BRUSSEL. Rozhodnutie lídrov členských krajín Európskej únie odobriť otvorenie prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou je veľmi dôležité, uviedol predseda vlády Robert Fico po skončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli.
Fico potvrdil, že v rámci diskusií o budúcom rozširovaní EÚ padlo rozhodnutie na najvyššej politickej úrovni začať prístupový proces aj s Bosnou a Hercegovinou, hoci ešte pred niekoľkými mesiacmi sa niektoré členské štáty bránili tomu, aby krajiny západného Balkánu mali rovnaké tempo zbližovania s EÚ ako Ukrajina či Moldavsko, ktoré dostali "politické pozvánky".
"To rozhodnutie o Bosne a Hercegovine je neuveriteľne dôležité. Situácia v tejto krajine nie je jednoduchá a práve európska perspektíva môže výrazne stabilizovať politickú situáciu, pretože ak ľudia vidia, že musia robiť nejaké rozhodnutia, meniť právny systém, demokratické úpravy a pozitívne reformy, tak sa na to sústreďujú, pretože na konci dňa to môže znamenať ich prospech," vysvetlil premiér.
Vyvážený text o Gaze
Fico ocenil, že sa šéfovia vlád a štátov konečne zhodli na pozícii ku konfliktu na Blízkom východe a prekonali predošlé rozdielne názory.
Fico sa Orbána na blokovanie refundácie za zbrane nepýtal Čítajte Spresnil, že sa podarilo dosiahnuť vyvážený text, ktorý na jednej strane hovorí o práve Izraela na obranu a likvidáciu teroristických štruktúr Hamasu a na strane druhej požaduje ľudskoprávny rámec na ochranu civilistov v Pásme Gazy, kde sú už desaťtisíce civilných obetí izraelskej ofenzívy.
S Orbánom o víne
V oblasti zahraničnej politiky Fico využil summit na viacero bilaterálnych stretnutí.
Na jednom z nich hovoril s maďarským premiérom Viktorom Orbánom o potrebe chrániť značku slovenského tokajského vína na trhu EÚ, lebo maďarskí výrobcovia tokajského vína napadli európsku registráciu slovenskej značky tohto vína, ktoré je od roku 1967 na zozname UNESCO.
Potvrdil, že Orbán o tejto iniciatíve nevedel a chce tento spor vyriešiť k obojstrannej spokojnosti.
S potencionálnymi šéfmi NATO
Premiér sa na summite stretol aj s rumunským prezidentom Klausom Iohannisom a odchádzajúcim holandským premiérom Markom Ruttem, ktorí sú oficiálnymi kandidátmi na post generálneho tajomníka NATO.
Ako dodal, treba rešpektovať, že stredná a východná Európa má svojho kandidáta na túto pozíciu, zároveň však zdôraznil, že Slovensko má dobré a férové vzťahy s oboma štátnikmi a k svojej podpore sa na rozdiel od iných krajín NATO definitívne vyjadrí o niekoľko týždňov, lebo stále je podľa neho dosť času uzatvárať dohody.
Séria opatrení v prospech farmárov
V Bruseli sa zrodila dohoda aj o dôraznejšej pomoci pre európskych farmárov.
Fico upozornil, že poľnohospodári sa dostali na pracovnú agendu lídrov EÚ až po tom, ako nespokojní farmári "zatlačili", keď naprieč celou Európou demonštrovali svoju nespokojnosť a predniesli aj touto cestou svoje požiadavky.
"Je dobré, že Európska komisia si uvedomuje, že musíme výrazne znižovať administratívnu náročnosť a súčasne farmárom viac pomáhať v ich vzťahoch s obchodnými reťazcami," vysvetlil premiér.
Ocenil, že eurokomisia prijala v posledných týždňoch sériu opatrení v prospech farmárov. Dodal, že na samite zaznelo najmä to, že ak má farmár pod 10 hektárov pôdy, tak bude mať uľahčené administratívne úkony spojené napríklad s pôdou ležiacom úhorom.
Význam to má preto, že 60 percent farmárov v EÚ má výmeru plochy menšiu ako 10 hektárov, hoci dokopy kontrolujú v EÚ menej ako 15 percent celej obrábanej pôdy.
Dobrou správou je podľa neho aj to, že sa výrazne posilnila vyjednávacia pozícia farmárov vo vzťahu k spracovateľským podnikom a obchodným reťazcom.
"Európska komisia si uvedomuje, že podmienky, v ktorých žijú farmári, sú niekedy nespravodlivé a často sú farmári nútení predávať svoju produkciu pod výrobné náklady," opísal situáciu.
Tejto téme sa v utorok 26. marca budú opätovne venovať európski ministri poľnohospodárstva na svojom pravidelnom mesačnom pracovnom stretnutí v Bruseli.
