Slovensko sa nepripojí k českej iniciatíve dodávok munície pre Ukrajinu

PRAHA. Nemyslím si, že Slovensko je diplomaticky izolované, povedal po rokovaní šéfov diplomacií krajín Visegrádskej štvorky (V4) slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

Minister tiež potvrdil, že Slovensko sa nepridá k českej iniciatíve na nákup munície pre Ukrajinu z tretích krajín. Ministri zahraničných vecí po rokovaní tvrdili, že formát V4 má stále zmysel. "Rešpektujeme záujmy svojich krajín, aj keď nemusia byť identické," povedal poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski.

Stretnutie v Prahe sa konalo len dva týždne po tom, ako pre sporné vyjadrenia o Ukrajine a stretnutie Blanára s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom česká vláda prerušila spoločné rokovania so slovenskou vládou. Ministri sa napriek tomu zhodli, že Rusko porušuje medzinárodné právo a ukrajinské územie musí zostať v medzinárodných hraniciach.

Stretnutie šéfov diplomacie krajín V4 v Prahe (5 fotografií)

Vyškrtnutie Hambálka vidí ako úspech

Blanár po stretnutí v odpovedi na otázku denníka SME odmietol, že by Slovensko bolo vo väčšej diplomatickej izolácii s tým, že stretnutia na regionálnej a celoeurópskej úrovni stále prebiehajú. "Máme za sebou aj výsledky, napríklad sme zo zoznamu sankcií vyradili slovenského občana, na čom sa zhodli všetky členské štáty EÚ. Myslíte si, že ak by sme boli izolovaní, dosiahli by sme taký výsledok?" pýtal sa Blanár na tlačovej konferencii.

Európska únia zrušila sankcie proti Slovákovi Jozefovi Hambálkovi, európskemu šéfovi ruského nacionalistického motorkárskeho klubu Noční vlci, ktorý má blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Francúzsko vynechalo Slovensko tiež spolu s Maďarskom z telekonferencie o Ukrajine. Tá nadväzovala na stretnutie v Paríži, na ktorom sa hovorilo aj o možnom nasadení personálu NATO na Ukrajine a na ktorom sa zúčastnil aj Robert Fico. Blanár odmieta, že by Francúzov nahnevala Ficova kritika a to, že o agende stretnutia hovoril verejne už pred tým.

„Je jasné, prečo nás nepozvali na konferenciu. Pretože pozícia premiéra Slovenskej republiky je jasná – nechceme sa zapájať do iniciatívy, ktorá plánuje poslať vojakov alebo hocijaké jednotky na Ukrajinu. Preto je normálne, ak sa stretnú krajiny, ktoré s touto iniciatívou súhlasia a môžu o tom ďalej diskutovať," povedal Blanár. Slovensko podľa neho zastáva postoj, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie.

Slovensko však podporí humanitárne iniciatívy a odsúhlasilo aj balíček európskej pomoci.

S Lavrovom sa treba rozprávať

Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó povedal, že diplomati musia rokovať aj s ľuďmi, s ktorými nesúhlasia. Spolu s Blanárom sa zhodli, že to znamená aj pokračovanie diskusií s Ruskom v oblastiach, ktoré sa netýkajú vojny - napríklad dodávok plynu či jadrového paliva.

"Sme veľmi pragmatickí. Bojujeme za národné záujmy, no na konci dňa, čo budeme robiť s Ruskom, keď sa všetko skončí? Vytvoríme novú železnú oponu?" pýtal sa Blanár.

Radek Sikorski uznal, že sa treba stretávať aj s nepriateľmi, no aktuálne by sa s Lavrovom nestretol. Szijjártó to vnímal ako uznanie, že kroky Slovenska a Maďarska nie sú problematické.

"V minulosti som bol našimi európskymi a transatlantickými spojencami veľmi kritizovaný za to, že sa stretávam s ruským náprotivkom. Teraz som rád, že počujem konečne niečo iné,“ povedal Szijjártó, na čo sa Sikorski nesúhlasne pousmial a český minister Jan Lipavský krútil hlavou.

Blanár na stretnutí poďakoval svojim kolegom z V4 za ochranu slovenského vzdušného priestoru, ktorú si Slovenská republika v súčasnej situácii nedokáže sama zabezpečiť, keďže odovzdala Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300 aj stíhačky MiG-29. Ministri tiež zdôraznili, že spolupráca V4 má zmysel v rôznych oblastiach, napríklad v migrácii, jadrovej energetike či v poľnohospodárstve.

K českej iniciatíve na nákup munície sa nepridá ani Maďarsko, potvrdil Szijjártó. Poľsko ju podporilo už v stredu.

Česko sa svojou iniciatívou snaží urýchlene zohnať muníciu pre Ukrajinu z mimoeurópskych štátov, pričom oslovilo viacerých spojencov na jej financovanie. Doteraz ju podporilo niekoľko európskych krajín vrátane Francúzska.

Ministri v Prahe tiež rozhodli o zvýšení rozpočtu Medzinárodného vyšehradského fondu, od leta by ho mala viesť Slovenka Linda Kapustová Helbichová.