Bratislava 7. augusta (TASR) - Európska komisia do budúcna neplánuje redukciu počtu oficiálnych jazykov Európskej únie (EÚ), ktorých bude po očakávanom vstupe Bulharska a Rumunska v roku 2007 už 23. "Nesmerujeme k nejakým homogénnym riešeniam, ale k tomu, aby sa nachádzali racionálne mechanizmy, ktoré zabezpečujú schopnosť únie komunikovať dovnútra a navonok," uviedol pre TASR komisár pre kultúru, vzdelávanie a viacjazyčnosť Ján Figeľ.
Minuloročné rozšírenie s deviatimi novými jazykmi vrátane slovenčiny únia napriek veľkému nárastu prekladateľskej práce podľa Figeľa zvládla. "Je to náročné a stojí to dnes vyše 900 miliónov eúr ročne. Sú to asi dve eurá na obyvateľa, čo je naozaj náklad relatívne prijateľný, ak si uvedomíme, čo to znamená pre našu Európu a pre jej charakter. Ona je práve tým zaujímavá, pretože inak by dospievala skôr k problémom a vnútorným sporom," povedal.
K doterajším 20 oficiálnym jazykom únie pribudne od 1. januára 2006 na žiadosť Írska aj írsky jazyk, ktorý je dosiaľ v EÚ používaný len v obmedzenom rozsahu. "Únia bude mať 21 jazykov a je to najväčší viacjazyčný systém na svete," dodáva Figeľ.
Podľa eurokomisára je pritom kľúčovým zabezpečenie dvoch princípov. Prvým je, aby mal každý občan štátu EÚ právo v oficiálnom jazyku krajiny obrátiť sa na akýkoľvek orgán únie a dostať v tej istej reči odpoveď. Druhým je zásada, že primárne alebo sekundárne právo únie sa stáva platným iba vtedy, keď je vydané vo všetkých úradných jazykoch únie.
"Európska identita nie je jedna nejaká za všetkých, ale je komplexom jednotlivých identít, včítane jazykov, a preto investovanie do tohto fenoménu, do tejto kvality a charakteristiky Európy je v jej vlastnom záujme. Ono to samozrejme čosi stojí, ale sú to vždy náklady, ktoré zároveň pozdvihujú charakter únie ako spoločenstva kultúr a národov," konštatoval Figeľ.
Európsky komisár by mal tento rok prvýkrát v dejinách predložiť dokument o viacjazyčnosti v únii. Táto problematika je podľa neho teraz už aj politickou agendou, na rozdiel od predchádzajúcich 50 rokov, keď išlo predovšetkým o administratívnu záležitosť.
