BRATISLAVA. „Toto vám nezabudnem,“ odkazoval Ivan Korčok z pódia tesne pred polnocou do jeden a pol kilometra vzdialeného víťazného štábu Petra Pellegriniho.
Zoskupení na jednom mieste v ňom boli politici Smeru či Hlasu, ktorí v kampani strašili vojnou a vysielaním slovenských vojakov na Ukrajinu, či Korčoka v rozpore s jeho vyjadreniami označovali za „kandidáta vojny“.
Na základe veľkej mobilizácie voličov aj Korčokových vyjadrení sa okamžite rozbehli špekulácie, či Korčok okrem pocitu nespravodlivosti zo spôsobu, akým kampaň viedol Pellegrini, nenaznačoval aj možnosť svojej ďalšej budúcnosti v politike.
Sám Korčok hovorí, že rozumie odkazu, ktorý dostal od milióna dvestotisíc voličov, ktorí mu v sobotu odovzdali svoj hlas. Jeho podpora presahuje aj súhrnný zisk parlamentných strán PS, SaS, KDH a strany Slovensko zo septembrových volieb.
Zúročiť také výsledky aj v straníckej politike si vedia predstaviť Korčokovi niekdajší spolupracovníci, ktorí ho poznajú roky.
„Ivan Korčok ukázal, že pochopil, o čom je politika, pochopil, o čom je komunikácia so Slovenskom,“ myslí si bývalý minister medzinárodných vzťahov Pavol Demeš.
Byť prezidentom za Fica: k jednému mal blízko, druhého chvíľu vábil, tretej vyhlásil vojnu Čítajte „Neverím, že sa vráti späť do diplomacie. Myslím si, že s kapitálom, aký od voličov dostal, si nájde miesto, aby slúžil Slovensku,“ predpokladá Demeš. „S týmto lídrom treba rátať.“
Môže si Korčok po prezidentských voľbách nájsť miesto v niektorej z existujúcich politických strán? Má zmysel, aby zvažoval založenie vlastnej politickej strany alebo sa napokon v parlamentných voľbách súťažiť nebude? Denník SME analyzuje jeho možnosti.
