Najväčší masový hrob na Slovensku v Kremničke ohrozuje nová výstavba. Tá sa tiahne až do pietneho areálu, na miesta, kde stále ležia v zemi kosti povraždených vrátane detí.
O tom, že výstavba sa aktuálne tlačí priamo do priestoru bývalej protitankovej priekopy, kde sa nachádzajú masové hroby, písal denník SME v decembri minulého roku.
Na medializované informácie zareagovala Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici.
Nad spoločným hrobom sa týči kamenný pomník z dielne architekta Dušana Jurkoviča. (zdroj: Marko Erd)Rozhodnúť o stavebnej uzávere
„Kým politici sa pravidelne v auguste zadúšajú prejavmi úcty k SNP a skladajú vence, dnešná situácia do značnej miery vypovedá o skutočnom postoji štátu, niektorých inštitúcií a obyvateľov k vlastnej histórii a jej temným miestam. Čo tam po tom, že v zemi spočíva niekoľko stoviek tiel?“ vyjadril sa v decembri archeológ Pavol Šteiner z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorý v lokalite pripravuje odborný výskum.
Ľudí strieľali do priekopy. Najväčší masový hrob Slovenska je ohrozený, stavajú na ňom nové domy Čítajte V Kremničke na sklonku druhej svetovej vojny, po potlačení Slovenského národného povstania, povraždili od novembra 1944 do marca 1945 vyše tisíc ľudí.
Páchateľmi boli esesáci z Einsatzkommanda 14 a gardisti z 5. poľnej roty, ktorých len pár dní predtým vyznamenal na banskobystrickom námestí prezident vojnového režimu Jozef Tiso. Obete strieľali a hádzali do jamy, využili na to práve protitankovú priekopu, ktorá sa dnes tiahne pri pamätníku. Obeťami boli ľudia mnohých národností, tehotné ženy aj celkom malé deti.
Na okolitý priestor pietneho miesta dnes útočí nová výstavba. Tlačí sa k tesnej blízkosti priekopy a samotného pamätníka, veľké okná novostavieb hľadia priamo na popravisko. Ešte bližšie k priekope, do ktorej hádzali telá mŕtvych, sa tlačia záhrady za novostavbami. Aj na protiľahlom popravnom poli, kde zoraďovali obete pred vraždením, visel donedávna oznam o predaji, dnes je zahalený. Z prednej strany, z ktorej k areálu prichádzajú návštevníci, vyrastajú komerčné objekty.
Najbližšie sa nachádza nová ulica, ktorá sa volá Plánková. Stavebný úrad v Banskej Bystrici tu vydával stavebné povolenia len pred pár rokmi, najbližšej stavbe v blízkosti pamätníka v roku 2020.
Následne mesto určilo stavbám súpisné a orientačné čísla.
Po medializácii sa o problém začala zaujímať Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici.
„V nadväznosti na poznatky z médií sme prešetrili informácie o právnom stave ochrany územia pred zastavaním, ktoré obklopuje národnú kultúrnu pamiatku v Banskej Bystrici – Kremničke,“ vysvetľuje hovorca Ivan Vozár. „Na základe zadovážených informácií a dokumentov Krajská prokuratúra Banská Bystrica dospela k právnemu záveru o nedostatočnej právnej ochrane uvedenej lokality a odporučila mestu Banská Bystrica bezodkladne podať návrh na vydanie územného rozhodnutia o stavebnej uzávere.“
Na starej fotografii vidno pamätník a priekopu po exhumácii. (zdroj: Archív Múzea Slovenského národného povstania)Verejný záujem je absolútne nespochybniteľný
Pamätník v Kremničke je pritom národnou kultúrnou pamiatkou.
Vedúci stavebného úradu Filip Gašparec v decembri obhajoval povolenia na výstavbu argumentom, že pamiatkovo chránený je len samotný ohradený areál, nie lokality s neexhumovanými hrobmi.
Priebeh priekopy pritom vidno aj po desaťročiach, tiahne sa od lesíka až ku korytu Hrona. Rozširovanie súkromných pozemkov do profilu priekopy zreteľne ukazuje snímka vyhotovená LIDAR technológiou, čiže laserovým leteckým snímkovaním povrchu zeme, ktorý realizoval Úrad geodézie, kartografie a katastra.
Snímka vyhotovená LIDAR technológiou zreteľne zobrazuje bývalú priekopu a výstavbu v jej profile. (zdroj: ZBGIS®, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR)Negatívny postoj k novej výstavbe zaujal aj riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania Marian Uhrin, ktorý takisto podporil chystaný archeologický výskum.
V ohradenom areáli s pylónom od architekta Dušana Jurkoviča sa nachádza spoločný hrob 747 exhumovaných. Po druhej svetovej vojne však neexhumovali všetky telá, tie neexhumované ležia podľa archeológa Šteinera stále v zemi. Inicioval archeologický výskum v lokalite a realizovať sa má tento rok.
Nedôstojné nakladanie s miestom pamäti by teraz mohol zastaviť postup banskobystrickej krajskej prokuratúry.
Jej hovorca Ivan Vozár povedal: „Treba mať na pamäti, že ide o lokalitu, v ktorej bolo elementárne porušené základné ľudské právo – právo na život vyše 1000 ľudí, spôsobom priečiacim sa každej humánne zmýšľajúcej bytosti. Verejný záujem o ochranu tohto pietneho miesta je absolútne nespochybniteľný."
