Voliči Aliancie a bývalého OĽaNO ostali v 2. kole doma (analýza prezidentských volieb)

BRATISLAVA. Nová unikátna analýza ukazuje, že v prezidentských voľbách sa volilo takmer rovnako ako v parlamentných voľbách. Potvrdzuje tak, že Slovensko je rozdelené na tri približne rovnako početné skupiny.

Vo voľbách prezidenta Petra Pellegriniho podporili predovšetkým voliči Smeru, Hlasu, SNS a Republiky. Polovica voličov Aliancie v druhom kole nakoniec zostala doma. Z tých, ktorí prišli voliť, si väčšina vybrala Pellegriniho.

Ivana Korčoka disciplinovane volili voliči PS, SaS, KDH, ale aj Demokratov. K lepšiemu výsledku mu mohli chýbať tí, ktorí v jesenných parlamentných voľbách volili OĽaNO. Podľa analýzy až tri štvrtiny z nich v druhom kole voliť neprišli.

„Slovensko sa skutočne javí ako volebne rozdelená krajina,“ hodnotia voľby český matematik a demograf Michal Škop a dátová analytička Kateřina Mahdalová.

Škop a Mahdalová, ktorí pre SME robili aj predikciu volebných výsledkov počas volebnej noci, na analýzu presunov voličov použili pomerne komplikovanú štatistickú metódu s názvom ekologická inferencia.

Dočítate sa:

pri ktorých stranách je analýza presnejšia,
ako Korčokov výsledok ovplyvnili voliči OĽaNO,
na aké tri skupiny je rozdelené slovenské voličstvo.

Náhrada exit pollu

Na zisťovanie voličských presunov sa najčastejšie využívajú exit polly, no počas prezidentských volieb sa na Slovensku žiadny exit poll nerobil. Nemáme teda s čím porovnať presnosť tejto analýzy.

V Česku použili metódu ekologickej inferencie po voľbách už viackrát a kontrolné porovnanie s exit pollom hovorí, že na 90 percent sa s ním zhoduje.

Zároveň platí, že ani exit polly nemusia byť celkom presné. Ľudia si napríklad často správne nepamätajú, koho volili v posledných voľbách.

Spoľahlivejšie sa dajú odhadnúť presuny väčších skupín voličov, čo sú na Slovensku voliči strán Smer, PS, Hlas alebo nevoliči, vysvetľuje Škop. Menej spoľahlivé je to zase pri menších stranách, akou je aj hnutie Slovensko.

Pri Aliancii by mali byť odhady presnejšie, pretože jej voliči sa koncentrujú v menšom počte okresov.

Analýza Škopa a Mahdalovej mapuje aj presuny voličov medzi prvým a druhým kolom. Pellegrinimu sa podarilo zvíťaziť predovšetkým vďaka tomu, že v druhom kole oproti Korčokovi zmobilizoval výrazne viac ľudí, ktorí v prvom kole nevolili. Pomohli mu aj voliči Štefana Harabina, no tí by mu sami osebe nestačili.

Voliči Aliancie na Pellegriniho víťazstvo napokon nemali napriek odporúčaniu Krisztiána Forróa rozhodujúci vplyv.

Pád Matovičovho hnutia

Igor Matovič tvrdil, že do prezidentských volieb išiel preto, aby mohol kandidátom v diskusiách klásť nepríjemné otázky. Prvé prieskumy ukazovali, že svojou kandidatúrou skôr odčerpával hlasy Korčokovi.

Nakoniec získal v prvom kole len niečo nad dve percentá voličov. Medzi prvým a druhým kolom viedol agresívnu antikampaň proti Pellegrinimu. Strany Slovensko a Za ľudí podporili Korčoka aj oficiálne a Korčok pozval Matoviča na volebnú noc.

O analýze

Ekologická inferencia je štatistická metóda, ktorá určuje najpravdepodobnejšiu štruktúru volebných presunov na základe rozptylu počtu hlasov pre jednotlivé strany a kandidátov.
Deje sa tak vo veľkom počte geografických jednotiek, ako sú obce alebo volebné obvody. Je to pomerne zložitá štatistická metóda založená na tzv. bayesovskom kalkule.
Výpočet vyhodnocuje vzorce hlasovania a dokáže kvantifikovať najpravdepodobnejšie pohyby voličov medzi stranami a ich účasť na voľbách. Na spracovanie výsledkov a porovnanie s minulými výsledkami sa využíva strojové učenie.

Analýza voličských presunov však ukazuje, že táto antikampaň nemusela byť až taká efektívna. Približne tri štvrtiny voličov, ktorí v parlamentných voľbách volili koalíciu OĽaNO+Za ľudí+KÚ, ostali v druhom kole prezidentských volieb doma.

Zvyšná štvrtina sa rozdelila medzi Korčokom a Pellegrinim zhruba na dve polovice. Škop však priznáva, že odhad presunu týchto voličov môže byť menej presný než pri väčších stranách.

Aj volebná mapa však ukázala, že vo volebných baštách bývalej koalície OĽaNO+Za ľudí+KÚ sa Korčokovi až tak nedarilo. Nevolili ho ani Rómovia, ktorí výrazne pomohli Matovičovmu hnutiu dostať sa do parlamentu.

Faktom je aj to, že dnešné hnutie Slovensko stratilo od parlamentných volieb preferenčne zhruba tretinu hlasov. Spočiatku sa zdalo, že je to len pre zmenu názvu, no pokles sa ukázal dlhodobý. Šéf agentúry AKO Václav Hřích už hovorí o trende.

„Popularita hnutia Slovensko klesá dlhodobo aj tým, že medzi hnutím a zvyškom opozície nie je veľká spolupráca,“ myslí si Hřích. Protivládne protesty organizovali len strany PS, SaS a KDH. Matoviča zo spolupráce vynechali.

Už júnové eurovoľby môžu naznačiť, ako strana uspeje v ďalšej volebnej súťaži a či ide skutočne o pád strany, ktorá je v parlamente od roku 2012.

Rozdelená krajina

Slovensko je podľa Škopa a Mahdalovej rozdelené na tri približne rovnako veľké skupiny.

Pellegriniho tábor je silný na východe a Kysuciach. Viac je v ňom zastúpené obyvateľstvo vidieka a starší voliči.

Korčokov tábor je o niečo menší. Prevládajú v ňom mladší voliči a geograficky ho tvoria najmä veľké mestá.

Dnes na Slovensku nie je veľa aktívnych voličov, ktorí by nespadali do žiadnej z týchto dvoch skupín. Sú to najmä voliči Aliancie a OĽaNO z parlamentných volieb.

Treťou skupinou sú nevoliči. Sú to ľudia, ktorí nevolia takmer nikdy a veľa o nich nevieme. Len to, že má v nich veľké zastúpenie maďarská menšina.

Odpoveď na otázku, kde sa berú voliči Pellegriniho alebo Korčoka, ponúka nasledujúci graf - kartogram. Každý šesťuholník na mape predstavuje päťtisíc voličov. Na rozdiel od klasickej volebnej mapy zohľadňuje aj počet voličov v jednotlivých regiónoch. Volebná účasť v jednotlivých regiónoch sa totiž výrazne líši.

Prezidentské voľby 2024

Voľby prezidenta Slovenskej republiky 2024 (zdroj: SME)

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné