BRATISLAVA. Výkriky "Pelle na hrad", objatia, slzy v očiach a horehronský chorál štátnej hymny počas volebnej noci. Víťazný ošiaľ, ktorý v centrále novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho prepukol v sobotu okolo jedenástej večer, začína nahrádzať otázka: Čo bude ďalej s Hlasom a kto ho ovládne?
V druhej najsilnejšej koaličnej strane sú v podstate tri vplyvové a záujmové skupiny.
Prvou sú bývalí členovia Smeru, ktorých prezentujú najmä podpredsedovia Hlasu Richard Raši a Denisa Saková.
Druhou sú ľudia, ktorí prišli do Hlasu ako do svojej prvej strany. Takým je napríklad bývalý novinár Samuel Migaľ.
Do pozície hovorcu tejto skupiny sa pasuje generálny manažér strany Matúš Šutaj Eštok, ktorý bol síce predtým v Smere, ale zakladá si na tom, že Hlas zakladal s Pellegrinim a vicepremiérom Petrom Kmecom. Táto skupina sa rada prezentuje ako Pellegriniho krídlo.
Hlas sa bude oslabovať, Korčok nepôjde cestou zakladania strany (povolebné štúdio) Čítajte Netreba zabúdať na ľudí okolo ministra školstva Tomáša Druckera, ktorí prišli do Hlasu z Dobrej voľby. Ide o najliberálnejšiu časť Hlasu, ktorá má iste bližšie k Pellegrinimu ako k šéfovi Smeru Robertovi Ficovi.
Od obsadenia kresiel predsedu strany a predsedu parlamentu, ktoré Pellegrini uvoľní, bude závisieť aj to, či Hlas splynie so Smerom, alebo zostane o čosi liberálnejšou stranou vo vládnej koalícii.
V článku sa dočítate
- kto sú horúci kandidáti na šéfa Hlasu,
- kto by mohol byť novým predsedom parlamentu,
- aké sú možné scenáre vývoja v Hlase.
Veľká trojka
Prvou úlohou, ktorá stojí pred Hlasom po tom, ako bol Pellegrini zvolený za prezidenta, je, kto sa stane jeho nástupcom v strane.
"Vzdám sa predsedu aj členstva v Hlase," povedal Pellegrini v nedeľu predpoludním v televízii TA3.
O jeho nástupcovi na čele strany by sa malo rozhodnúť na sneme, ktorý by mal byť podľa Šutaja Eštoka do Pellegriniho inaugurácie za prezidenta, ktorá bude 15. júna.
"Osobne budem navrhovať niekoho z pätice – štyria podpredsedovia a generálny manažér," povedal Pellegrini o svojom nástupcovi.
Podpredsedami Hlasu sú okrem Rašiho a Sakovej aj ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková a minister sociálnych vecí Erik Tomáš. Generálnym manažérom je Šutaj Eštok.
Pellegrini vylúčil, že by všetci piati kandidovali naraz na sneme za predsedu strany.
"Tak ako poznám našu stranu, nepôjdeme do voľby, kde bude súperiť neviem koľko kandidátov," povedal. Hlas sa podľa neho bude snažiť vygenerovať jedného kandidáta, ktorý bude s vysokou podporou na sneme schválený "ako môj nástupca".
Pellegrini vraví, že už má vytypovaného svojho favorita, nechce však prezradiť jeho meno.
Horúci kandidáti a pravdepodobné scenáre
- Kandidáti na šéfa Hlasu:
- Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra
- Denisa Saková, ministerka hospodárstva
- Richard Raši, vicepremiér pre investície
- Kandidáti na šéfa parlamentu:
- Richard Raši
- Denisa Saková
- Scenáre vývoja v Hlase
- Splynie so Smerom a zanikne.
- Liberálnejšia časť odíde alebo sa odštiepi.
- Upevní sa a bude ďalej pokračovať ako samostatná strana.
Na základe vyjadrení šéfa Hlasu, ale aj jeho rôznych predstaviteľov, s ktorými hovoril denník SME, a kuloárnych informácií, sa o predsedovi strany bude rozhodovať medzi Šutajom Eštokom, Rašim a Sakovou.
Keby sa šance kandidátov posudzovali len podľa ich vystupovania počas volebnej noci, tak jednoznačne najaktívnejším bol Šutaj Eštok.
"Je najviditeľnejší aj komunikačne najzdatnejší," súhlasí s týmto pohľadom politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity.
Výslovne ho menoval aj Pellegrini, keď hovoril o svojich možných nástupcoch. Povedal, že ho nahradí niekto zo štyroch podpredsedov alebo "generálny manažér Matúš Šutaj Eštok".
Na otázku, či má podporu Pellegriniho, Šutaj Eštok v nedeľu nadránom odpovedal: "Ja som s Petrom Pellegrinim a Petrom Kmecom stranu zakladal."
Zo spomínanej trojice bolo počas volebnej noci najmenej vidno Sakovú. Z horného poschodia reštaurácie Aušpic na petržalskom brehu Dunaja, kde mal Hlas počas druhého kola centrálu, zišla až na záverečnú tlačovku. Avšak to neznamená, že má najmenšie šance.
Politický analytik z agentúry NMS Mikuláš Hanes vraví, že netreba zabúdať, že v minuloročných parlamentných voľbách získala po Pellegrinim druhý najvyšší počet krúžkov. Hoci je aj podľa ľudí z Hlasu navonok menej komunikatívna, iste je v porovnaní so Šutajom Eštokom vhodnejšia na výkonnú funkciu, akou je šéfka strany.
O Rašim niektorí mimo záznamu hovoria, že stať sa predsedom je skôr jeho želanie, ako reálna šanca.
Nepriamo s tým súhlasí aj Štefančík. "Pán Raši pôsobí, poviem to medicínsky, ako taký apendix. Vieme, že je, ale nevieme, načo ho máme. Pán Raši sa postavil vždy tam, kde ho iní postavili," vraví politológ.
Treba však pripomenúť, že Raši bol jedným z prvých vysokopostavených členov Smeru, ktorý od začiatku stál pri Pellegrinim, keď začal hovoriť o založení Hlasu.
Ak by sa tento bývalý minister zdravotníctva či košický primátor nestal šéfom strany, nemusí si zúfať, lebo Pellegrini ho považuje za vážneho kandidáta na predsedu parlamentu.
"Áno, toto platí," odpovedal novozvolený prezident v nedeľu v RTVS, či by jeho nástupcami v kresle predsedu parlamentu mohli byť Raši alebo Saková.
Výber Rašiho za šéfa parlamentu dáva zmysel aj Hanesovi. "Richard Raši mi na predsedu parlamentu sedí typologicky viac ako Denisa Saková," vraví. Je to podľa neho skôr reprezentatívna funkcia, ktorej by sa podľa neho lepšie zhostil dnešný vicepremiér pre investície.
V kuloároch tiež zaznievali otázky, či funkciu predsedu parlamentu neprenechá Hlas SNS. Tieto úvahy Pellegrini v nedeľu rázne odmietol.
"Prezidentské voľby neprekresľujú politickú situáciu v parlamente," povedal. Pre stabilitu Národnej rady bude podľa neho v poriadku, ak rozloženie síl v parlamente bude kopírovať silu poslaneckých klubov.
Novozvolený prezident zároveň odmietol, že by bola výmena podmienkou SNS za jej podporu na jeho ceste do paláca.
Ak sa niekto z dvojice Raši alebo Saková stane predsedom parlamentu, vyvstáva otázka, kto obsadí ich ministerstvo.
Hanes si vie predstaviť, že by súčasťou podpory pre Pellegriniho za prezidenta zo strany SNS bol nejaký významnejší post vo vláde. Ministerstvo investícií alebo hospodárstva by tak mohol obsadiť ambiciózny minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba.
Avšak aj tento scenár Pellegrini vylúčil. Koaličná zmluva, podľa ktorej má Hlas vo štvrtej Ficovej vláde sedem kresiel, sa podľa neho otvárať nebude.
Dobrý a zlý policajt
Nový šéf Hlasu bude stáť pred výzvou udržať ho ako samostatnú stranu. Inak sa tiež môže stať jej hrobárom. Nedobrovoľne sa takým už stal napríklad Pavol Frešo, keď prebral v minulom desaťročí SDKÚ po Mikulášovi Dzurindovi.
O tom, že strane hrozí splynutie so Smerom alebo rozpad, hovoril mimo záznamu aj jeden člen Hlasu pre SME.
Štefančíka by takýto scenár vôbec neprekvapil. Dokonca ho považuje za najpravdepodobnejší. Pripomína, že príklad na to z histórie slovenskej politickej scény existuje.
"Veľmi mi to pripomína Stranu občianskeho porozumenia, ktorá bola založená len preto, aby sa Rudolf Schuster stal prezidentom," spomína politológ.
Viacerí oslovení vravia, že najväčšie riziko splynutia so Smerom by bolo v prípade, ak by sa šéfom Hlasu stal Šutaj Eštok. Hanes si myslí, že najväčšia šanca, aby Hlas zostal samostatný, je po zvolení Sakovej za predsedníčku strany.
Pellegrini aj Šutaj Eštok popierajú, že by Hlas splynul so Smerom. Hovoria, že Hlas je teraz "prezidentská strana", ktorá má práve naopak šancu ďalej rásť.
Fico prišiel, keď bolo hotovo, Danko sa neukázal. Korčokova tržnica si pripomenula porážku PS Čítajte Splynutie so Smerom neočakáva ani ďalší vysokopostavený člen Hlasu, ktorý chcel zostať v anonymite. Pre Fica je podľa neho výhodnejšie, aby mal Hlas ako koaličného partnera, ako aby sa stal jeho súčasťou.
Túto argumentáciu berie aj Štefančík. "Teoreticky by mohli hrať hru na dobrého a zlého policajta," vraví politológ. Znamená to podľa neho, že Fico bude svojou "radikálnou a prízemnou politikou oslovovať občanov, ktorí by inak volili nejakú inú radikálnu stranu, napríklad Republiku alebo Mariana Kotlebu".
"V strane Hlas budú viac proeurópskejší, viac modernejší a sociálnodemokratickí. Budú oslovovať tých voličov, ktorým sa komunikácia Roberta Fica nezdá dôstojná," hovorí Štefančík.
Jeho uvažovanie je blízke aj spomínanému politikovi, ktorý považuje za jednu z najväčších chýb Hlasu počas prezidentskej kampane, že v nej stratil stredového voliča.
Scenár, že by aspoň liberálnejšia časť Hlasu zo strany odišla, nepovažuje nikto, ani z oslovených členov strany, za reálny.
"Nevidím dôvod na to, aby sa odštiepili a išli svojou vlastnou cestou, ktorá by bola mimoriadne tŕnistá," vraví Štefančík o skupine okolo Druckera.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
