Pri výročí 14. marca 1939, keď katolícki nacionalisti z Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) vyhlásili slovenský štát, sa zväčša pripomína porušovanie ľudských práv, zločiny proti ľudskosti a genocída slovenských Židov, ku ktorým došlo počas vojnového režimu.
Problémom však bolo už samotné vyhlásenie slovenského štátu. K uchopeniu moci nad Slovenskom, zničeniu demokracie, slobodnej spoločnosti a právneho štátu mohlo dôjsť iba pre to, lebo slovenskí kolaboranti tajne spriadali plány s Hitlerom.
S vďakou führerovi
„Slováci chcú úplnú samostatnosť s najsilnejšími väzbami na Nemecko... Bratislava bude hlavným mestom... Na zasadnutí prvého slovenského snemu sa vyhlási samostatné Slovensko... Židovský problém sa vyrieši podobne ako v Nemecku... Nemecký vplyv na slovenské vládne miesta bude veľký...“
Tieto vety pochádzajú z rozhovoru z 12. októbra 1938 s druhým najmocnejším mužom Nemecka, ríšskym maršalom Hermannom Göringom. Došlo k nemu v jeho honosnom sídle Carinhalle pri Berlíne, kde privítal ministra vo vtedajšej autonómnej slovenskej vláde Ferdinanda Ďurčanského s vedúcim úradu propagandy a budúcim šéfom Hlinkovej gardy Alexandrom Machom.
Prítomný bol aj ďalší nacista, rakúsky miestodržiteľ a SS Gruppenführer Arthur Seyss-Inquart, ktorý bol ľudákom blízky aj preto, že bol antisemita aj horlivý katolík.
Na stretnutí obaja Slováci vyjadrovali vďaku Adolfovi Hitlerovi za pomoc, ktorá sa im od neho už dostala a o ktorú žiadali aj do budúcnosti. Sľúbili perzekúciu Židov, rozbitie demokracie.

Aj keď sa takmer pol roka predtým, ako 14. marca 1939 vyhlásili slovenský štát, predseda autonómnej vlády Jozef Tiso stretol s nemeckým ministrom zahraničných vecí Joachimom von Ribbentropom v Mníchove, začal reč poďakovaním za Hitlerov záujem a na mape ukazoval Slovensko.
Dozvedel sa, že nacisti sú naklonení ich snu o samostatnosti Slovenska. Podobných stretnutí a tajných porád bolo viacero.
Tajné šifry a depeše
Tajné depeše v nemčine a šifrované telegramy prúdili zo Slovenska do Berlína a naspäť celé mesiace pred vznikom nacistického satelitu.
Touto dokumentáciou sa zaoberal historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Michal Schvarc.
Nacisti sa podľa Schvarca začali o Slovensko intenzívne zaujímať už pred Mníchovskou dohodou, pri ktorej veľmoci ustúpili Hitlerovi a ten si mohol odkrojiť z Československa kus územia.