BRATISLAVA. Hlas podporuje zmeny v Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS), k zákonu sa definitívne vyjadrí pri jeho finálnej verzii.
Vyhlásil to podpredseda Hlasu a minister práce Erik Tomáš v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
Poslanec z progresívneho Slovenska Štefan Kišš to odmieta. Hovorí o snahe vlády mocensky ovládnuť verejnoprávnu inštitúciu.
"Hlas podporuje zmeny v RTVS, pretože RTVS neplní svoj verejnoprávny účel. Podporuje aj personálne zmeny, aj zmeny týkajúce sa hospodárenia, aj zmeny týkajúce sa štruktúry. Ale, samozrejme, chceme počkať na finálnu verziu zákona," povedal Tomáš.
Skonštatoval, že do pripomienkovania sa môžu zapojiť všetky dotknuté strany a Hlas sa definitívne vyjadrí k podpore až pri finálnej podobe zákona.
Vyhlásenie novinárok a novinárov: Podporujeme kolegov a kolegyne v RTVS Čítajte "Pre mňa je nepochopiteľné, prečo by vláda mala mať vplyv na verejnoprávnu televíziu," zdôraznil Kišš.
Hovorí o účelovej výmene riaditeľa RTVS pred koncom jeho funkčného obdobia. Odmieta tiež tvrdenia, že by sa okolo RTVS aktuálne nič nedialo.
Tvrdí, že líder SNS Andrej Danko otvorene hovorí o ovládnutí obsahu inštitúcie. Kišš kritizoval aj vyjadrenia predsedu Hlasu Petra Pellegriniho.
Ministerstvo práce chce zvýšiť minimálnu mzdu
Erik Tomáš v rozhlase oznámil, že do konca budúceho týždňa predloží ministerstvo práce do pripomienkového konania návrh novely, aby sa minimálna mzda počítala ako 60 percent z priemernej mzdy. V súčasnosti je automat nastavený na úrovni 57 percent priemernej mzdy.
"Musíme z pozície štátu urobiť niečo, aby sa mzdy zvyšovali. Štát má málo pák, jednou z nich je tlak na minimálnu mzdu," priblížil Tomáš.
Na základe nových pravidiel by podľa aktuálnych odhadov mohla minimálna mzda v roku 2026 dosiahnuť 920 eur a v roku 2027 sa už bude blížiť k hranici 1000 eur.
Ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu nie je podľa ministra až tak veľa a nerobí to ani "vrásky" zamestnávateľom, s ktorými chce o téme diskutovať na tripartite.
"Možno viac budú vyvolávať otázky príplatky za prácu v noci, počas sviatkov a víkendov, ktoré sú napojené na minimálnu mzdu. Ale my tam nemienime uhnúť. Myslíme si, že človek, ktorý pracuje v neštandardných časoch, by mal mať aj nadštandardné príplatky," argumentoval Tomáš.
Štefan Kišš upozornil, že nejde o peniaze, ktoré by išli zo štátneho rozpočtu, ale musia ich zaplatiť zamestnávatelia. V niektorých prípadoch sa tak môže stať, že sa kvôli relatívne vysokej minimálnej mzde niektoré pracovné miesta nevytvoria. Dôležité je preto situáciu analyzovať a uistiť sa, že k takémuto efektu nedôjde.
"V takom prípade sa nedá povedať, že by to bolo nejaké zlé opatrenie. Je pravda, že u nás je nastavený automat relatívne vysoký v porovnaní s inými krajinami. Ale zdôrazňujem, stačilo by sa uistiť, že nedôjde k tej negatívnej časti. Samotný fakt, že to tlačí na vyššie mzdy, je vítaný," doplnil Kišš.
Prílev pracovníkov z vybraných krajín
V súvislosti s nedostatkom pracovnej sily na Slovensku minister práce avizoval prípravu legislatívy, ktorá by uľahčila proces prijímania pracovníkov z tretích krajín.
"Ale treba povedať, že z takých krajín, ktoré si bude Slovensko vyberať, s ktorými má dobré skúsenosti," zdôraznil.
Nová právna úprava by mala byť pripravená do leta. Súčasťou pravidiel už v súčasnosti je a aj do budúcnosti bude, že nemôže dôjsť k znevýhodneniu slovenských pracovníkov na úkor lacnejšej pracovnej sily zo zahraničia, podčiarkol Tomáš.
