Tento text je dostupný v angličtine aj v ukrajinčine.
Pre Olenu Kulishovú z východnej Ukrajiny sa jednoduchá izba na jednej z bratislavských ubytovní stala miestom, kde so svojimi dvomi deťmi môže slobodne žiť a smiať sa. Aspoň natoľko, čo im život dovolí.
Hoci je ich ubytovanie skromné, Kulishová sa nesťažuje. Niektorí Ukrajinci sú totiž na tom aj horšie. Či už tí, ktorí ostali v jej domovine, alebo aj takí, čo odišli do rôznych kútov sveta.
V Bratislave našla spolu so svojimi deťmi, 20-ročnou Dianou a osemročným
Danylom všetko, čo potrebujú.
Kulishová s deťmi opustili svoj domov v meste Pokrovsk, nachádzajúcom sa v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, krátko po začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Už sa tam necítili bezpečne. Počas prvých dní vojny stratila svojho bývalého partnera a otca jedného zo svojich detí. Zahynul pri jednom z mnohých bombových a raketových útokov. Niekoľko dní sa skrývali v bunkri a sledovali, ako ruské bomby ničia ich domov. Napokon sa začiatkom marca rozhodli odísť.
Hniezdo ďaleko od domova
Príbeh Oleny Kulishovej, ako aj ďalších zástupcov ukrajinskej komunity, ktorí si po úteku pred vojnou vybudovali domov na Slovensku, si môžete pozrieť v dokumentárnom filme Hniezdo ďaleko od domova. Pripravil ho UNICEF v spolupráci s RTVS a jeho premiéru si je možné pozrieť na Dvojke v sobotu 23. marca o 13.30.
„Železnice boli ostreľované, ľudia sa skrývali v pivniciach, riskovali svoje životy každú minútu,“ opisuje Kulishová prvé dni po začiatku vojny.
Hoci Pokrovsk nateraz ostáva v ukrajinských rukách, nachádza sa menej než 50 kilometrov od frontu. Neďaleké mesto Avdijivka po niekoľkomesačných bojoch nedávno obsadili Rusi.
Olena Kulishová s rodinou utiekli v evakuačnom vlaku. Svoj nový život a domov si začali budovať v slovenskom hlavnom meste. A hoci bývanie na ubytovni nie je ideálne riešenie, má aj svoje výhody. Kulishová tam stretla veľa ďalších utečencov s podobným osudom.
Niekedy spolu varia v kuchyni. Stretávajú sa aj v práčovni, kde okrem prania hovoria o svojich radostiach aj starostiach. Na chodbách je mnoho rastlín, vďaka ktorým je priestor útulnejší.
„Žijeme tu ako jedna veľká rodina,“ hovorí Kulishová.
Zoslal ju sám Pánboh
Ubytovňu v bratislavskej Karlovej Vsi vedie Eva Bubelíniová, ktorá sa s Ukrajincami rýchlo spriatelila a často im podáva pomocnú ruku.
„Je to človek s veľkým, milým a úprimným srdcom. Veľa nám pomohla,“ hovorí Kulishová a dodáva, že im ju „zoslal sám Pánboh“.
Bubelíniová sa stará predovšetkým o deti utečencov vrátane Danyla. No je tu aj pre dospelých a Kulishová sa s ňou delí o svoje trápenia.
Pomocnú ruku im podalo aj veľa dobrovoľníkov a Slovákov.
„Keď sme prišli na Slovensko, bolo to pre nás ťažké pre jazykovú bariéru. Nerozumeli sme, čo máme robiť a kam ísť,“ opisuje.
Napriek počiatočným problémom sa s dcérou dokázali zamestnať ako upratovačky. Bolo to najmä praktické riešenie. Keď pracovala matka, Diana sa starala o svojho brata, varila a robila domáce práce. Neskôr sa vymenili. No časom si Diana našla lepšiu prácu v nákupnom centre na okraji Bratislavy. V súčasnosti pracuje ako recepčná. V práci trávi 12 hodín denne, no hovorí, že je šťastná, pretože môže pomôcť svojej rodine s peniazmi.
„Keď je moja rodina šťastná, aj ja som šťastná,“ hovorí v novom dokumente s názvom Hniezdo ďaleko od domova.
Na Ukrajine sa Diana chcela stať zdravotnou sestrou. Jej mama bola učiteľkou v materskej škole pre deti so špeciálnymi potrebami.
Chýbajúci míľnik
Hoci sa Diana aj Danylo adaptovali na svoj nový život na Slovensku a našli si tu nových priateľov, nie vždy je to ľahké. Zvlášť pre Danyla.
Po príchode na Slovensko sa bál a nerozprával. Roztriasol sa zakaždým, keď počul nejaký zvuk a v noci nevedel spať. S pomocou psychológov a dobrovoľníkov sa mu tieto problémy podarilo prekonať. V súčasnosti je to chlapec plný života, ktorý je otvorený novým priateľstvám. Napriek tomu mu chýba domov a materská škola.
„Nikdy ju oficiálne nedokončil a mrzí ma, že neoslávil svoj 1. september,“ hovorí jeho matka. Na Ukrajine deti chodia prvýkrát do školy práve 1. septembra. Tento deň sa vníma ako veľmi dôležitý míľnik v ich živote.
Danylo je momentálne druhák. Študuje online na ukrajinskej základnej škole.
Nová láska
Hoci im život priniesol mnoho trápenia, každý člen rodiny si postupne našiel svoj vlastný spôsob na oddych či pomoc komunite. Ak práve nepracuje alebo netrávi čas so svojím bratom, vyrába Diana obrázky zo sklíčok. Danylo hrá futbal alebo robí papierové figúrky pre svojich priateľov. Olena vo svojom voľnom čase pomáha na internáte a asistuje ukrajinským utečencom, ktorí práve prišli na Slovensko.
„Je to pre nich veľmi dôležité, podobne ako pre nás, keď sme sem prvýkrát prišli,“ dodáva.
Bubelíniová si počas posledných dvoch rokov všimla zmenu v jej charaktere aj vo vzhľade. Hovorí, že je šťastnejšia a otvorenejšia. Navyše sa znova zamilovala. Kulishová o svojej novej láske veľa neprezradila, no hovorí, že sa s ním cíti šťastná.
„Keď som s ním, zabúdam na hrôzy, ktorými som prešla,“ hovorí. Nová známosť vychádza aj s jej deťmi. „Toto je pre slobodnú matku najdôležitejšie.“
Kulishová je šťastná, že prišla práve na Slovensko, ktoré opisuje ako „nádherné“. „Našli sme tu druhý domov.“
