Expolitik, dnes startupista a investor venujúci sa spoločenským inováciám MIROSLAV BEBLAVÝ hovorí, že „vlasť sa nevyberá ako mobilný paušál“ a že k štátnosti, ktorú už máme, teraz potrebujeme aj vlastencov.
„Časť politikov sa snažila privlastniť si vlastenectvo cez štát, a tak mnoho ľudí vníma, že tí, čo ovládajú štát, sú tí, čo držia v ruke vlasť, a preto majú potrebu si ju zobrať späť. Slovensko sme však my všetci. Vlasť nám nikdy nikto neukradol,“ zdôrazňuje.
„Politici môžu ovládať štát a môžu ho aj uniesť, aj ukradnúť – a aj sme toho boli viackrát v dejinách svedkami. Ale vlasť nie sú oni,“ myslí si.
V rozhovore sa dočítate aj:
- či boli podľa Beblavého prezidentské voľby súbojom o dobrého vlastenca,
- či je Robert Fico dobrým vlastencom,
- prečo vlasť nie je ako mobilný paušál,
- prečo potrebujeme vlastencov,
- prečo potrebujeme hrdinov,
- a kde dnes hľadať nádej na „nové“ Slovensko aj „nové“ vlastenectvo.
Ste vlastenec?
Áno.
Čo je vlastenectvo?
Láska ku krajine, v ktorej som sa narodil a v ktorej aj žijem. Milujem ju, vytvoril som si k nej nejaký vzťah, ktorý je vo svojej podstate čisto iracionálny, ale je veľmi silný a dáva životu časť jeho zmyslu.
Vždy som vnímal, že meniť veci tam, kde mi na tom záleží, prináša nepomerne viac uspokojenia. Politiku by som v zahraničí určite neriešil, lebo by mi to bez emocionálneho uspokojenia za to nestálo.
Rozhovory o vlastenectve
- Tento text vznikol ako súčasť série Rozhovory o vlastenectve.
- Hľadáme vlastencov a vlastenky. Aj takých, ktorí sa k tomu hrdo hlásia, aj takých, ktorí si tak nikdy nepovedali, ale žijú hodnoty tolerancie, otvorenosti, pracovitosti či záujmu o svoje blízke okolie aj svet. Pýtame sa ich na dobrých a zlých vlastencov, na to, kto a prečo, a či vôbec vlastenectvo na Slovensku ukradol a čo s tým. Najmä ale na to, ako mať, aj v ťažších časoch, rád Slovensko a ľudí, ktorí v ňom žijú.
Je teda vlastenectvo nemenná láska? Bez ohľadu na to, aká je v krajine vláda?
Pre mňa áno. Mal som výhodu, že som sa pohyboval vo verejnom priestore a stav krajiny som vždy vnímal ako meniteľný.
Robert Fico nie je Slovensko a ani Vladimír Mečiar. Ale ani Mikuláš Dzurinda nebol Slovensko. Sú len jeho tvárami a správcami. A od toho naozaj neodvodzujem môj vzťah k vlasti.
Aj ste sa nad vaším vlastenectvom vedome zamýšľali? Sú takí, ktorí mi odpovedali, že o tom nikdy nerozmýšľali, kým som sa na to neopýtala.
Keď sa človek hýbe v spoločnosti alebo v politike, musí sa nad tým zamyslieť. Vlastenectvo je u mňa prirodzené, už z rodiny, z dospievania a bral som ho ako samozrejmosť.
Je možné, že sa nad ním zamýšľajú skôr politici?
Politika to určite posilňuje, človek je prinútený túto tému riešiť a nejako sa k nej postaviť. Navyše, jeden z definičných politických sporov posledných tridsiatich rokov bol o tom, kto bol za samostatný štát a kto nebol. A toho, kto nebol, dodnes vnímajú mnohí ako protislovenského. K štátnosti máme komplikovaný vzťah. K národu menej.
Kto je dobrý vlastenec?
