BRATISLAVA. Odstraňovanie stromov, ktoré už lykožrút smrekový opustil, nemá z hľadiska zmenšenia jeho počtu žiadny význam.
Môže to mať negatívny vplyv na stabilitu ostávajúcich stromov a priaznivý vývoj následného ekosystému, uviedli Miroslav Blaženec a Rastislav Jakuš z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied (SAV).
Ochranné zásahy podľa zonácie
Funkčný manažment lykožrúta v národných parkoch je podľa vedcov založený na zonácii.
Poukazujú na to, že v jadrovej zóne nie sú prípustné nijaké zásahy proti lykožrútovi. V nárazníkovej zóne sú však nutné intenzívne ochranné zásahy, aby sa podkôrny hmyz nedostal do okolia.
Taraba avizoval výruby lesov napadnutých lykožrútom Čítajte "Problém Tatranského národného parku je v tom, že tam nie je schválená zonácia. Rôzne návrhy jadrovej zóny rôzne zasahujú do piateho a štvrtého stupňa ochrany prírody. Nejasnosť zón, a hlavne nejednoznačnosť pravidiel pre nárazníkovú zónu, výrazne sťažuje kontrolu populácii lykožrúta," priblížili Blaženec a Jakuš.
Sucho pomáha lykožrútovi
Lykožrút smrekový má podľa nich veľký rozmnožovací potenciál. Počas života je vystavený tlaku predátorov či parazitov, ktorý tento potenciál vo veľkej miere limitujú a prirodzená úmrtnosť lykožrúta pod kôrou smreka sa môže pohybovať od 50 do 90 percent, vysvetlili vedci.
"Zdravý a vodou dobre zásobený smrek sa dokáže ubrániť náletu lykožrúta. Naopak, počas silného sucha môže aj niekoľko stoviek jedincov lykožrúta usmrtiť smrek," poznamenali.
Blaženec a Jakuš poukázali na to, že jeden napadnutý smrek umožňuje vývoj takého množstva lykožrútov, ktorí sú schopní obsadiť počas suchého roku v horských podmienkach približne päť stojacich stromov.
Spravidla sa ohniská lykožrúta vyskytujú do vzdialenosti 500 metrov od miest ich predchádzajúceho výskytu.
"Ak sa na území národného parku vyskytuje v lesnom ekosystéme smrek, tak súčasťou jeho prirodzeného životného cyklu je v istom období aj jeho odumieranie z viacerých možných príčin, medzi ktoré v horských oblastiach najčastejšie patria vetrové kalamity a podkôrny hmyz," skonštatovali Blaženec a Jakuš.
Doplnili, že z hľadiska zachovania nerušeného priebehu prírodných procesov a zabezpečenia priaznivého stavu a obnovy prirodzených ekosystémov treba vnímať podkôrny hmyz ako prirodzenú súčasť lesa.
Nástrahy suchách lesov
Národné lesnícke centrum vo Zvolene považuje výrub stromov napadnutých lykožrútom je najúčinnejší spôsob, ako zabrániť ďalšiemu hromadnému odumieraniu smrečín.
Suché stromy v lese sú rizikom aj pre vznik lesných požiarov či rozšírenie nepôvodných rastlín, uviedlo Národné lesnícke centrum a upozorňuje, že situácia s podkôrnym hmyzom je dlhodobo nepriaznivá a v súčasnosti sa na celom Slovensku ešte výrazne zhoršuje, a to najmä v smrekových porastoch.
"Pri obmedzovaní alebo zákaze realizácie opatrenia ochrany lesa, čiže odstránenia a spracovania napadnutých stromov včas a úplne, hrozí následne vznik súvislých plôch hmyzími škodcami poškodených a neskôr odumretých stromov, dnes často charakterizovaný slovným spojením hromadné hynutie smrečín, a to vo všetkých smrekových lesoch bez ohľadu na stupeň ich územnej ochrany," opísali lesníci.
Asanačná ťažba má podľa nich význam v bezprostrednom okolí bezzásahových území s najvyšším stupňom ochrany prírody.
Cieľom ťažby je zabránenie šírenia škodcov do okolitých lesných porastov a následného odumierania smrečín. Sanačné opatrenia majú ochrániť hlavne nepoškodené lesy, tvrdí Národné lesnícke centrum.
Zastavenie škodcov, započítanie do ťažby
Obhospodarovateľ lesa je podľa lesníckeho centra povinný odstraňovať z lesov prednostne choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom šírenia škodcov.
"Každý obhospodarovateľ lesa musí hospodáriť v súlade s platnými právnymi predpismi a podľa schváleného programu starostlivosti o lesy. V programe starostlivosti o lesy je určená maximálna výška ťažby, ktorú obhospodarovateľ lesa nesmie prekročiť," uviedlo Národné lesnícke centrum.
Doplnilo, že asanačnou ťažbou vyťažené drevo s lykožrútom sa započítava do celkového objemu dreva určeného na ťažbu predpísaného v programe starostlivosti o lesy. To znamená, že po vykonaní asanačnej ťažby sa obmedzujú a prípadne zastavujú ďalšie naplánované ťažby.
"Objem dreva predpísaný na ťažbu dreva v programe starostlivosti o lesy je totiž pre lesný celok, vlastnícky celok a kategóriu lesa neprekročiteľný," podotkli lesníci.
Národné lesnícke centrum pripomenulo, že obhospodarovateľ lesa je po ťažbe povinný vykonať výsadbu lesných drevín. Cieľom je zabezpečiť druhovo pestré, výškovo a hrúbkovo rozdielne lesy, ktoré majú vyšší potenciál odolávať prebiehajúcim klimatickým zmenám.
Taraba avizoval výruby
Aktívne zásahy proti podkôrnikovej kalamite avizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba po kritike ťažby v tatranskej Kôprovej doline zo strany ochranárov.
Spolu s Tichou dolinou sa stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach.
Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj.
