BRATISLAVA. Znásilnenia a fyzické útoky na klientov sociálnych zariadení. Nie je to len problém domova sociálnych služieb v Báhoni pri Pezinku, o ktorom pred pár dňami informoval denník SME, ale aj centra sociálnych služieb - Domov Javorina v Bzinciach pod Javorinou, neďaleko Nového Mesta nad Váhom.
V posledných mesiacoch sa objavujú informácie o násilí v rôznych formách a v rôznych zariadeniach sociálnych služieb po Slovensku. Poukazujú na ne nielen rôzne kontroly, ale aj zamestnanci domovov. Niektorí aj pre to dostali výpovede.

Odborník na tieto zariadenia Miroslav Cangár hovorí, že násilie v domovoch vzrastá už pätnásť až dvadsať rokov. V poslednom čase sú tieto prípady podľa neho viditeľnejšie, lebo ich viac odhaľuje inšpekcia ministerstva práce. Vznikla za vlády Eduarda Hegera ( vtedy OĽaNO, teraz Demokrati ) v roku 2022. Ministrom bol Milan Krajniak zo Sme rodina.
Inšpekcia dostala takmer sto oznámení o nedostatkoch v zariadeniach sociálnych služieb. Sú medzi nimi aj závažnejšie, napríklad priväzovanie klientov, zamedzovanie ich kontaktom s blízkymi, obmedzovanie návštevných hodín či pohybu mimo domova.
"Ak do zariadení sociálnych služieb natlačíte veľa ľudí, tak to vybuchne," hovorí Cangár o hlavnej príčine nárastu násilností. V domovoch s kapacitou nad štyridsať klientov žije podľa neho až 80 percent tých, ktorí sú na ne odkázaní. Spolu je to asi 40-tisíc ľudí.
Ministerstvo pod vedením Erika Tomáša z Hlasu nevie povedať, či sú jeho skúsenosti rovnaké. "Nedisponujeme exaktnými údajmi o násilnom správaní klientov zariadení sociálnych služieb," odpísalo.
V článku sa dočítate
- k akému násiliu dochádza v domovoch sociálnych služieb
- ako naň reagujú domovy
- aké sú riešenia, aby v domovoch nedochádzalo k násiliu
Nielen sexuálne násilie
"Uvedomil som si, že nejako dlho mi utiera chrbát. Odrazu som si všimol nepravidelné pohyby. Povedal som mu: Reku, bleskovo zíď zo mňa dole," opisoval Jaroslav Hanic vo vlaňajšej reportáži televízie Markíza.
V sprche Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne ho znásilnil sanitár, ktorý si odpykáva vyše dvadsaťročný trest za vraždu. Hanic je na vozíku, lebo je od pása dole ochrnutý. Sanitárovi sa nevedel brániť.
Hanic je dnes bývalým dlhoročným klientom spomínaného Domova Javorina. Do nemocnice aj vyšetrovacej väzby sa dostal, lebo sa minulý rok na konci mája snažil dostať von zo sociálneho zariadenia v Bzinciach pod Javorinou.
"Riaditeľ dal pokyn zamknúť zariadenie. Jeho klienti nemohli chodiť von," vysvetľuje Emil Grula z odborovej organizácie UniJa, ktorá zastupuje aj štyroch zamestnancov Domova Javorina. Dostali výpovede, keď poukázali na situáciu v zariadení.
"Klient nič iné nechcel, len si ísť zafajčiť," vysvetľuje Grula, prečo sa Hanic chcel dostať von. Keď sa mu to nedarilo, začal narážať svojím elektrickým vozíkom do vchodových sklenených dverí.
"Jedna z opatrovateliek ho strhla z vozíka na zem. Zatlačili mu hlavu na zem a zavolali policajtov," opisuje Grula.
Prečo dochádza k násiliu v domovoch
- väčšina klientov domovov sociálnych služieb je umiestnená vo veľkokapacitných zariadeniach nad 40 osôb
- v domovoch narastá počet klientov s psychiatrickými diagnózami
- zamestnanci domovov nie sú odborne spôsobilí na prácu s týmito klientmi
Šéf zariadenia Roman Krbata popiera, že by domov zamykali. Hlavný a bezbariérový vchod je podľa neho len pod kontrolou, lebo vedie priamo na chodník pri hlavnej ceste. Dbá sa tak podľa neho na bezpečnosť klientov.
"Klient Jaroslav Hanic prišiel 30. mája 2023 z vychádzky značne pod vplyvom alkoholu a dožadoval sa, že si ho pôjde znovu kúpiť. Bol na elektrickom invalidnom vozíku, čím si mohol sám sebe i iným účastníkom premávky spôsobiť ujmu na zdraví," opisuje incident Krbata.
Keď vozíkom narážal do dverí, "značne ich poškodil a znefunkčnil". Zariadenie zavolalo políciu aj preto, lebo sa podľa neho s nožom v ruke vyhrážal sestre zabitím.
Polícia obvinila Hanica z nebezpečného vyhrážania a skončil vo väzbe. Keďže má katéter, skončil vo väzenskej nemocnici, hovorí Grula.
Hovorkyňa väzníc Monika Kacvinská reagovala, že aj odsúdení tam robia niektoré obslužné činnosti, napríklad pri sprchovaní. Dodala, že personál väznice nemôže byť 24 hodín pri každom väzňovi. Podozrenie zo znásilnenia prešetruje polícia.
Krajský súd v Trenčíne vlani v júli zastavil Hanicovo trestné stíhanie. Trestné stíhanie vo veci pre sexuálne násilie na ňom prebieha.
"Nestalo by sa to, keby nebola obmedzovaná osobná sloboda klientov," hovorí o jeho prípade opatrovateľka z Domova Javorina Zita Sedmáková. Hanic je dnes v inom domove.
Políciu vlani volal aj domov v Báhoni po tom, ako priamo v zariadení došlo k znásilneniu.
"Klient prišiel na ošetrovňu povedať službukonajúcej sestre, že mal sex s klientkou. Ťahal ju za ruku a lákal do svojej izby cez bočné dvere," píše sa v protokole inšpekcie ministerstva, ktorá v domove urobila vlani kontrolu. "Klientka uvádzala, že sa jej vyhrážal, že musí byť ticho, lebo ju zabije."
Prípad vyšetruje pezinská polícia. Trestné stíhanie začala vlani v polovici septembra, podľa bratislavskej krajskej policajnej hovorkyne Silvie Šimkovej prebieha znalecké dokazovanie.
Podozrenie zo sexuálneho násilia a vydierania, ktorého sa údajne dopustili zamestnanci domova v Báhoni, prešetrovali pezinskí kriminalisti aj v roku 2020.
Jeho šéfka Jana Polakovičová aj bratislavská župa najskôr tvrdili, že o ničom takom nevedia. Keď o prípade v januári tohto roku napísal denník SME, ospravedlnili sa, že na tento prípad zabudli.
Polícia v auguste 2020 rozhodla, že nebol dôvod začať stíhanie. Doteraz nie je úplne jasné, o čo išlo, nikto nechce prezradiť podrobnosti.
Inšpekcia ministerstva zas spomína v protokole chovanca domova, ktorý "obťažuje klientov mužského pohlavia, obkukáva a obchytkáva".
Podobné prípady sa podľa zamestnancov stali aj v Domove Javorina. "Pani, ktorá má len parkinsona, vyjde von, ide sa poprechádzať a stretne pána, ktorý je nahý. Alebo ju začne obťažovať, obťapkávať," vraví v inej reportáži Markízy opatrovateľka Sedmáková.
"Alebo ďalšia pani, ktorá je nevidiaca, ide na WC. Vráti sa do postele a ten pán, ktorý sa veľmi rád prechádza nahý, leží v nej."
"Klienti sa začali medzi sebou napádať," vraví opatrovateľ Daniel Železník. "Že tam je bitka? Áno, volajú sa policajti," dodáva opatrovateľka Janka Zámečníková.
Napriek vyjadreniam zamestnancov šéf domova Krbata popiera, že by v zariadení dochádzalo k násiliu. "K fyzickému násiliu nedochádza, k bežným konfliktom dochádza, veď ide o kolektív," povedal.
Tvrdí to napriek tomu, že zamestnanci zverejnili zábery dobitých klientov zariadenia. Práve ich zverejnenie a medializácia boli podľa Krbatu dôvodom, pre ktorý dostali výpoveď.
"Príbuzní sa zamestnávateľovi sťažovali, že klientov na záznamoch spoznala či už širšia rodina, alebo napríklad aj susedia. Taktiež všetci vyjadrili rozhorčenie, že vo zverejnených situáciách ich rodinným príslušníkom nikto nepomohol a namiesto pomoci od zodpovedných pracovníkov sa dočkali len nelegálneho nahrávania na mobilné zariadenia," vysvetľuje Krbata výpovede.
Aj v Domove Javorina bola na kontrole inšpekcia. Podobne ako v Báhoni zistila viaceré nedostatky.
Veľa ľudí, veľa násilia
K spomínaným konfliktom podľa Cangára, ktorý v minulosti šéfoval odboru sociálnych služieb na ministerstve sociálnych vecí, dochádza, lebo na malom priestore je zhromaždených veľa ľudí a to vyvoláva rôzne formy napätia.
"S tým vždy bolo spojené sexuálne aj fyzické násilie," vraví odborník. Súhlasí aj sociálna poradkyňa Ida Želinská.
Druhý dôvod treba podľa Cangára hľadať v nultých rokoch tohto storočia. V zariadeniach začal podľa neho po roku 2000 klesať počet klientov s mentálnym postihnutím, napríklad s demenciou.
Na nich sa špecializovali Báhoň aj Domov Javorina. Klienti čoraz viac zostávali v domácom prostredí a začali ich nahrádzať ľudia s psychiatrickými diagnózami.
Súhlasí aj hovorca bratislavskej župy Michal Feik, ktorý v januári SME povedal, že v Báhoni rastie počet klientov s psychiatrickými diagnózami neraz spôsobenými závislosťami. "Medzi prijímateľmi sociálnej služby sú aj osoby s pedofíliou, osoby so samovražednými sklonmi, tyrani, agresori či násilníci."
Nárast klientov s psychiatrickými diagnózami potvrdilo aj ministerstvo.
"Špecifická situácia je v Bratislavskom kraji," vraví Cangár. Namiesto prevencie podľa neho veľa ľudí aj s duševným ochorením umiestnili do domovov. S tým spojené napätie medzi klientmi podľa neho nerieši len domov v Báhoni, ale aj domovy v Stupave či bratislavskej Rači.
Pre domov v Báhoni už najala bratislavská župa od marca súkromnú bezpečnostnú službu. Župná hovorkyňa Lucia Forman nedávno povedala, že aj preto, lebo "bol zaznamenaný prienik klienta z jednej budovy do druhej za účelom uspokojenia svojich sexuálnych potrieb, respektíve okrádanie imobilných klientov klientmi so závislosťou".

Cangár vraví, že ide o zavádzanie väzenského systému. "Presne toto sa dialo na psychiatriách. Je to systém, kde výrazne obmedzujete práva ľudí namiesto toho, aby ste hľadali riešenia, ktoré môžu byť náročnejšie a trvácnejšie."
Fakt, že domovy preventívne a odborne nepracujú s klientmi, ich zamestnanci nie sú na to odborne spôsobilí a nemajú vypracované postupy, vyčíta zariadeniam aj inšpekcia.
Systémovým riešením by podľa Grancára bolo aj to, keby sa namiesto veľkokapacitných zariadení budovali komunitné, v ktorých by bolo menej ako tridsať ľudí. V bohatom Nórsku, kde je docentom na jednej z univerzít, je to menej ako dvadsať klientov na zariadenie.
Ministerstvo v januári reagovalo, že pripravuje reformu sociálnych služieb. Mala by byť účinná až od roku 2026.

Beata
Balogová
