BRATISLAVA. Dokument opisuje viac ako 140 prípadov nezákonných a úmyselných konaní, ktoré svedčia o zneužívaní moci, tvrdilo ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska zo Smeru.
Prvého februára tak predstavilo brožúru, pod ktorou nie sú podpísaní žiadni konkrétni autori, len to, že ju Suskovo ministerstvo vydalo spolu s Úradom vlády.
“Za posledné tri roky došlo k najzávažnejšiemu, najčastejšiemu a najmasívnejšiemu porušovaniu základných princípov slovenskej ústavy.
„
Publikácia má 141 strán. Opisuje obdobie rokov 2020 až 2023, keď polícia otvorila sériu závažných káuz. Obvinila viacero vysokopostavených ľudí s prepojením na Smer, ale aj iné politické strany.
"Musíme nastaviť opatrenia, aby k takému masívnemu porušovaniu ľudských práv v budúcnosti nemohlo dochádzať," tvrdil Susko s tým, že riešením je novela trestných kódexov. Smer ňou potom okrem iného dosiahol zrušenie špeciálnej prokuratúry.
Suskovo ministerstvo vydalo brožúru o únose spravodlivosti. Zavádza v nej Čítajte Najzávažnejšie pochybenia
Pri predstavovaní dokumentu bol aj minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru, ktorý ako advokát zastupoval niektorých obvinených.
“Je úlohou Policajného zboru odhaľovať trestnú činnosť a zisťovať jej páchateľov, preto sa môžete obrátiť priamo na hovorcu Policajného zboru,
„
Vyhlásil, že za posledné tri roky došlo "k najzávažnejšiemu, najčastejšiemu a najmasívnejšiemu porušovaniu základných princípov slovenskej ústavy". Hovoril o týraní obvinených vo väzniciach, či zneužívaní trestného práva v politickom boji.
Susko vtedy vyslovil želanie, aby si ľudia dokument prečítali a "vyhodnotili, čo sa tu za tie tri roky dialo".
Päťdesiat dní po zverejnení príručky sa denník SME zaujímal, nakoľko ho vypočuli šéfovia generálnej prokuratúry, policajného prezídia a inšpekcie ministerstva vnútra. Prípadne, či na základe opísaných zistení začali aj konkrétne konania.
Odpovede neodpovede
Generálna prokuratúra priamo neodpovedala, či si brožúru prečítal jej šéf Maroš Žilinka alebo niekto z jeho zástupcov. Poslala iba všeobecné stanovisko, že orgány činné v trestnom konaní sa zaoberajú všetkými podozreniami z trestnej činnosti, o ktorých sa dozvedia "relevantným spôsobom".
"Je úlohou Policajného zboru odhaľovať trestnú činnosť a zisťovať jej páchateľov, preto sa môžete obrátiť priamo na hovorcu Policajného zboru," odkázala hovorkyňa Jana Tökölyová.
Na otázku, či sa Generálna prokuratúra zaoberala obsahom brožúry a či podnikla nejaké konkrétne kroky, od utorka neodpovedala vôbec.
Polícia tiež odpovedala stroho na otázku, či brožúru čítal jej šéf Ľubomír Solák.
"Prezident policajného zboru nie je orgán činný v trestnom konaní. Otázky sú v kompetencii Úradu inšpekčnej služby," reagovalo tlačové oddelenie.
Len či hlúpa a klamárska brožúrka pomôže (komentár) Čítajte Mlčiaci šéf polície
Neznámeho Soláka do funkcie vymenoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu v novembri. Odvtedy Solák nepovedal takmer nič.
V polovici januára sa ukázal na zasadnutí výboru pre obranu a bezpečnosť po autonehode podpredsedu Národnej rady Andreja Danka. "Nemôžem sa vôbec k ničomu vyjadrovať," znela jeho odpoveď na všetky novinárske otázky.
Inšpekcia, na ktorú odkázalo policajné prezídium, vyšetruje podozrenia z trestnej činnosti policajtov. Vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu už dávnejšie sporne obvinila zo zneužitia právomoci pri konaní v závažných kauzách. Vyšetrovanie stojí na nahrávkach odpočúvania, ktoré na čurillovcov pôvodne nasadila SIS.
Hovorkyňa inšpekcie Andrea Dobiášová na otázky o brožúre tiež reagovala stručne. Doteraz sa ňou vraj nezaoberali. Tento týždeň však zachytili vyjadrenie Súdnej rady, ktorá chce niektoré informácie z dokumentu preveriť, a o spoluprácu plánuje požiadať aj policajnú inšpekciu.
"Ak nás oslovia, poskytneme im súčinnosť," povedala.
Šéfom inšpekcie je Branislav Zurian, ktorého dokument Smeru priamo spomína. Bol podľa neho jedným z obvinených, proti ktorým polícia postupovala nezákonne. Konkrétne malo ísť o jeho stíhanie a domovú prehliadku.
Zurian bol obvinený, že keď šéfoval NAKA za éry Milana Lučanského, vynášal z agentúry informácie. Obvinenie mu v júni 2021 zrušila Generálna prokuratúra ako nezákonné. Ohlásila, že preskúma aj postup policajných orgánov pri domovej prehliadke u Zuriana.
V minulosti bol stíhaný aj Kaliňák spolu so súčasným premiérom Robertom Ficom. V novembri 2022 ich obvinenie tiež zrušila Generálna prokuratúra. V októbri sa štát Kaliňákovi ospravedlnil za nezákonné stíhanie aj väzbu.
Podkladom boli tlačovky Smeru
Suskov dokument v podstate zhrnul predvolebné tlačové besedy Smeru, na ktorých sa Robert Fico snažil spochybňovať postupy vyšetrovateľov, špeciálnej prokuratúry a aj konkrétnych sudcov.
V niektorých prípadoch súdy skutočne konštatovali nezákonnosť, napríklad pri rozhodovaní o väzbe. Bežne sa to však dialo aj v minulosti a nielen pri prominentných obvinených.
Dokument konštatuje, že polícia pracovala na politickú objednávku vlády Igora Matoviča. Kritizuje bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana aj bývalého šéfa špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica.
Neznámi autori sa často odvolávajú na nahrávky policajtov okolo Čurillu, ktorí sa často bavili v neformálnej rovine. Podobne, ako keď súčasný šéf SIS Pavol Gašpar na odpočúvanej poľovníckej chate povedal, že “odj...” Lipšica, ak odsúdia jeho otca Tibora.
Koná Súdna rada
Knižka kritizuje údajné zneužívanie inštitútu kajúcnika alebo údajnú spoluprácu vyšetrovateľov a prokurátorov so spriaznenými sudcami.
"Na dosiahnutie priznania a 'výroby' spolupracujúceho obvineného bola najefektívnejším prostriedkom väzba, prípadne hrozba väzbou," píše sa v nej.
Posledným bodom je údajná kauza s medzinárodným presahom, keď vraj polícia zavádzala Interpol pri vydaní zatykača na oligarchu blízkeho Smeru Miroslava Výboha.
Vedenie prokuratúry a polície sa k preverovaniu údajných zistení nehlási, konať začala prekvapivo iba Súdna rada.
Sudcovia sa ohradili proti ministrovej brožúre. Rada ich dala preveriť Čítajte Podnet jej dali dvaja sudcovia spomínaní v dokumente, Ružena Sabová a Milan Cisarik. Ohradili sa proti tomu, že publikácia bez jasných dôkazov spochybňuje ich nezávislosť.
Radu žiadali, aby sa ich zastala. Namiesto toho zriadila komisiu, ktorá má dodatočne preskúmať, či sa konštatovania v brožúre zakladajú na pravde.
Niektorí členovia Rady pritom hovoria, že časť tvrdení v dokumente je nepodložená, a komisia nemá právomoci, aby ich preverila.
„Nejde o to, či je to pravda a či nejaké odpočúvania niečo dokazujú, ale že to nemôže povedať ministerstvo spravodlivosti alebo Úrad vlády bez toho, aby to dostatočne preukázal,“ povedala akademička Lucia Berdisová.
Vyšetrovanie podozrení by podľa nej nemalo byť prácou Súdnej rady, ale polície.
Beata
Balogová
