Ochrana slovenskej prírody, ktorou sa Slováci často hrdia, existuje v skutočnosti často iba na papieri. V lesoch aj v národných parkoch sa masívne ťaží drevo, na poliach sme docielili európske prvenstvo v rozsahu monokultúr a krajinu čoraz viac tvoria záľahy holorubov.
Spoločnosť podlieha dezinformáciám, na ktorých šírení sa aktívne podieľa aj aktuálne vedenie rezortu životného prostredia. To stoplo výkup pozemkov v národných parkoch, vyhráža sa streľbou chránených druhov a ako znie od ochranárov - útočí voči podstate ochrany prírody.

V tejto situácii prekvapuje občianska angažovanosť. Radoví občania na Slovensku sa spoločne skladajú na záchranu živej prírody. Tisícky ich prispievajú na územia, ktoré vďaka nim môžu zostať bezzásahové a ochránené pred motorovými pílami, guľovnicami, chémiou a buldozérmi.
Úspech kampaní prekvapuje aj samotných organizátorov. Na Slovensku je dnes už šesť takých výnimočných území - od mokradí po hlboké lesy - ktoré zachránili namiesto štátu občania.
Misia na záchranu močiara
„Ochrane Halovho močiara sa venujeme už dlhé roky, zachránili sme tamojšiu zdegradovanú mokraď, vďaka čomu tam dnes hniezdia vzácne druhy vtákov. No potom sa zmenil vlastník pozemkov a uvažoval nad iným využitím než pre ochranu prírody. Opakovane sa zjavovali úvahy na jeho využitie ako rybníka na športový rybolov alebo poľovníctvo, vysadenie rýchlorastúcich drevín alebo dokonca na vybudovanie solárnej elektrárne. To by znamenalo nenávratné zničenie mokrade. Keď sme sa majiteľa snažili odhovoriť, ponúkol nám predaj.“