Hokejový klub Košice, organizácia so zahraničnou podporou. Združenie maďarských rodičov na Slovensku, organizácia so zahraničnou podporou. Svätá Lujza, organizácia so zahraničnou podporou. Centrum Svetielko, organizácia so zahraničnou podporou.
Takto by mali po novom vyzerať názvy nielen vyššie spomenutých združení, ak by prešiel návrh novely zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý predložila SNS. V ňom navrhuje, aby sa všetky občianske združenia či neziskové organizácie, ktoré dostanú od zahraničných darcov viac ako päťtisíc eur, označovali „ slovami organizácie so zahraničnou podporou“. Tie budú musieť pri svojom mene používať vždy.
Mimovládne organizácie už návrh ostro kritizovali a viac než štyridsať z nich ho v spoločnom vyhlásení prirovnalo k nástroju šikany.
„ Označovať by sa tak museli aj niektoré domovy sociálnych služieb,“ hovorí šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. „ Domovy na klientov síce dostávajú podporu od štátu aj obce, pokrýva to však len časť výdavkov. Zvyšok uhrádza klient a jeho rodina, ktorá ak žije alebo pracuje v zahraničí, odkiaľ domovu posiela peniaze, aj toto sa bude rátať ako zahraničné financovanie.“
V článku sa dočítate:
- ako by mohlo označovanie vplývať na reputáciu neziskoviek,
- že návrh zavedie novú byrokraciu aj pre menšie združenia,
- ako sa návrh dotkne maďarskej menšiny,
- či označenie dostanú aj organizácie, ktoré prijmú peniaze z platformy Donio.
SNS návrh predkladá s cieľom zvýšenia transparentnosti ich financovania podľa vzoru Maďarska. Mimovládky tam musia od roku 2017 zverejňovať mená svojich darcov zo zahraničia a používať označenie „ organizácie so zahraničným financovaním“. Zákon je v rozpore s právom Európskej únie, v roku 2020 o tom rozhodol Súdny dvor Únie.
Maďarská legislatíva sa inšpirovala zákonom v Rusku, kde mimovládky označujú rovno za „zahraničných agentov“. Rusko ho prijalo v roku 2012 po tom, čo sa spustila vlna protestov proti znovuzvoleniu Vladimira Putina za prezidenta.
Robert Fico sa voči tretiemu sektoru vymedzuje už od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Občianskemu sektoru kladie za vinu svoj nútený odchod z postu premiéra. Fico aktívne proti mimovládkam vystupuje aj od zostavenia novej vlády a už na jeseň avizoval, že „éra vládnutia mimovládok sa skončila“ a organizácie chcel označovať ako „zahraničných agentov“ údajne podľa vzoru USA.
Zákon z USA však hovorí o lobistických skupinách, ktoré majú možnosť v rámci zákonom stanovených postupov ovplyvňovať tamojšiu legislatívu. Netýka sa celého občianskeho sektora.
Poslanecký návrh, s ktorým prišli priamo poslanci SNS Rudolf Huliak, Adam Lučanský, Dagmar Kramplová a Milan Garaj, neprejde medzirezortným pripomienkovým konaním. Parlament by sa mal zákonom zaoberať už na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína budúci týždeň.
Zajac: Návrh zákona je protiústavný
Šéf komory mimovládnych organizácií Zajac preto označil novelu SNS za protiústavnú. „ Je to proti duchu krajiny, ktorou zatiaľ podľa zákona stále sme,“ myslí si.
Organizácie by po prijatí zákona museli uvádzať, že sú financované zo zahraničia pri akomkoľvek akte. Spomenúť by to museli pri písaní projektu, žiadaní o peniaze alebo v prípade, keď chcú pôsobiť napríklad na škole, teda pri komunikácii s riaditeľom aj s učiteľom.
Či si budú musieť organizácie pripnúť označenie aj priamo do názvu, zatiaľ nie je jasné. Zajac odhaduje, že na Slovensku je v súčasnosti registrovaných približne 80-tisíc neziskoviek, z toho 50-tisíc je aktívnych.
„Je to podobné, ako keď sa Židia museli označovať žltými hviezdami. Ste vylúčený z verejného života, lebo musíte na prvú signalizovať, že patríte k tým zlým,“ tvrdí Zajac. „Zákon však neviete postaviť len pre konkrétne organizácie, inak by bol diskriminačný, musí sa vzťahovať na všetky.“
Zmeny nastanú aj v administratíve menších organizácií s rozpočtom do päťdesiattisíc eur. Ak parlament návrh schváli, budú musieť vyhotovovať výročné správy a účtovné správy posielať do registra. V prípade, že by správy nedodali, zákon umožňuje ministerstvu vnútra organizáciu rozpustiť.
V súčasnosti tak môže spraviť len súd pri nesplnení jednej z dvoch požiadaviek, teda že organizácia buď koná protiústavne, alebo sa ozbrojuje.
Terčom budú Maďari aj športové kluby
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) sa k návrhu zatiaľ nechcela vyjadrovať, pravdepodobne tak urobí, až keď sa o ňom bude rokovať v parlamente. KOZ je podľa jej hovorkyne Martiny Némethovej financovaná len z členských príspevkov.
Zákon by sa pravdepodobne mohol dotknúť napríklad aj Hokejového klubu Košice, ktorý má štatút združenia a ktorého partnerom je aj poľská firma vyrábajúca kovové obaly. Klub na otázky denníka do uzávierky nereagoval.
Združenie Barani - Hokejová škola Michala Handzuša neprijalo peniaze od žiadnych darcov zo zahraničia. Minulý rok k tomu malo blízko. Klub postúpil medzi finalistov v medzinárodnej cene Kånken, v ktorej sa súťaží o desaťtisíc eur pre mládežnícke kluby. O cenu hrajú aj Dukla Trenčín, HC Košice, HK Poprad aj Slovan Bratislava.
Združenie mladých farmárov, ktoré protestovalo proti byrokracii v poľnohospodárstve, funguje z členských príspevkov a európskych grantov. Peniaze z Bruselu zákon nezaraďuje do kategórie zahraničného financovania.
Mladí farmári sa prípadnej podpore zahraničných darcov podľa svojho predsedu Mariána Glovaťáka nevyhýbajú. Ak by však zákon v parlamente prešiel, pravdepodobne by ju neprijali.
„ Nálepka, ktorú by sme dostali, by v našej rozpoltenej spoločnosti znamenala automaticky problém a poškodila by nám meno. Navyše by to prinieslo aj byrokraciu navyše, ktorú by sme popri tej, ktorú riešime už teraz, nestíhali,“ tvrdí Glovaťák.
Zákon odsúdilo aj Združenie maďarských rodičov na Slovensku, ktoré v tejto súvislosti zvolalo celorepublikovú radu. Jeho predseda Rudolf Mézes pripomína, že združenia a organizácie maďarskej menšiny sú často dotované maďarskou vládou alebo tamojšími mimovládkami.
„ Nepovažujeme za normálne, že keď nejaké združenie dostane pár tisíc eur, stane sa z neho organizácia financovaná zo zahraničia,“ hovorí šéf združenia Mézes.
Aj peniaze zo zbierky budú „ zahraničné“
Nálepku by mohli dostať aj združenia a organizácie, ktoré by prijali podporu cez známu fundraisingovú platformu Donio. Keďže je čiastočne financovaná z Česka, podľa súčasného návrhu zákona by aj neinvestičný fond spadal do kategórie organizácie s finančnou podporou zo zahraničia.
„Znamená to, že aj mimovládky alebo neziskovky, ktoré neprijímajú ani cent zo zahraničia, ale majú vytvorenú dobročinnú výzvu na našej platforme, dostanú označenie, že prijali podporu zo zahraničia,“ vysvetľuje správkyňa fondu Zuzana Suchová.
Dobročinnú výzvu na platforme využila Karpatská nadácia s pôsobením na východnom Slovensku. Okrem iného sa zameriava na vzdelávanie detí rómskej menšiny, neformálne vzdelávanie dospelých alebo zvyšovanie schopnosti ľudí uplatniť sa na trhu práce.
Z menších združení napríklad mobilný Hospic svätej Lujzy, Viera - Láska - Nádej a centrum Svetielko, ktoré sa zameriavajú na hendikepovanú mládež, či Medzi nami, ktoré pomáha sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom.
„Tie združenia a organizácie tu dopĺňajú alebo nahrádzajú službu štátu bez toho, aby sa to hradilo zo štátneho rozpočtu,“ hovorí Zajac. „V slušnej krajine sa za niečo také poďakuje, my tu chceme darcov, ktorí prispejú na činnosť spoza hraníc, označovať za zahraničných agentov, aj keď oficiálne to znie slušnejšie.“
