BRATISLAVA. Ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi by stačilo zobrať zoznam mien, ktoré mu v septembri poslala Súdna rada, a predložiť ho vláde, aby rozhodla. Nespravil tak však ani za pol roka vo funkcii.
Ide pritom o návrh kandidátov na popredné európske súdy v Luxemburgu a Štrasburgu, s ktorých obsadením má Slovensko už dlhodobo problém.
Minister Susko stopol dotácie na ľudské práva deň pred vypočutím kandidátov Čítajte Miesto sudcu Všeobecného súdu Európskej únie nevie obsadiť už od augusta 2022 a mandát súčasnej slovenskej sudkyne na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) zas uplynie v decembri tohto roka.
Môže sa to zdať ešte ďaleko, no s vypočutiami národných kandidátov by mal poradný výbor Rady EÚ začať už v júni.
Napriek časovej tiesni Susko nomináciu kandidátov zdržiava.
Súdna rada pritom ešte 21. septembra zvolila ako kandidáta na luxemburský súd Michala Kianičku a do Štrasburgu zas odporučila trojicu kandidátov v zložení Zuzana Vikarská, Radoslav Procházka a Marián Giba.
Nasledovať by malo posúdenie vládou, ktorá môže kandidátku prijať alebo odmietnuť. A podľa toho príde v ďalšom kroku na rad buď opätovne Súdna rada, ak by bolo nutné vyberať nanovo, alebo poradné európske orgány pre finálny výber.
Nejde pritom o formalitu, keďže poradný výbor v minulosti odmietol už päť predošlých kandidátov na Všeobecný súd EÚ.
Pri ESĽP je zas mechanizmus taký, že si parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyberá z trojice navrhovaných kandidátov, čomu ešte prechádza vypočutie v špeciálnom výbore.
Susko však o ďalších plánoch mlčí. Na otázky SME jeho rezort ani po urgenciách neodpovedal. Nevysvetľuje, prečo predloženie kandidátky na vládu odsúva ani to, kedy by chcel otázku nominácií rozlúsknuť.
Súdna rada už len pozoruje
Slovensko je pritom už teraz európskym rekordérom v presluhovaní predošlého sudcu v Luxemburgu. Tým je už od októbra 2009 Juraj Schwarz, ktorého druhé funkčné obdobie sa skončilo v auguste 2022. Keďže ho odvtedy nemal kto nahradiť, funkciu zastáva dodnes.
Európske súdy
Všeobecný súd EÚ
- Slovensko na ňom zastupuje Juraj Schwarz (druhé funkčné obdobie sa mu skončilo v auguste 2022),
- pri snahách obsadiť tento post v minulosti odmietol poradný výbor dokopy už päť slovenských kandidátov, a to Máriu Patakyovú, Radoslava Procházku, Ivana Rumanu, Michala Kučeru a Martinu Jánošíkovú.
Európsky súd pre ľudské práva
- od decembra 2015 je slovenskou sudkyňou na ESĽP Alena Poláčková,
- mandát jej končí v decembri 2024,
- kandidátov na nových sudcov by mala Rada Európy začať posudzovať v júni tohto roka.
Predseda Súdnej rady Ján Mazák hovorí, že kvôli vzniknutej situácii už dostáva urgencie z Rady Európy aj ďalších príslušných európskych orgánov, či priamo niektorých kandidátov. Pohnúť s nimi však nevie.
„Neviem, z akého dôvodu vláda v týchto dvoch nomináciách nekoná,“ vysvetľuje Mazák so slovami, že po zvolení kandidátov sa Súdna rada stala už iba pasívnym pozorovateľom situácie.
Povinnosť nominovať svojich kandidátov do európskych súdov vyplýva Slovensku priamo zo zmluvy o EÚ. Chýbajúci sudca pritom neznamená len nevyužitie možnosti podieľať sa na rozhodovaní popredných súdov, ale aj viac práce pre sudcov z iných krajín, medzi ktorých sa práca musí rozložiť.
Minister Susko aj ďalší predstavitelia súčasnej vlády sa najmä pri obhajovaní kontroverznej novely Trestného zákona viackrát odvolávali práve na rozhodnutia ESĽP o porušovaní ľudských práv na Slovensku.
Rozhodnutia ESĽP spomína aj vládna brožúra o údajnom únose spravodlivosti v uplynulých troch rokoch.
Štrasburský súd v roku 2022 napríklad čiastočne vyhovel sťažnosti bývalého partnera Penty Jaroslava Haščáka pre odpočúvanie v kauze Gorila a práve na ESĽP sa koncom vlaňajška obrátil aj premiér Robert Fico pre odpočúvanie poľovníckej chaty.
V Luxemburgu zas rozhodovali napríklad o tom, či môžu slovenské súdy po rokoch súdiť ľudí, ktorým kedysi pomohli Mečiarove amnestie.
Nominácie na posty na európskych súdoch si počkali kabinet Roberta Fica aj z dôvodu, že úradnícka vláda nemala na odobrenie kandidátky dostatočné kompetencie. Po doterajších, ale aj ďalších pravdepodobných zmenách v Súdnej rade je pravdepodobné, že voľby slovenských nominantov by dopadli inak.
Luxemburg rozhodol o Mečiarových amnestiách. Súdy môžu konať Čítajte Dlhodobý problém
Slovensko má s obsadzovaním lukratívnych postov európskych sudcov dlhodobý problém. Ako nedostatok sa pri predošlých neúspešných kandidátoch ukázala najmä slabá francúzština, nedostatočná prax či dokonca pochybnosti o morálnej integrite.
S týmito výčitkami odmietol poradný výbor za uplynulé roky aj takých ľudí, ako bola neskoršia ombudsmanka Mária Patakyová, spomínaný expolitik Procházka (aktuálne sa uchádza o miesto na ESĽP) či súčasná kandidátka na ústavnú sudkyňu Martina Jánošíková.
Aktuálny kandidát do Luxemburgu Michal Kianička by s prísnymi kritériami problém nemal mať, keďže už takmer tri roky pôsobí ako starší právny poradca v Európskom mechanizme pre stabilitu a za sebou má okrem iného aj stáž na Súdnom dvore EÚ.
„Mojou prvou ambíciou je dokázať, že keď už sa to podarí a naozaj by som uspel, tak to nie je len z núdze cnosť, ale nakoniec sa naozaj podarilo nájsť kandidáta a sudcu, ktorý bude dôstojne ukazovať, že vieme na Slovensku nájsť dobrého kandidáta,“ hovoril Kianička už pri svojom zvolení Súdnou radou.
Zaujímavá je aj trojica kandidátov do Štrasburgu. Procházku totiž už raz európske súdy odmietli, avšak uchádzal sa vtedy o miesto sudcu v Luxemburgu. Bolo to v roku 2016 krátko po neúspešnej politickej kariére, keď najprv neuspel v prezidentských voľbách a následne vo voľbách pohorela aj jeho strana Sieť.
Poradný výbor vtedy nijako nespochybnil Procházkovu odbornosť, avšak zapochyboval o jeho morálnej integrite a zmienil sa tiež o snahe expolitika „vyhnúť sa zdaňovaniu niektorých nákladov jeho prezidentskej kampane v roku 2014“. Bola to narážka na nahrávku zverejnenú Igorom Matovičom, podľa ktorej mu Procházka núkal peniaze „na drevo“, teda aby mu Matovičova firma zabezpečila reklamnú kampaň bez zdanenia.
Po rokoch však môže byť všetko inak, keďže Procházka si dal od politiky dištanc a venoval sa odbornej činnosti.
