BRATISLAVA. Európska komisia žiada od slovenskej vlády vysvetlenie, kde skončili prokurátori po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a aká je záruka, že budú môcť pokračovať v riešení existujúcich prípadov až do právoplatného skončenia súdneho konania.
Zaslali otázky k téme špeciálnych prokurátorov
Európska komisia zaslala 28. marca list vicepremiérovi zodpovednému za Plán obnovy Petrovi Kmecovi (Hlas), v ktorom formulovala 15 okruhov podrobných otázok k téme zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a ďalšieho osudu špeciálnych prokurátorov.
Komisia má obavy, či bude Slovensko vedieť zaručiť, že sa nebudú rozkrádať financie z Plánu obnovy a odolnosti SR. Za problém pokladá komisia aj ďalšiu časť vládnej novely Trestného zákona, ktorá sa podľa listu týka „skrátených trestov a premlčacích lehôt v prípade mnohých trestných činov, na ktoré sa vzťahuje smernica o ochrane finančných záujmov, a prípadov korupcie na vysokej úrovni podľa vnútroštátneho práva“.
V hre je, že Slovensko príde o 3,5 miliardy eur z plánu obnovy, pripomína denník. Úrad vicepremiéra zatiaľ na list neodpovedal, lehotu má do 19. apríla.
V tejto súvislosti nejde o prvý list Európskej komisie slovenskej vláde. Slovensko už poslalo do Bruselu tri odpovede, ktoré sú však podľa komisie nepostačujúce.
Komisia žiada napríklad odpoveď na otázku, na ktoré oddelenia boli presunutí špeciálni prokurátori z rozpusteného Úradu špeciálnej prokuratúry. Pýta sa, „prečo prokurátori z Úradu špeciálnej prokuratúry neboli presunutí na oddelenia, ktoré sa zaoberajú trestnými činmi v oblasti ochrany finančných záujmov a závažnými trestnými činmi vo všeobecnosti“.
Nižšie tresty za korupciu
Chce vedieť, či boli špeciálni prokurátori aj prepustení a zaujíma ju tiež, aký bol počet prípadov týkajúcich sa finančných záujmov Európskej únie. Brusel tiež žiada odpoveď na otázku, aká je záruka, že prokurátori z Úradu špeciálnej prokuratúry budú pokračovať v riešení svojich existujúcich prípadov až do skončenia súdneho konania.
„Ak nie, prečo si špeciálni prokurátori nemôžu ponechať aj prípady, ktoré boli od 19. marca 2024 v prípravnom konaní?“ chce vedieť komisia.
Európska komisia v liste vysvetľuje, prečo peniaze z plánu obnovy spája so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a nižšími trestami za korupciu. Slovensku pripomína, že v Pláne obnovy a odolnosti sa v tretej kapitole zaviazalo na kontrolu ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Jedným z konkrétnych bodov tohto záväzku je aj existencia špeciálnej prokuratúry ako špecializovaného orgánu zodpovedného za korupciu a rozsiahle podvody, ako aj za trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie.
Reakcia ministerstva
Ministerstvo spravodlivosti je presvedčené, že na pozastavenie plánu obnovy a odolnosti neexistujú dôvody. Argumentácia Európskej komisie, s ktorou intenzívne komunikujú, sa podľa rezortu nezakladá na reálnych skutočnostiach.
Konštatuje to ministerstvo vo svojom stanovisku pre TASR aj v súvislosti s kritikou opozície či listom EK adresovanom vláde SR.
"S Európskou komisiou komunikujeme na intenzívnej báze. Snažíme sa o vysvetlenie nejasností, poskytujeme argumenty. A aj na ich základe sme presvedčení, že na pozastavenie plánu obnovy a odolnosti neexistujú dôvody," zdôrazňuje rezort spravodlivosti.
Informácie týkajúce sa Úradu špeciálnej prokuratúry a prebiehajúce stíhania považuje ministerstvo za mediálnu bublinu.
Ubezpečuje, že v stíhaniach sa pokračuje, pričom v nich pokračujú špecializovaní prokurátori Generálnej prokuratúry a krajských prokuratúr. V tomto zmysle komunikuje aj s Európskou komisiou.
"Argumentácia Európskej komisie a dôvody, ktorými argumentuje, sa nezakladajú na reálnych skutočnostiach, všetky nejasnosti budú s náležitou starostlivosťou vysvetlené," deklaruje ministerstvo spravodlivosti.
