Prezidentský kandidát Kubiš: Prezident by nemal byť rukojemníkom politikov

Text je prepisom relácie Štúdio Denníka SME. Pre video.sme.sk ho prepísala Michaela Okapalová.

"Ústava od hlavy štátu vyžaduje, aby aktívne rozhodovala v otázkach, ktoré by mali prispieť k fungovaniu ústavných orgánov,“ hovorí kandidát na prezidenta JÁN KUBIŠ.

Počas rokov strávených v zahraničí získal mnoho skúseností, ktoré chce teraz odovzdať Slovensku.

Patríte medzi piatich najpopulárnejších kandidátov, vo februári by vás volilo 4,8 percenta voličov. Prečo ste sa po dekádach verejnej služby v diplomacii rozhodli vo veku 71 rokov kandidovať za prezidenta?

Nevidím to ako hendikep, skôr ako výhodu, pretože za dlhé roky verejne činnej služby som nazbieral zaujímavé skúsenosti, ktoré chcem ponúknuť Slovenskej republike.

V zahraničí ste boli veľakrát dlhé roky bez rodiny, preto je namieste otázka, či nechcete teraz čas využiť pre rodinu.

Po návrate na Slovensko som zostal znepokojený, pretože je tu agresivita, neslušnosť, neexistuje žiadna politická kultúra, politické strany nechcú spolupracovať a podobne. V mnohých krajinách, v ktorých som pôsobil, to viedlo do konfliktných až krízových situácií.

Na vašom bilborde je vidieť heslo Vzdelané, zdravé a bohaté Slovensko. Čo to má s prezidentom, s prezidentským úradom a voľbami?

Keby sme brali prezidenta len ako reprezentatívnu funkciu, bola by to veľká škoda. Prezidentský úrad má veľmi významné kompetencie, ktoré umožňujú spolu s parlamentom a vládou ovplyvňovať smerovanie Slovenskej republiky vo všetkých oblastiach vrátane hospodárskej, sociálnej a kultúrnej.

Je zrejmé, že na vzdelanie, zdravie a bohatstvo prezident nemá v skutočnosti žiadny priamy vplyv. Prečo ste si vybrali práve takéto heslo, ktoré s úradom nesúvisí?

Súvisí, pretože prezident má možnosť aktívne pôsobiť vo vzťahu k vláde a stavu v parlamente. Nemá síce legislatívnu iniciatívu, ale verím, že keby prezidentský úrad vykonával túto funkciu aktívne, že môže fungovať aj vo vzťahu k politickým stranám aj vo vzťahu k vláde.

Prinesiete vzdelané, zdravé a bohaté Slovensko?

Je to možno len ambícia, ale domnievam sa, že toto by mal prezident robiť. Mal by aktívne prichádzať na rokovanie vlády, konzultovať s vládou a s premiérom.

Môže sa prezident zúčastniť na rokovaní vlády? Aj keď nie je pozvaný?

Prezident by mal nástojiť na tom, aby ho pozvali, a mal by sa dohodnúť s predsedom vlády, ktoré témy by mohla vláda zaradiť na svoje rokovania.

Bude prezident fungovať v harmónii so súčasnou vládou alebo bude protiváhou v rámci balancovania moci?

Ústava od hlavy štátu vyžaduje, aby aktívne rozhodovala v otázkach, ktoré by mali prispieť k fungovaniu ústavných orgánov. To znamená, že ústava vylučuje, aby prezidentský úrad bol len protiváhou.

Hlava štátu vykonáva svoju činnosť na základe vlastného vedomia a svedomia. Nikto, ani žiadna politická strana, ani žiadna domáca alebo zahraničná sila, nesmie predpisovať, ako má konať. Má voľné ruky a tie musí uplatňovať aj v rokovaniach s vládou.

Aký je váš aktuálny vzťah s Robertom Ficom?

Neboli sme spolu v kontakte niekoľko rokov. Domnievam sa, že s ním ako predsedom vlády, aj s vedením parlamentu, aj s politickými stranami v parlamente by som bol pripravený rokovať.

Pozval by vás pán Fico na rokovania vlády?

Áno. Nie som jednoduchý partner, ale som partner. Beriem to ako partnerský vzťah, pretože nám musí záležať na Slovenskej republike. Nemôže nám záležať len na konkrétnych, ktoré si stanovuje tá alebo oná vláda.

Viete si predstaviť byť partnerom tejto vlády?

Treba byť partnerom, ale to neznamená nekritickým partnerom. Vo verejných vystúpeniach som sa o niektorých postojoch a postupoch tejto vládnej koalície vyjadroval kriticky.

Sú niektoré veci, ktoré pre mňa môžu byť otázne. Prezidentský úrad, aby bol súčasťou exekutívy, musí spolupracovať s ďalšou časťou, s vládou.

Ak by ste sa stali prezidentom, vedeli by ste sa stotožniť so zahraničnou politikou súčasnej vlády?

Vidím tu rozpor medzi vyjadreniami a tým, ako vláda koná v oblasti, ktorú pre Slovensko považujem za dôležitú, napríklad to, že sme vyslovili podporu, aby sa začali prístupové rokovania s Ukrajinou, pokiaľ ide o jej budúci vstup do Európskej únie.

Momentálne v spoločnosti rezonuje stretnutie pána Blanára s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Aký k nemu máte postoj?

Musel by som najprv vedieť, čo bolo cieľom tohto stretnutia a čo ním chceme dosiahnuť.

Prečítal som si vyhlásenia nášho ministerstva zahraničných vecí a to, čo som našiel na webových stránkach Ruskej federácie. Ruská federácia toto využíva ako svoju propagandu veľmi účinne a účelne.

Ak by ste napríklad boli už prezidentom a pán Blanár by vám povedal, že sa ide stretnúť s pánom Lavrovom, ako by ste na to reagovali?

Neodporúčal by som to bez toho, aby som nevedel dôvod. Napríklad, či chce otvoriť kanál komunikácie s Ukrajinou a Ruskou federáciou a s ďalšími štátmi mimo oblasti Európskej únie a NATO, ktorí môžu byť aktérmi pri hľadaní politických mierových riešení.

Premiér Fico sa prejavil verbálnymi útokmi proti Ukrajine, ale aj Spojeným štátom. Predstavte si, že ste prezidentom a pôjdete na zasadnutie Severoatlantickej rady po tom, ako zazneli takéto výroky. Čo poviete, keď sa vás na to spýtajú?

Ide o nedostatok komunikácie. Komunikácia medzi hlavou štátu a premiérom neexistuje.

Ak voliči počúvajú niekoľko rokov isté stanoviská k Ukrajine a prispôsobujú im svoje názory, môže to poškodiť Slovenskú republiku v neskorších voľbách. Keby ste boli prezidentom, ohradili by ste sa verejne proti takýmto vyjadreniam?

Keby som bol vo funkcii, mal by som zodpovednosť, ktorú by som bral veľmi dôsledne. Okrem iného sa pozerám aj na ústavu, ktorá hovorí, že musíme konať v rámci určitých názorov pre zosúladenie funkcií a činnosti ústavných orgánov.

Aký mandát by ste chceli napĺňať? Ktorý úrad sa najviac venuje tomu, čo by ste chceli robiť vy?

Každá hlava štátu mala svoje plusy a svoje mínusy. Poznal som všetkých. Osobne som sa stretol s mnohými z nich. Mali názory, ktoré boli v tom čase veľmi potrebné na to, aby sme boli schopní si zosúladiť stanoviská vo vláde.

Vláda je pri moci piaty mesiac a najviac jej pôsobenie definuje práve pretláčanie novely Trestného zákona. Stotožňujete sa so znením tento novely?

Rešpektujem ústavu. Novela vo mne vzbudila veľmi veľa otázok a som rád, že nakoniec Ústavný súd získal čas na to, aby pozastavil jej účinnosť.

Konali by ste rovnako ako prezidentka Čaputová?

Konal. Keď to ešte vyzeralo, že čas nebude rozhodujúci a že Ústavný súd dostane dosť času na to, aby sa zaoberal takýmito podaniami, tak bola otázka, či vetovať, alebo nevetovať. Vtedy by som povedal áno. Pani prezidentka konala tak, ako konať z môjho pohľadu mala.

Poslanec Glück hovoril, že žena si asi všimne, že bola znásilnená. Prostredníctvom tejto novely sa úrady snažili donútiť ženy, aby nahlasovali tieto skutky skôr, hoci to je veľmi náročný proces. Čo vy pritom ako muž cítite, keď niekto toto navrhuje?

Absolútny odpor k takýmto vyjadreniam. Čítal som a videl som toho dosť aj vo svete, kde sa znásilnenie a sexuálne násilie používali ako nástroj vedenia vojny. Takto sa vyjadrovať o ťažkých zločinoch je neadekvátne a neprijateľné.

Prekážalo by vám, aby sa Pavol Gašpar stal šéfom tajnej služby?

Hľadal by som kandidáta, ktorý je silne dôveryhodný, či už na vnútornej, alebo zahraničnej úrovni, ktorý má relevantné skúsenosti a aj príslušné previerky. SIS má narušenú reputáciu, aj zvnútra, aj zvonku.

Na tomto mieste by mal byť oveľa skúsenejší človek, ktorý má vybudované kontakty na partnerov v zahraničí.

Aký je váš vzťah k dezinformáciám?

Sú veľmi škodlivé. Dezinformácie nás deformujú. Dezinformačné weby treba sledovať a monitorovať. Ak publikujú nepravdy, treba proti nim bojovať.

Dvadsiateho štvrtého októbra InfoVojna zverejnila rozhovor s vami. Prečo ste prijali pozvanie na rozhovor v médiu, o ktorom ste pred sekundou povedali, že je problém?

Treba vyvracať názory, ktoré treba panujú na týchto kanáloch. Nechcem povedať, že moje názory sú správne, ale s dezinformačnými médiami sa dá vyrovnať jedine tak, že s nimi budete diskutovať. Nemusíte však chodiť do všetkých konšpiračných kanálov.

Keby vás pozvali do niektorého z týchto portálov, prijali by ste pozvanie ako prezident a hlava štátu?

Určite nie. Už by som bol vo funkcii a mal by som zodpovednosť reprezentáciu štátu.

Kto sú vaši voliči? Ako vyzerá vaša kampaň?

Dnes si polarizovaná spoločnosť praje extrém. Buď si praje pro, alebo protivládnu politiku. Vychádza to aj z prieskumov. Chcem oslovovať voličov, ktorí sú rovnako ako ja znepokojení rozdeľovaním spoločnosti. Prezidentská funkcia by nemala byť rukojemníkom politického boja.

Čo odkážete svojim voličom, ak sa nedostanete do druhého kola?

Dnes nechcem dávať nijaké odkazy, ktoré vychádzajú z premisy, že sa nedostanem do druhého kola. Počkajme si na druhé kolo a potom sa k tomu vyjadrím.

Aký je váš vzťah s pánom Korčokom?

Poznáme sa dlho. Keď sa vidíme, pozdravíme sa. S ďalšími kandidátmi na post prezidenta som sa stretol prvýkrát pred dvoma týždňami na besede.

Prečo by mali ľudia voliť vás a nie pána Korčoka?

Riešil som politické a bezpečnostné krízy a v mnohých prípadoch úspešne. Bol som schopný priviesť k rokovaciemu stolu ľudí, ktorí so sebou bojovali. To je to, čo Slovenská republika potrebuje. Tieto skúsenosti pán Korčok nemá.

Keby ste nekandidovali, koho by ste, z tých desiatich kandidátov, volili vy?

Dubovského. Pre mňa má veľmi vysokú kredibilitu aj vzhľadom na to, ako pôsobil predtým.

Ak by ste sa nestali prezidentom, zvažujete sa zapojiť do straníckej politiky?

Počkajme si aspoň po prvom kole. Ak však získam silnú podporu a nestanem sa prezidentom, nechcem to nechať len tak.

Pod akou vlajkou? Vlastnou alebo nejakou, ktorá v EÚ existuje?

Je predčasné o tomto hovoriť.

Viete si predstaviť spolupracovať s vládou Smeru, Hlasu a SNS?

Toto je otázka, na ktorú vám dám odpoveď, keď sa skončia voľby prezidenta.

Prezidentské voľby 2024 

• SME minúta: Výsledky prezidentských volieb 2024 (online)
• Výsledky prezidentských volieb 2024 (druhé kolo)
• Oficiálne výsledky prezidentských volieb 2024
• Volebná mapa: Ako volili obce v prezidentských voľbách
• Volebná mapa: Ako volili okresy v prezidentských voľbách 
• Výsledky volieb v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
• Volebná účasť: Koľko ľudí volilo v prezidentských voľbách?
• Fico uniesol aj prezidentský palác (komentár šéfredaktorky)
• Lži, strach a neférové postupy. To vyhralo Pellegrinimu voľby (Kontext Jakuba Fila)
• Pellegrini to nakoniec dal na Zemana (komentár)

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné