BRATISLAVA. Vybrať treba len jedného ústavného sudcu, no jeho voľba spôsobuje v parlamente taktický súboj.
Ešte pred hlasovaním o prihlásenej pätici kandidátov na jedno uvoľnené miesto v Košiciach sa z koalície aj opozície ozývajú hlasy, že voľba bude pravdepodobne neúspešná.
Aby parlament zvolil dvojicu kandidátov, z ktorej prezident vyberie nového ústavného sudcu, je potrebných až 90 hlasov poslancov. Toľko ich vládna koalícia nemá.
Patová situácia by sa zmenila pri opakových voľbách, keď už kandidátom postačí 76 poslaneckých hlasov.
Fico zaútočil na šéfa Ústavného súdu. Očakáva, že Pellegrini ho ako prezident odvolá Čítajte Naťahovanie voľby rozhodne o tom, či si nového ústavného sudcu vyberie Zuzana Čaputová alebo až Peter Pellegrini, a tiež o tom, koho prezident dostane na výber.
Po súčasnej pätici kandidátov, ktorých nominovali prevažne akademici, by koalícia mohla pridať aj ďalších adeptov, a ponúknuť tak aj sebe blízkych ľudí.
„Určite to je cesta, ktorou pôjdu. Očakávam, že tam budú chcieť dať svojho človeka,“ hovorí poslanec PS Branislav Vančo. Neprekvapili by ho ani mená ľudí, ktorí by boli vzhľadom na ich minulosť nevhodnými sudcami.
Snaha vysielať na Ústavný súd politických nominantov by nebola novinkou. Aj aktuálne uvoľnená stolička zostala na súde po dlhoročnej poslankyni Smeru Jane Laššákovej, ktorá sa vzdala funkcie ku koncu septembra. Ústavnou sudkyňou bola od decembra 2017.
Od rovnakého dátumu bol sudcom aj ďalší bývalý poslanec Smeru Mojmír Mamojka. Funkcie sa vzdal ku koncu mája 2020, odvolal sa na zdravotné dôvody. Ako skutočný dôvod sa spomínala skôr jeho komunikácia s Marianom Kočnerom. Odhalila ju Threema z telefónu dnes už odsúdeného podnikateľa.
Michelko ohlásil voľný štýl
O úmyselnom naťahovaní výberu nového sudcu sa po Laššákovej odchode najskôr špekulovalo, napokon o ňom otvorene začala hovoriť bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková z SaS.
Krátko pred Vianocami vyzvala Petra Pellegriniho ešte ako predsedu parlamentu, aby po trojmesačnom čakaní vyhlásil voľbu ústavného sudcu. Pohrozila mu aj trestným oznámením pre marenie úlohy verejným činiteľom.
Pellegrini voľbu vyhlásil napokon v polovici januára s tvrdením, že skôr to nešlo pre pracovnú zaneprázdnenosť a dianie v parlamente.
„Nebol to z mojej strany žiadny úmysel ani nejaké zdržovanie či taktika, ale chcel som sa stretnúť aj s predsedom Ústavného súdu, pretože nie je to len o voľbe sudcov, ale aj o celkovom zefektívnení súdu,“ hovoril Pellegrini v polovici januára.
Faktom však je, že jeho krok spôsobil, že nového ústavného sudcu zrejme už vyberie on, keďže parlament kandidátov už nevyberie počas mandátu Zuzany Čaputovej.
Kolíková dnes hovorí, že sama vidí priestor, aby bola zvolená dvojica kandidátov aj z piatich mien, ktoré sú v hre teraz. Sú nimi Anton Dulak, Lívia Trellová, Martina Jánošíková, Michaela Králová a Zuzana Pitoňáková.
Aktuálni kandidáti na ústavných sudcov
- Michaela Králová (navrhol ju poslanec SNS Roman Michelko),
- Anton Dulak (navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Katarína Šmigová),
- Lívia Trellová (navrhol dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda),
- Martina Jánošíková (navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach Miroslav Štrkolec),
- Zuzana Pitoňáková (navrhol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský).
Zároveň však vníma pomerne vlažnú snahu koalície o to, aby bola prvá voľba úspešná, a aby do nej dostala ľudí, za ktorými sama stojí.
„Keď si pozrieme návrhy kandidátov, je tam len jediný návrh od niekoho iného než je akademická či odborná obec,“ hovorí Kolíková. Naráža tým na Královú z Krajského súdu v Bratislave, ktorú za ústavnú sudkyňu navrhol poslanec SNS Roman Michelko.
„Dalo by sa z toho vyvodiť, že toto kolo voľby koalícia skôr vypustila, hoci jednoznačne sa to identifikovať zatiaľ nedá,“ hovorí Kolíková.
Päticu kandidátov vypočul ústavnoprávny výbor v stredu a vo štvrtok, no ani potom parlamentné strany nehovoria, či si budú vedieť vybrať.
Kolíková aj Vančo sa zhodujú, že vidia dve či tri mená, za ktoré by vedeli zahlasovať, no v stranách ešte dohodnutý postup nemajú.
Podobne to vidí aj ďalší bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas z KDH. Úspešnosť prvej voľby podľa neho tak či tak závisí najmä od postoja koaličných strán. „Nemyslím si, že sa nejakým spôsobom uchádzajú o širšiu podporu niektorého z kandidátov,“ hovorí Karas.
Potvrdzuje to aj Michelko, ktorý už otvorene hovorí o opakovanej voľbe „Predstava, že niekto získa 90 hlasov, je krajne nepravdepodobná,“ vraví Michelko.
Hovorí, že kandidátov po vypočutí vidí rovnocenne a ich šance vyrovnane. „Nie je tam nikto taký výrazný, kto by o hlavu predčil iných a bol jednoznačný favorit.“
Poslancom SNS odporučí hlasovať za svoju nominantku Královú, no o mene druhého odporúčaného kandidáta by sa chcel ešte rozprávať s ďalšími koaličnými poslancami z výboru. Jednotný postup podľa neho nedohodla ani koaličná rada.
„Myslím si, že toto prvé kolo bude taký freestyle. Všetci budú na rovnakej štartovacej čiare s nedohodnutným výsledkom,“ povedal Michelko.
Mamojka: Neviem, z čoho vychádza SIS, aj motáky sú podvrh Čítajte V aprílovom programe bod zatiaľ nie je
Neisté je aj to, kedy parlament vôbec bude o výbere hlasovať. Očakáva sa, že by to malo byť na schôdzi, ktorá sa začína v utorok, v jej programe však takýto bod zatiaľ nie je.
Na otázky SME odpovedala kancelária parlamentu, že zaradenie bodu a ďalší postup budú predmetom politických rokovaní vrátane poslaneckého grémia. „Predpokladáme, že bod bude zaradený na najbližšiu schôdzu. Vedeniu Národnej rady záleží na tom, aby bol Ústavný súd plne funkčný."
Je teda pravdepodobné, že v apríli sa bude konať prvá voľba, v ktorej nikto nezíska 90 hlasov. Ak by potom koalícia chcela, mohla by hneď zaradiť aj hlasovanie, v ktorom stačí úspešným kandidátom 76 hlasov.
Je čisto na šéfovi parlamentu, ktorým je dočasne Pellegriniho stranícky kolega Peter Žiga, nakedy opakovanú voľbu zaradí. Ďalšia schôdza sa začína až 11. júna, čo bude len štyri dni pred koncom Čaputovej vo funkcii a nástupom Pellegriniho.
Ak stroskotá aj opakované hlasovanie so zníženým kvórom, nasledovať bude úplne nová voľba, kde sa nanovo otvorí aj prihlasovanie kandidátov. Koalícia by potom mohla navrhnúť za ústavných sudcov napríklad aj premiérových poradcov Davida Lindtnera či Mareka Paru.
Žolík hlavy štátu
Vzhľadom na lehoty prihlasovania či vypočutia kandidátov je pravdepodobné, že parlament by o novom zozname kandidátov hlasoval až po letnej prestávke. Schôdzu má naplánovanú od 10. septembra.
Bol by to už rok od momentu, keď sa Laššáková vzdala funkcie, a mohlo by to narážať aj na funkčnosť ústavných orgánov, a na zámer, o ktorom hovorí ústava.
Ústavný text dokonca ráta so žolíkom, ktorý by teoreticky mohla využiť aj dosluhujúca prezidentka Čaputová. Hovorí, že ak parlament nezvolí potrebný počet kandidátov na sudcov do šiestich mesiacov od zániku funkcie odchádzajúceho sudcu, tak „prezident môže vymenovať sudcu zo zvolených kandidátov na sudcov Ústavného súdu“.
Pol roka od odchodu Laššákovej uplynulo ku koncu marca. Čaputová, prípadne aj Pellegrini, by teda mohli vybrať z kandidátov, ktorí boli v parlamente úspešní v minulosti, ale hlava štátu dala prednosť niekomu inému.
Čaputová naposledy vymenovala za ústavného sudcu v septembri 2020 Roberta Šorla, a to za spomínaného Mamojku. Vyberala vtedy z dvojice, v ktorej bol aj dlhoročný súdny poradca z Ústavného súdu Miloslav Babják.
Medzi ešte dávnejšími kandidátmi boli aj známejšie mená, napríklad neúspešný politik zo Siete Radoslav Procházka, ktorý sa dnes uchádza o funkciu sudcu v Štrasburgu, či bývalá štátna tajomníčka za Most Edita Pfundtner.
Aj keď možnosť vyberať z dávnejšie zvolených kandidátov ústava ponúka, nevyužila ju zatiaľ žiadna hlava štátu. Čaputová zatiaľ nijako nenaznačila, že by to chcela urobiť práve ona.
Kolíková hovorí, že by na takýto krok priestor videla, pretože Pellegrini voľbu od začiatku zjavne zdržiaval. Dosiahol tým, že Čaputovej priestor na doplnenie Ústavného súdu sa obmedzil na minimum.
Premiér Robert Fico zo Smeru sa v minulosti sám chcel stať ústavným sudcom.
Po marcovom rozhodnutí z Košíc o pozastavení účinnosti spornej novely Trestného zákona Fico slovne zaútočil na šéfa Ústavného súdu Ivana Fiačana. Hovoril o tom, že ak by mal právomoc odvolať ho, urobil by tak. Prekážalo mu, že zo súdu unikla informácia o odklade trestných kódexov ešte predtým, než ju súd oficiálne oznámil.
Fiačan by mal podľa premiéra Fica odstúpiť z funkcie šéfa Ústavného súdu Čítajte „Nový prezident, ktorý príde, by mal podľa mňa vyvodiť voči predsedovi Ústavného súdu zodpovednosť za tento škandál obrovských rozmerov a rozsahov,“ vyhlásil v marci Fico.
Pellegrini sa v tom čase jasne nevyjadril, či by tak po zvolení za prezidenta urobil. Hovoril len, že by Fiačana v opísanej situácii „žiadal o vysvetlenie“.
„Nedávajte mi hypotetické otázky,“ reagoval Pellegrini na opakovanú otázku v televízii Markíza.
Otázka, či nový prezident môže kedykoľvek odvolať šéfa Ústavného súdu, je sporná. Viacero ústavných právnikov túto možnosť spochybňuje, hoci sa objavujú aj opačné názory.
Beata
Balogová
