Nenápadní pasažieri. Prichádzajú do našich krajín v dôsledku rozmachu medzinárodného obchodu, ale tiež otepľujúcej sa klímy. Hoci novým druhom hmyzu zo začiatku naše životné podmienky skôr nepriali, niektoré dokázali prežiť a dnes sa úspešne šíria.
Niektoré druhy nepôvodného hmyzu dokážu zapadnúť do existujúcej prírodnej rovnováhy nového územia bez toho, aby ju výrazne narušili. Časť z nich sa však ukázala ako invázna, teda predstavuje hrozbu pre domáci ekosystém a v niektorých prípadoch aj pre človeka.
Štátna ochrana prírody napríklad nedávno varovala pred výskytom sršňa ázijského či komára tigrovaného na južnom Slovensku. Inváznemu hmyzu nečelia len naše končiny, zdrojom invázneho hmyzu je aj Európa, napríklad pre Južnú Ameriku.
Nie sú všetky invázne
Na rozdiel od inváznych rastlín, kde zákon vyžaduje od majiteľov pozemkov a obcí tieto rastliny odstraňovať, v prípade niektorých nebezpečných druhov invázneho hmyzu autority vyzývajú skôr nezasahovať. Výskyt takéhoto hmyzu však treba nahlásiť, napríklad na Štátnu ochrany prírody (ŠOP). Problémom môže byť v niektorých prípadoch aj pre laika ťažká rozpoznateľnosť invázneho od domáceho druhu hmyzu.
Zbaviť sa ich je takmer nemožné, pritom dokážu vyhubiť celé lúky. Invázne rastliny menia krajinu Čítajte "Keď nejaký druh hmyzu žil pár desiatok kilometrov južne od Slovenska a potom sa tu objavil, nemôžeme povedať, že je invázny. Invázne druhy väčšinou nemajú prirodzený areál v rámci Európy, najčastejšie pochádzajú zo Severnej Ameriky, Ázie, ale aj z Austrálie alebo južnej časti Afriky. Sú to druhy, ktoré sa u nás úspešne etablovali, šíria sa po krajine a zároveň majú potenciál spôsobovať ekonomické škody a škody v prírode. Takže nie akýkoľvek druh, ktorý sa sem dostane, považujeme za invázny," hovorí entomológ Marek Semelbauer z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied.
"Najčastejšie sa sem hmyz dostane v dôsledku toho, že ľudia čulo obchodujú po celom svete, máme globalizáciu, prebieha výmena tovarov, no a spolu s nimi sa dovezie všetko možné. Relatívne bežné je, že sa naloží črepník v Afrike, Ázii, dovezie sa sem a je tam nejaký hmyz. Docestuje teda pomocou lodí a lietadiel s tovarom. Potom záleží na tom, či je živočích dostatočne odolný, aby prežil," dodáva.
Sršeň ázijský je rizikom pre našu včelu medonosnú. (zdroj: ADOBE STOCK)Začalo to Kolumbom
Medzikontinentálny dovoz nových druhov rastlín a s nimi aj hmyzu je možné datovať od objavenia Ameriky Krištofom Kolumbom v roku 1492. Od tohto dátumu prichádzali do Európy nové plodiny, s nimi buriny a tiež hmyz. Za zemiakmi napríklad do Európy o nejaký čas doputovala pásavka zemiaková. Globalizovaná súčasnosť však šírenie nepôvodných a potenciálnych inváznych druhov ešte urýchľuje.
"Jednoznačne sa to dáva aj do súvislosti s globálnym otepľovaním. Druhy hmyzu, ktoré majú typický areál v južnej Európe a u nás boli len zriedkavo, sú tu teraz výrazne početnejšie. Pribúdajú tu juhoeurópske druhy, pričom severské druhy sa k nám nerozširujú," poznamenáva entomológ.
Škody, ktoré invázny hmyz v novom prostredí môže spôsobovať, sú podľa Semelbauera rôzne. Môže napríklad prenasledovať a zabíjať domáce druhy hmyzu, ktoré považujeme za užitočné alebo pre nás predstavujú nejakú hodnotu, či môže likvidovať niektoré rastliny. Hrozbou je aj prenos ochorení, ktoré domáce druhy živočíchov alebo rastlín nepoznajú a nové ochorenie ich potom dokáže vyhubiť vo veľmi krátkom čase.
Dovoz z Ázie
Rizikom môže byť tiež prenos ochorení na človeka, ako je to napríklad v prípade vyššie spomenutého komára tigrovaného. Podľa ŠOP sa tento druh komára šíri z Ázie do celého sveta prostredníctvom dovozu komodít ako pneumatiky a okrasného bambusu "lucky bamboo". Prenáša 22 druhov vírusov vrátane západonílskeho vírusu, vírusov dengue a zika alebo žltej zimnice.
