BRATISLAVA. Slovensko je cenný spojenec v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktorý pomáha posilniť jej kolektívnu bezpečnosť. Pre agentúru SITA to pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do obrannej aliancie uviedla predstaviteľka tlačového oddelenia NATO.
Ako poukázala, Slovensko hostí medzinárodnú bojovú skupinu NATO a slúži aj ako uzol pre údržbu ukrajinského vojenského vybavenia.
Krajina tiež prispieva na kolektívnu obranu aj tým, že investuje do obrany dve percentá jej hrubého domáceho produktu.
„Slovensko už 20 rokov preukazuje neochvejnú oddanosť NATO. Keďže čelíme nebezpečnejšiemu svetu, vďaka našej transatlantickej aliancii sme všetci bezpečnejší a viac v bezpečí,“ vyjadrila sa predstaviteľka NATO.

Prístupové rokovania do NATO začalo Slovensko v roku 2002. Oficiálne sa stalo členom aliancie 29. marca 2004 spolu s Bulharskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Rumunskom a Slovinskom. Podľa webstránky NATO je to najväčšia vlna rozširovania teraz už 32-člennej aliancie v jej histórii.
Základným pilierom bezpečnosti, tvrdí SaS
"NATO je pre nás základným pilierom bezpečnosti. Potvrdila to aj neprijateľná agresia Ruska na Ukrajine. Hoci sa nás vojna dotýka na východnej hranici, vďaka dáždniku NATO a princípu jeden za všetkých, všetci za jedného sme v bezpečí," skonštatoval predseda strany a poslanec Národnej rady (NR) SR Branislav Gröhling.
Útoky vládnych predstaviteľov na spojencov a podkopávanie dôvery v Alianciu označil líder SaS za nezodpovedné. "Žiadna iná alternatíva pre Slovensko totiž neexistuje. Členstvo v NATO, ako aj bezpečnosť, ktorú nám poskytuje, musíme preto absolútne chrániť," dodal.
Poslanec NR SR Juraj Krúpa považuje rozhodnutie vstúpiť do NATO za nielen správne, ale aj prezieravé. "Sme hrdými členmi elitného klubu, ktorý nám poskytuje záruky bezpečnosti. Tomu vďačíme za mier a stabilitu, ktoré sú predpokladom sociálneho a ekonomického rozvoja," zhodnotil.
Súčasťou Západu, pripomína Valášek
Podpredseda parlamentu a líder PS Michal Šimečka v tejto súvislosti vyzval na podporu politikov, ktorí chápu, že budúcnosť SR je v Európskej únii a NATO, a správajú sa podľa toho.
"Viem z vlastnej skúsenosti, že hoci rokovania tam neboli vždy jednoduché, nikdy v histórii nášho regiónu nemali krajiny našej veľkosti taký vplyv na dianie v Európe ako práve cez NATO (a EÚ). Spojenectvo, v ktorom si 32 členov vzájomne ručí za bezpečnosť, ich robí podstatne silnejšími, ako keby sa bránili osamote," skonštatoval poslanec Národnej rady SR a bývalý veľvyslanec SR pri NATO Tomáš Valášek (PS) s tým, že ešte viac to platí pri menších štátoch, akým je Slovensko.
Príbeh slovenského členstva v NATO označil aj za príbeh prosperity. "Investori vidia, že Slovensko je bezpečnou krajinou, a preto sa sem neboja presúvať výrobu, vytvárať tu pracovné miesta. Čo by dali taká Ukrajina či Moldavsko za podobné záruky, o čo prosperujúcejšie by boli vďaka nim?" pýta sa Valášek.
Poslanec poďakoval tým, ktorí sa o členstvo v Aliancii zaslúžili. "Aj keď súčasná vláda spochybňuje naše smerovanie a bratríčkuje sa so zločineckým režimom, ktorý neváhal napadnúť svojho suseda, ani ona si nedovolí verejne spochybniť význam nášho členstva v Aliancii. My sme NATO, či sa im to páči alebo nie," dodal.
Korčok viedol pristúpové rokovania
Členstvo v NATO je životný slovenský záujem, pretože garantuje bezpečnosť, slobodu a suverenitu, uviedol kandidát na prezidenta Ivan Korčok, ktorý viedol delegáciu pre prístupové rokovania do NATO.
Korčok hovorí, že si dodnes pamätá pocity, ktoré zažíval v roku 1997, keď Česko, Poľsko a Maďarsko dostali pozvánku do Severoatlantickej aliancie, no so Slovenskom pod vedením Vladimíra Mečiara vtedy nikto nepočítal.
"Bol to deň, keď som si definitívne uvedomil, že Slovensko je na veľmi zlej ceste. Na ceste do medzinárodnej izolácie a bezvýznamnosti. No pamätám si aj to zadosťučinenie, keď pozvánka napokon, po zmene politického kurzu, prišla v roku 2002 a ja som mal možnosť viesť slovenskú delegáciu pre prístupové rokovania," skonštatoval.
Rusko chce podľa Naďa Alianciu oslabiť
"Za 75 rokov fungovania Aliancie nebola žiadna jej členská krajina vojensky napadnutá a Aliancia tak zaistila mier pre všetkých svojich členov. Nikto si na také silné spoločenstvo netrúfne, som o tom presvedčený, no je potrebné hovoriť, že toto nie je len o vojenskej sile. Musíme sa pozrieť realite do očí a na rovinu povedať, že žijeme v informačnej vojne, keď je z faktu klamstvo a z účelového zavádzania biblická pravda," povedal exminister obrany a predseda mimoparlamentných Demokratov Jaroslav Naď.
Podľahnutie premysleným kampaniam, na ktoré je podľa štatistík Slovensko náchylné, môže podľa Naďa oslabiť celkovú dôveru v NATO a Alianciu samotnú.
Alianciu dnes podľa exministra potrebuje oslabiť najmä Ruská federácia. "Putin nás chcel rozdeliť, no po tom, čo nezmyselne a bezdôvodne zaútočil na Ukrajinu, sa Aliancia rozrástla o ďalšie krajiny a sme ešte silnejší ako kedykoľvek predtým. Rusko sa dezinformáciami a cielenou propagandou snaží roztrhnúť silnú reťaz a nakloniť si verejnosť na svoju stranu a využíva na to okrem spravodajských služieb aj spriatelených politikov a rôzne organizácie v členských krajinách, čo vidíme aj na Slovensku," upozornil.

Strach, klamstvo a témy obrany a bezpečnosti sa často zneužívajú v politickom boji, myslí si Naď. Zodpovedný politik musí podľa neho zdôrazňovať význam členstva a vždy stáť na strane faktov.
Rovnako podľa neho musí pravdivo pomenovať, že mier na Ukrajine sa dá dosiahnuť okamžite, stačí, aby agresor, ktorým je Rusko, okamžite stiahol svoje okupačné jednotky z územia Ukrajiny.
Slovensko vstupom do NATO podľa bývalého ministra zásadne posilnilo svoju bezpečnosť a obranu. Ako skonštatoval, SR patrí do dobre fungujúceho spoločenstva vždy pripraveného vzájomne si pomôcť.
"Po nehanebnom útoku Ruska na Ukrajinu na Slovensko okamžite prišli spojeneckí vojaci so svojou technikou a personálnymi kapacitami. Išlo o silné gesto, ktoré Putinovi naznačilo, že Aliancia neustupuje a je pripravená chrániť každý centimeter svojho územia," pripomenul.
Upozornil aj na veľkorysosť Slovenska, ktoré pomáhalo napríklad v Čechách, Grécku či Slovinsku. Tento princíp solidarity musí podľa neho stáť na pevných základoch dobrých vzťahov a vzájomnej dôvere.