Ničia lúky, pasienky a polia, dokážu meniť biotopy a ekosystémy. Niektoré zaplavia celé priestranstvá nielen svojím rastom, ale menia aj chemické zloženie pôdy a tam, kde sa uchytia, už nevyrastie nič iné.
Nepôvodné rastliny, ktoré sme si do nášho prostredia úmyselne alebo neúmyselne doviezli, začnú niekedy spôsobovať v domácom prostredí rozsiahle škody a stávajú sa z nich tzv. invázne rastliny.
Zbaviť sa široko rozšírených inváznych rastlín je podľa odborníkov už takmer nemožné. Najúčinnejším spôsobom, ako sa proti nim čiastočne brániť, sú preventívne opatrenia proti ich ďalšiemu šíreniu.
Vymkli sa spod kontroly
"Nie všetky nepôvodné rastliny sa stanú inváznymi. To je na tom najhoršie, že my nikdy nevieme dopredu povedať, ktoré rastliny to prelomia a vymknú sa spod kontroly alebo kedy sa tak stane," hovorí Katarína Skokanová z Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied, ktorá sa zaoberá výskumom inváznych druhov rastlín a drevín.
"Veľká časť rastlín, ktoré sa k nám dovážajú, nám možno o pár desiatok rokov bude robiť vážne problémy. Niektoré invázne rastliny sa tu napríklad vo voľnej prírode objavili už v 18. storočí, niektoré sa zachytili len v druhej polovici minulého storočia. Ich schopnosť šíriť sa vo voľnej prírode sa prejaví až po určitom čase, no jeho dĺžka je veľmi variabilná," dodáva.
Rastliny, ktoré sa síce u nás pestujú, ale musia sa každý rok špeciálne prezimovať, ako napríklad georgíny alebo ľalie, nemajú veľkú šancu sa u nás v prírode uchytiť. Ak však dokážu zvládať naše podmienky ako mráz či niekde aj sucho, môžu sa stať inváznymi.

Rýchlo sa šíria
"Samozrejme, len časť z nich sa stáva inváznou. Sú to často druhy, ktoré veľmi rýchlo rastú a vytvárajú veľkú biomasu alebo sa ľahko šíria – majú vysokú produkciu semien, šíria sa podzemkami či úplne maličkými úlomkami, ktoré sa prenášajú napríklad vodou. Veľmi často dokážu zvládať široké spektrum klimatických podmienok a vedia rásť na rôznych biotopoch," vysvetľuje Skokanová.
Vo svojich domovských prostrediach pritom problémy nespôsobujú, keďže musia čeliť miestnym škodcom a iným rastlinám, s ktorými si konkurujú a majú medzi sebou ustálenú rovnováhu. V našich podmienkach však ich nekontrolovanému šíreniu často nič nebráni.
"K nám sa nepôvodné rastliny a dreviny dostávajú predovšetkým činnosťou človeka. Môže to byť neúmyselné, napríklad na batožine či kolesách áut alebo môžu byť prímesou nejakých obilnín a iného osiva ako burina. Avšak rovnako veľká časť a často práve tie najnebezpečnejšie sa k nám dostávajú úmyselne, teda človek si ich tu vedome doviezol," zdôrazňuje vedkyňa.
Pre úžitok a estetiku
Dôvody dovezenia sú rôzne. Môžu to byť ich úžitkové vlastnosti, ako sú medonosné rastliny, ale aj plodiny, napríklad donedávna ako zdravá zelenina bežne pestovaný topinambur (slnečnica hľuznatá).
V prípade drevín sme ich vysádzali napríklad pre špecifické vlastnosti dreva, ako agát, alebo preto, že dokázali rásť v znečistenom prostredí, či pre spevnenie svahov pri cestách, takými sú pajaseň žliazkatý alebo kustovnica cudzia.
Najčastejšie sú to však estetické dôvody. Vysádzajú sa ako okrasné rastliny, a to platí aj v prípade vodných, ktoré sa pôvodne pestovali v umelých jazierkach alebo akvaristami.
"Za invázne považujeme nepôvodné rastliny, ktoré robia nejaké veľké škody. A spôsobujú naozaj obrovské ekologické a hospodárske škody, ale aj škody, ktoré sa priamo dotýkajú človeka. Je to široké spektrum škôd. Nielenže vytláčajú pôvodné druhy, menia celé biotopy, nabúravajú ekosystémy, ale vedia sa rozšíriť na lúkach, pasienkoch a znižujú tak úžitkovosť týchto plôch tým, že znižujú kvalitu pastvy a sena. Šíria sa ako burina na poliach a znižujú úrodu alebo neúmerne zvyšujú náklady na používanie herbicídov. Môžu zarastať plochy, a napríklad tak mechanicky zabraňovať prístupu k vode. Niektoré sú aj zdravotným rizikom pre človeka a pre zvieratá ako silné peľové alebo kontaktné alergény," hovorí Skokanová.

Pohánkovec a zlatobyľ
Invázne rastliny často dokážu podľa nej ovplyvňovať prostredie aj chemicky. Vylučujú do pôdy látky, ktoré brzdia rast iných rastlín v ich okolí, v prostredí zostávajú ich opadané listy a celé byle, čo nabúrava fungovanie celého miestneho ekosystému.
"Napríklad pohánkovec. Tam, kde narastie, tam už nemá šancu nič, ani les tam už nenarastie. Vytvára hrubé podzemky a úplne obsadí pôdu, ovplyvňuje ju aj chemicky. Aj jeho byle rastú veľmi rýchlo, vytvoria obrovskú biomasu a úplne zatienia plochu. Pôvodne sa u nás pestovali pohánkovec japonský a pohánkovec sachalinský, a potom niekde v Európe vznikol ich kríženec. Ten sa volá pohánkovec český a je z nich najagresívnejší a aj sa najviac rozšíril," vysvetľuje biologička.
Jednou z najrozšírenejších inváznych rastlín u nás je zlatobyľ zo Severnej Ameriky. Zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská decimujú celé lúky a na jeseň ich premieňajú na žlté koberce.
Šíriť sa začala najmä v 90. rokoch, keď zažívalo poľnohospodárstvo úpadok a mnoho predtým obrábaných alebo spásaných plôch sa prestalo využívať. Na nekosených a neoraných plochách sa rýchlo uchytila a pretrváva tam doteraz.
Odstrániť sa nedajú
Ako poznamenáva Skokanová, boj proti inváznym rastlinám je kompromis medzi tým, čo sa reálne ešte dá spraviť a čo už nie je v ekonomických ani v ľudských silách. Úsilie a náklady na vyničenie najmä tých najrozšírenejších, ako sú aj pohánkovec a zlatobyľ, by boli neúnosné. Zastaviť sa dajú druhy, ktoré sú na začiatku šírenia, ako napríklad glejovka americká alebo boľševník obrovský.
Glejovka sa začala v našej prírode vyskytovať pomerne nedávno a jej výskyt je ešte u nás obmedzený. Je to teplomilný druh a keďže sa klíma otepľuje, šíri sa pomaly z juhu na sever aj naším územím.
Mohutná rastlina boľševník má zase krátky životný cyklus. Kvitne len raz za život a umrie, takže sa dá pomerne jednoducho zabrániť vytváraniu semien. Keď sa boľševník pokosí alebo sa použije herbicíd pred vytvorením semien, je možné túto rastlinu v priebehu piatich až desiatich rokov z lokality vyhubiť.
Ešte zložitejší je podľa Skokanovej proces odstraňovania inváznych drevín. Keď sa vyrúbu, mnoho z nich dokáže z koreňov robiť výhonky, tzv. výmladky. Proti inváznym drevinám sa preto musí zasahovať komplikovanejšie, napríklad sa aplikuje herbicíd injektážou alebo do zásekov.
"Nemá zmysel ich rúbať. Vyrúbeme jeden strom a v priebehu ďalších rokov tam budeme namiesto neho mať desať až 15 mladých stromčekov. Cieľom je usmrtiť invázny strom tak, aby nevytvoril tieto koreňové výmladky," vysvetľuje.

Starať sa o krajinu
V boji proti inváznym rastlinám má podľa Skokanovej zmysel predovšetkým prevencia a dôraz na dodržiavanie základných pravidiel starostlivosti o krajinu.
Prvým pravidlom by malo byť – nesadiť to, čo u nás nerastie. A ak už sa nepôvodná rastlina v záhrade pestuje, je dôležité sa o ňu správne starať a jej rast kontrolovať. Keď odkvitne, treba odstrániť odkvitnuté byle, aby sa nevytvorili semená, a najmä záhradný odpad z takýchto rastlín nevyhadzovať do voľnej prírody.
"Celkovo u nás veľmi klesá starostlivosť o krajinu. Kedysi bolo všetko vypasené a vykosené, dnes máme veľa plôch, o ktoré sa nikto nestará. A práve takéto rumoviská sú rajom pre invázne rastliny – dokážu ich veľmi rýchlo zarásť a šíriť sa odtiaľ ďalej. Také miesta nikoho sú aj v okolí opustených stavenísk, budov, ciest, železníc a v blízkosti vodných tokov. Keď sa plochy, kde je invázna rastlina, pokosia pred kvitnutím, zabráni sa tak jej šíreniu a populácie inváznych rastlín tam pomaly klesajú. Podobne ak sú na poliach invázne burinné druhy, treba ich poorať predtým, než odkvitnú a vytvoria semená," zdôrazňuje.
Cestou je prevencia
Časť inváznych rastlín a drevín je ošetrená aj legislatívne, ich zoznam uverejňuje Štátna ochrana prírody a obce na svojich stránkach na základe zákona o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov. Obce, ako aj majitelia a obhospodarovatelia pozemkov by mali takéto rastliny zo svojich pozemkov odstraňovať, čo sa však v praxi pre prílišnú komplikovanosť a náročnosť deje minimálne.
Ako ďalej poznamenáva Skokanová, ľudia, ktorí sa aj chcú správať zodpovedne a dozvedieť sa, či do svojich záhrad sadia pôvodné rastliny alebo rastliny bezpečné z hľadiska invázií, nemajú veľmi možnosť sa o svojom výbere rastlín poradiť.
"Dovážajú sa stále nové a exotické rastliny, záhradníctva stále prichádzajú s novinkami, aby zaujali ľudí, ktorí si to kupujú. A aj záhradní architekti vytvárajú záhrady plné nepôvodných druhov. Prevencii sa venuje najmenej pozornosti. Potom sa snažíme spätne zabrániť tomu najhoršiemu scenáru, ale často to už nie je možné."

Beata
Balogová
