BRATISLAVA. Najvyšší kontrolný úrad upozornil na výrazné nedostatky v systéme krízového riadenia štátu. O zisteniach z kontroly riadenia v rokoch 2020 až 2022 informoval aj troch najvyšších ústavných činiteľov.
Zodpovedné inštitúcie úrad vyzýva na prijatie nového modelu krízového riadenia štátu počas krízových či mimoriadnych situácií. TASR o tom informovala hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.
Avizujú zmeny
V krízovom riadení štátu musí nastať skoková zmena, tvrdí Ministerstvo vnútra . Avizuje návrh nového fungovania krízového manažmentu aj zmenu legislatívy.
"Po zmene vo vedení Ministerstva vnútra SR došlo v rýchlom čase k schváleniu návrhu nového komplexného rámca procesov a postupov pre krízové riadenie. Ide o reakciu na nedostatky pri zvládaní mimoriadnych udalostí posledných rokov a dlhodobo zanedbávané oblasti civilnej ochrany a krízového riadenia," pripomenul rezort.
Po rozsiahlej analýze procesov a väzieb bude podľa ministerstva nasledovať návrh nového fungovania krízového manažmentu, ako aj zmena legislatívy. "O prijatých krokoch bude rezort vnútra priebežne informovať," dodal rezort.
Zatiaľ to nebola priorita
Oblasť civilnej ochrany a krízového riadenia nebola podľa úradu prioritou žiadnej z doterajších vlád, čo spôsobilo jej výraznú stagnáciu a úpadok.
Kontrolný úrad preverí nákup, skladovanie a likvidáciu proticovidových vakcín Čítajte "Slovensko má síce výraznú časť územia pokrytú elektronickými sirénami (cca 80 percent), ale nemá zabezpečený funkčný systém úkrytov a nemá vytvorenú ani dostatočnú zásobu základných prostriedkov na ochranu obyvateľov. Funkčná využiteľnosť materiálov zo skladov civilnej ochrany je v prípade vzniku mimoriadnej situácie prakticky nulová," skonštatoval predseda úradu Ľubomír Andrassy.
Z kontroly vyplýva, že Ministerstvo vnútra SR ako zodpovedný ústredný orgán štátnej správy za krízové riadenie nedostatočne vykonávalo v kontrolovaných rokoch koncepčnú, riadiacu a kontrolnú funkciu a svojou nečinnosťou porušovalo zákon o civilnej ochrane, ale aj zákon o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Podľa úradu je celá legislatíva nastavená nejednoznačne a nereflektuje na súčasné potreby či aktuálny vývoj bezpečnostnej situácie v európskom priestore.
Úrad konštatuje, že rezort vnútra nemá nastavený medzirezortný systém spolupráce a koordinácie krízového riadenia v rámci všetkých orgánov krízového riadenia na Slovensku.
"Nevybudoval informačný systém pre krízové riadenie a v kontrolovaných rokoch neexistoval podrobný plán ochrany obyvateľstva. Zamestnanci ministerstva vnútra napriek jasnej povinnosti nekontrolovali civilné núdzové plánovanie či plnenie úloh v oblasti civilnej ochrany. Počas prierezového auditu NKÚ chýbali viaceré dôležité riadiace dokumenty alebo boli neaktuálne," vymenúva hovorkyňa.
Významné nedostatky identifikovali kontrolóri aj v systéme finančného a logistického zabezpečenia. Poukazujú napríklad na chýbajúcu celoslovenskú databázu materiálu určeného na ochranu civilného obyvateľstva. "Materiál, ktorý sa nachádzal v skladoch, už nezodpovedá svojmu účelu, v mnohých prípadoch už bol po životnosti alebo nespĺňa základné technické požiadavky. Výrazná časť skladovaného materiálu, ako napríklad detské ochranné vaky či niektoré druhy masiek a filtre k nim, mali byť dávno vyradené zo zásob a nahradené novými," upozornil šéf kontrolórov.
NKÚ SR takisto doplnil, že na okresných úradoch v pôsobnosti kraja pôsobí v priemere 13 profesionálov, ktorí okrem civilnej ochrany a krízového riadenia zabezpečujú aj 24-hodinovú službu tiesňovej linky 112. Akákoľvek mimoriadna situácia v rámci jedného okresu si preto bezprostredne vyžaduje nasadenie ľudí z viacerých úradov.
Kontrolóri sa zamerali aj na činnosť Bezpečnostnej rady SR. Za významné riziko v jej fungovaní označili neplnenie bezpečnostných opatrení v reálnom čase. Kontrola odhalila problémy spojené s neustálym posúvaním termínov alebo vysoko formálnym odpočtovaním úloh.
Úrad zaslal najvyšším ústavným činiteľom aj zistenia z ďalších vyše 20 kontrol ukončených alebo prezentovaných v predchádzajúcich piatich mesiacoch. Spolu preverili národní kontrolóri takmer 80 subjektov štátnej i verejnej správy.
