BRATISLAVA. Minulý rok sa na Slovensku rozmohol trend nových syntetických drog, ktoré si v predajných automatoch mohli kúpiť aj deti. Na urgentnom príjme pribúdali prípady mladistvých s otravou syntetickým HHC.
Hoci väčšinu automatov z obchodných domov už odstránili, droga je stále legálna. Zmeniť to má novela zákona, s ktorou prichádza ministerstvo zdravotníctva po dlhých mesiacoch.
Okrem ochrany detí by však zmena sťažila situáciu pestovateľom konopy, ktorí z nej vyrábajú rôzne produkty od mastí až po CBD kvapky.
Ministerstvo do návrhu bez diskusie s registrovanými pestovateľmi pridalo sporný paragraf. Zakazuje ním pestovať a spracúvať konope, ak pritom ako vedľajší produkt vzniká niektorá zo zakázaných látok, napríklad THC.
Obmedzí tak výrobu aj legálnych výťažkov z konôp, ktoré obsahujú stopové množstvá THC. Dnes je tolerovaná hranica 0,3 percenta na jeden kilogram. Výrobky bez badateľného množstva THC alebo iných zakázaných látok sa dajú vyrobiť iba synteticky. Na Slovensku ich takým spôsobom žiadna firma nevyrába.
V článku sa dočítate:
- čo farmárom na novele z dielne ministerstva prekáža,
- prečo podľa nich nič nevyrieši,
- čo od ministerstva žiadajú.
Produkty z konôp prírodnou cestou vyrába viac ako 50 firiem. Farmári pestujú legálne odrody, ktoré schválila Európska únia a sú zaradené do Spoločného katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov.
Novela by produkty zo slovenského trhu neodstránila, len by farmárov postavila mimo zákona. Výrobky so stopovým obsahom zakázaných látok by sa mohli ďalej predávať, len by ich výrobu museli presunúť do zahraničia.
Novela nič nevyrieši
Farmári zákaz HHC schvaľujú, no sťažujú sa, že im zákon sťaží podnikanie. Proti novele spísali petíciu, pod ktorou je aktuálne 600 podpisov.
„My by sme de facto museli všetky produkty prestať vyrábať, okrem tých kozmetických,“ vysvetľuje zakladateľ Fatrahempu Peter Vojtko.
Izolovať čisté látky z konopy sa podľa Vojtka dá iba synteticky. Rastlina obsahuje viac ako 400 kanabinoidov a dvetisíc účinných látok.
CBD podľa Vojtka najlepšie funguje, iba ak sú vo výťažku aj iné bioaktívne látky, ktoré ministerstvo zakazuje. V stopovom množstve tam môže byť aj spomínané THC, ktoré je na zozname zakázaných látok.
V petícii farmári píšu, že syntetickou výrobou môže dôjsť k poškodeniu zdravia. „Pretože tieto formy sú, na rozdiel od naturálnych, škodlivé v rôznom rozsahu – od poškodenia pečene či imunitného systému až po prípadnú smrť.“
Synteticky sa vyrába aj HHC, ktoré si kupovali deti v automatoch. Po užití psychoaktívnej drogy zažívali euforické pocity, ale aj zmätok, paranoju či úzkosť.
Aj keď dá ministerstvo HHC a podobné látky na zoznam zakázaných, podľa Vojtka nič nevyrieši.
„Drogoví dizajnéri majú pripravených ďalších 50 foriem a my máme tak skostnatenú legislatívu, že zakaždým musíme napísať nový zákon, kým napríklad v Česku o tom rozhoduje vláda vyhláškou,“ hovorí.
Právna neistota
„Opatrenie istotne neodstráni z trhu klasické plnospektrálne extrakty, ktoré sa používajú v CBD olejoch, len ekonomicky zaťaží slovenských producentov, ktorí ich budú vyrábať alebo dovážať zo zahraničia,“ hovorí registrovaný pestovateľ Aleš Kurfürst.
Keďže zákon na rozdiel od českého neobsahuje definície pojmov, farmári si ho vykladajú rôzne. Nevedia, akú konopu novela myslí. V lepšom prípade sa tak bežných pestovateľov technických odrôd vôbec nemusí dotknúť, v horšom ich značne obmedzí.
Farmári žiadajú, aby ministerstvo paragraf z novely úplne vypustilo, alebo explicitne vymedzilo, že sa zákaz pestovania konopy nebude týkať odrôd zo spoločného katalógu odrôd.
Slovensko by si podľa Kurfürsta malo vziať príklad z Poľska, Nemecka alebo z Litvy, kde je celá rastlina technickej konopy s nízkym obsahom THC uznaná ako tradičná stará potravina. Na Slovensku je vnímaná ako nová potravina, takzvaná novel food, pri ktorej spracovaní musia výrobcovia dodržiavať prísnejšie regulácie a postupy.
Pestovatelia poukazujú na to, že Slovensko robí krok späť, kým iné krajiny zmierňujú drogovú politiku.
Nemecko od apríla zlegalizovalo konopu na rekreačné účely a zjednodušilo jej používanie na liečebné účely. V Európskej únii sa tak môže používať na liečebné účely už v 20 krajinách. Aj Česko pracuje na podobnom návrhu, mal by platiť ku koncu roka.
