BRATISLAVA. Robert Fico vo funkcii premiéra zažil troch rôznych prezidentov počas ich štyroch mandátov, ale prístup ku každému z nich si zadefinoval ešte skôr, než sa vôbec ujali funkcií.
Už prvé mesiace novozvoleného prezidenta Petra Pellegirniho v úrade ukážu, či aj k nemu bude mať Fico podobný prístup.
Ivana Gašparoviča podporoval už počas kampane, proti Andrejovi Kiskovi viedol ako prezidentský kandidát jednu z najagresívnejších kampaní v histórii Slovenska a o Zuzane Čaputovej pred jej zvolením hovoril ako o „neznámej pani, ktorá sa motala okolo skládky“.
Fico ako premiér často stupňoval agresivitu voči prezidentom naprieč dekádami. S Gašparovičom až na výnimky spolupracoval v súzvuku, s Kiskom hľadal pragmatickú spoluprácu len do momentu, kým nedošlo k prvému vážnejšiemu rozporu ich názorov a Čaputová bola počas celého mandátu ústredným Ficovým arcinepriateľom pred voličmi.

Ak by sa prezidentom stal Ivan Korčok, Fico by veľmi skoro začal na neho útočiť. V prípade Petra Pellegriniho je však pravdepodobnejší návrat k nekonfliktným vzťahom medzi Úradom vlády a prezidentským palácom.
Čo presne z toho vyplýva na najbližšie roky, je zrejmé z analýzy SME.
Ficove vzťahy s prezidentami:
1. Fico spolupracujúci

Nejde len o slávny Gašparovičov výrok, že sa cíti „akoby člen Smeru“. Vyslovil ho totiž až v roku 2009, keď sa úspešne pokúsil o znovuzvolenie proti súperke Ivete Radičovej.
Súzvuk medzi Ficom a Gašparovičom začal šéf Smeru pestovať už pred prezidentskými voľbami v roku 2004. „Gašparoviča Smer podporuje ako skúseného štátnika, nespochybniteľného vlastenca a človeka so zmyslom pre sociálnu spravodlivosť,“ poznamenal vtedy Fico, hoci o sedem rokov skôr patril k politikom SDĽ, ktorí odmietali vstúpiť do vlády, ktorú by po parlamentných voľbách v roku 1998 viedol Vladimír Mečiar alebo práve Gašparovič (vtedy obaja HZDS).