Príjemný víkend! Koncom leta 2022 uzavrel Slovák Lukáš manželstvo s Britom Markom. Lukáš na základe tohto zväzku získal vlani britské občianstvo. Pred zhruba mesiacom mu však prišlo rozhodnutie o tom, že mu odoberajú slovenské občianstvo. „Chcel som si ho ponechať,“ začína svoje rozprávanie Lukáš. „Ak by som bol heterosexuál a oženil by som sa so ženou z inej krajiny, o slovenské občianstvo by som neprišiel,“ zdôrazňuje. Reportér Michal Dudoň sa spojil s Lukášom, ktorý mu vyrozprával svoj príbeh aj s jeho advokátom, ktorý objasňuje, prečo začínajú boj proti štátu a prečo bol podľa nich postup slovenských orgánov protiprávny.
Svet je stále plný nepokojov, plný bolestí, trápenia a života na hrane znesiteľnosti. To všetko dokumentujú fotografie, ktoré sa ocitli v tohtoročnej súťaži World Press Photo. Ale z toho ťaživého podložia vystupuje občas aj svedectvo o vzájomnej súdržnosti, ľudskej spolupatričnosti a snahe nevzdať sa. Reportér Daniel Bernát prináša ukážky víťazných fotografií aj ich príbehy.
Reportérka Soňa Jánošová zas prináša text o tom, či môže byť udalosťou sezóny inscenácia, kde nadávajú Slovákom? Píše, že môže a je svetová. Kolegyňa Kristína Kúdelová sa v recenzii o novom filme o Václavovi Havlovi zamýšľa aj nad tým, či sme už nezabudli, že kedysi sa nám prihováral ako prezident človek, ktorý sa neprezentoval len cez politický diskurz, ale najmä cez témy humanizmu a ľudskej existencie.
Okrem noviniek z umenia nájdete aj zaujímavé texty z vedy a zdravia.
Vaše manželstvo neakceptujeme. Slovák prišiel o občianstvo, pretože prijal britské svojho manžela
Lukášova a Markova svadba, na ktorej mali 90 hostí. (zdroj: Sára Petrák)Lukáš pochádza zo stredného Slovenska a má 34 rokov. S partnerom spolu žijú niekoľko rokov. Zobrali sa 28. augusta v roku 2022 vo Veľkej Británii, ktorá umožňuje manželstvá rovnakého pohlavia.
„Mark pracuje v IT. Máme dom, mačku, veľa cestujeme. Máme normálne manželstvo, ako všetci ostatní,“ konštatuje Lukáš.
Slovensko od roku 2010 nepovoľuje dvojaké občianstvo. Podľa zákona sú na jeho získanie len dve možnosti: buď človek strávil v cudzej krajine minimálne päť rokov života, alebo nadobudne cudzie občianstvo počas trvania spoločného manželstva. Tak ako Lukáš. Ministerstvo vnútra však túto novinku neuznáva v prípade manželov rovnakého pohlavia, aj keď sú tieto manželstvá v zahraničí platné.
„Je známe, že Slovensko neuznáva manželstvá párov rovnakého pohlavia, ale v tomto prípade nejde o ich všeobecné uznanie. Tu je otázka, prečo Slovensko okrem neuznania týchto vzťahov potrebuje tieto páry navyše stigmatizovať ešte aj tým, že ich oberá o občianstvo, aj keď žijú v platných manželstvách podľa zákonov krajín, ktoré to povoľujú. To je otázka tohto sporu,“ hovorí pre SME Lukášov advokát János Fiala-Butora.
Svet je plný hnusu a bolesti, ale nie úplne beznádejný
Víťazná fotografia World Press Photo 2024. Jej autorom je Mohammed Salem. (zdroj: SITA/AP)Zahalená žena objíma detské telo zabalené v plachte. Mŕtve telo. Žena je v podrepe, zjavne zlomená zo straty blízkeho. Mŕtva je jej päťročná neter. O život prišla počas izraelského útoku v pásme Gazy.
Tento výjav ocenila porota World Press Photo ako fotografiu roka. Výsledky súťaže vyhlásili organizátori 18. apríla.
Víťazná fotografia je obrazom, ktorý síce vznikol na konkrétnom mieste a za konkrétnych okolností. Prenesene však vypovedá o bolestiach, ktoré konfliktný svet dneška prináša.
Namiesto anonymného davu vo víre násilných udalostí je tu veľmi intímny pohľad, ktorý zvýrazňuje človeka a silu jeho emócie. Neznámeho človeka, ani mu nevidno do tváre. A predsa s ním pozorovateľ musí súcítiť.
Aj porota World Press Photo vyzdvihla to, ako citlivo fotograf zachytil moment straty a skombinoval priame vyjadrenie s metaforou.
Vulgárne vám vynadajú, povedia pravdu o Slovensku a aj tak budete povznesení
Ľuboš Kostelný, Alexander Bárta, Richard Stanke a Robert Roth v inscenácii Pes na ceste . (zdroj: Robert Tappert)Herec Ľuboš Kostelný stojí uprostred rozsvieteného hľadiska a niekoľko minút z plných pľúc kričí na publikum urážky.
K tým láskavejším patria napríklad tieto:„...vy špiny, vy prezliekači kabátov, vy udavači, vy rasisti, vy držky, vy hurápatrioti.“ V záplave nadávok dôjde aj na drbnutých jakobínov, pseudofolkloristov, čelných predstaviteľov a aj na niekoľko šťavnatých vulgarizmov.
V mnohých ohľadoch je tento rozkošne drzý výstup nezabudnuteľný. Bolo by však nespravodlivé, keby najväčšou senzáciou inscenácie Pes na ceste bola práve táto smršť nadávok.
Publiku už totiž nadával kadekto. Pred vyše sto rokmi to spravil Bertolt Brecht a akúsi rakúsku školu nadávania obecenstvu založil v roku 1966 Peter Handke.
V Slovenskom národnom divadle v tomto smere neurobili nič nové a inscenácia Pes na ceste v réžii Dušana Davida Pařízka je pozoruhodná najmä z iných dôvodov.
Vytvoril inscenáciu o rakovine svojej sestry: Chcela poslať svoj príbeh sily a túžby ďalej
Peter Mazalán. (zdroj: Jakub Gulyás)„ Prednedávnom sme fotili vizuál, na ktorom je zachytená moja sestra, ktorej práve po chemoterapii rastú vlasy. Keď obrázky videli mama a sestra, rozplakali sa. Nie preto, že by išlo o nejaké povrchné vnímanie krásy. Obe v tej chvíli precítili, že jej telo, ktoré bolo doteraz znivočené chemoterapiou, sa pomaly znova prebúdza k životu. Bolo to veľmi očistné,“ vraví režisér Peter Mazalán.
Vo svojich inscenáciách kombinuje vážnu hudbu, nezvyčajné architektonické priestory a veľmi osobné príbehy. V niekoľkých dielach sa venoval poruchám autistického spektra. Vo svojej najnovšej inscenácii hovorí o rakovine prsníka, z ktorej sa prednedávnom liečila jeho sestra.
V rozhovore sa dočítate aj to, prečo prestal pôsobiť ako operný spevák a prečo je prostredie opery veľmi dravé, ako sa rozhodol venovať autorskému divadlu a akú úlohu v tomto rozhodnutí zohral jeho synovec s poruchou autistického spektra, ako sa rodina vyrovnáva s rakovinou niektorého člena, prečo je pre neho herečka Jana Oľhová nenahraditeľná a ako sa vyrovnáva s tým, že jeho inscenácie nemôže vidieť veľa divákov.
Lekári mu zakázali pohľad do zrkadla. Z oka som mal vajce na mäkko, píše Rushdie o traume z útoku
Spisovateľ Salman Rushdie prišiel pri útoku v auguste 2022 o pravé oko. (zdroj: SITA/AP)V ten deň mal ísť na besedu do Chautauqua Institution v New Yorku. Ráno sa však zobudil s nepríjemným pocitom, mal zlý sen. Zdalo sa mu, že naňho ktosi zaútočil a chcel ho zabiť.
Nikam nejdem, povedal si. No vzápätí sám seba presvedčil o opaku. Choď. Sľúbil si to, čakajú ťa, navyše ti za to aj dobre zaplatia.
Po niekoľkých vetách periférne videl, ako k nemu z publika vykročila postava v čiernom. Pohybovala sa rýchlo a svižne zdvihla ruku.
„Pomyslel som si: Tak ty si to teda. Nech sa páči,“ píše Salman Rushdie v novej knihe Nôž, ktorá s podtitulom Úvahy po pokuse o vraždu vychádza teraz na celom svete a v anglickej verzii sa dá objednať aj v slovenských kníhkupectvách.
Nefňukal nad sebou, poníženie bral ako súčasť hry. Slováci už zabudli, aký môže byť prezident
O bývalom prezidentovi vznikol film Tady Havel, slyšíte mě? (zdroj: Continental film)„Ako to, že sme schopní mať nádej aj vtedy, keď nás na ňu nič neoprávňuje? Keď nemá základ v ničom vonkajšom, objektívnom, viditeľnom?“ pýtal sa Václav Havel, keď ho prijímali v nemocnici a zdalo sa, že jeho telo definitívne opúšťajú aj posledné sily.
Jedným zo stavebných prvkov popularity a aury bývalého československého a českého prezidenta bolo, že sa ako spisovateľ a disident vzoprel režimu aj za cenu straty slobody a do porevolučného verejného života mohol vstúpiť ako nezlomný principiálny muž.
Roky vo väzení ho však poznamenali fyzicky a predurčili ho na nekonečnú reťaz ľahších či závažnejších ochorení. Zvykol si na myšlienku, že smrť môže nastať kedykoľvek.
Václav Havel zomrel v roku 2011, keď mal sedemdesiatpäť rokov. No dokumentárny film Tady Havel, slyšíte mě? prichádza do českých a slovenských kín až teraz.
Je to sociopat s nulovou empatiou. Zločiny Toma Ripleyho sú hlbšie ako jeho detektívny prípad
Andrew Scott ako Tom Ripley v seriáli Ripley. (zdroj: NETFLIX)Stretnúť Američana nebolo v Taliansku v šesťdesiatych rokoch ničím bežným ani samozrejmým. Najmä v malých mestečkách. Preto, keď tam nejaký prišiel, zapamätal si ho každý, kto s ním prišiel do styku, hoci aj úplne letmého. Napriek tomu sa tam Tom Ripley rozhodol vykonať mimoriadne výstredný zločin.
Prešlo len pár dní od jeho premiéry a o seriáli Ripley sa v mediálnom priestore začali množiť správy, že je to to najlepšie, čo kedy v produkcii Netflixu vzniklo.
Nie je. Nemálo z tých, čo tomuto sloganu uveria, môžu zostať sklamaní, niekto bude možno čakať niečo iné ako čiernobielo artovú exhibíciu. No tí, čo vydržia a prejdú aj cez slabšie pasáže, sa nakoniec dočkajú prekvapivej existenciálnej drámy so silnou kriminálnou zápletkou.
V jedenástich našla fosíliu najväčšieho rybojaštera. Teraz je publikovanou vedkyňou
Ilustrácia vyplavenej mŕtvoly druhu Ichthyotitan severnensis na pláži. (zdroj: Sergej Krasovskij)Keď mala Angličanka Ruby Reynoldsová jedenásť rokov, našla s otcom pri prechádzke po pláži v Somersete kusy fosílie. Ukázalo sa, že patrili druhu, ktorý žil na Zemi pred 200 miliónmi rokov - teda v rovnakom čase ako dinosaury.
Vedecký tím prizval otca aj dcéru k ďalším vykopávkam a objavili tak ďalšie časti čeľuste dávneho tvora.
Bol ním zrejme najväčší morský plaz, aký kedy žil na Zemi. Opisujú ich v štúdii zverejnenej v časopise PLoS One. Spoluautormi sú aj dnes už pätnásťročná Ruby a Justin Reynoldsovci.
„Je teraz publikovanou vedkyňou, ktorá nielen našla, ale aj pomohla pomenovať druh gigantického prehistorického plaza. To zrejme nemôže povedať veľa pätnásťročných detí,“ hovorí pre BBC paleontológ Dean Lomax.
Niečo sa pokazilo, nikto nevie čo. Otepľovanie sa skokovo zrýchlilo a vedci netušia, čo bude ďalej
Ilustračné foto. (zdroj: SITA/AP)Keď 9. mája 1945 dorazili do Prahy sovietske tanky, aby sa vysporiadali s posledným nemeckým odporom, Česi im na privítanie hádzali rozkvitnuté orgovány. Pre botanikov alebo klimatológov je takáto informácia zaujímavá, pretože znamená, že orgovány vtedy rozkvitli nezvyčajne skoro.
Ale tento rok pri prechádzke Prahou možno vidieť ružové kvety a cítiť ich omamnú vôňu už od začiatku apríla. Každý alergik, všímavý človek alebo čitateľ správ si teda musel všimnúť, že posledné mesiace sa deje niečo zvláštne.
Túto myšlienku nepodporujú len pozorovania stromov a rastlín či zvýšený počet alergikov, ale predovšetkým dáta. Priemerná globálna teplota za posledných 12 mesiacov, od apríla minulého roka do marca tohto roka, je najvyššia v histórii meraní.
Trénerka krasokorčuľovania: Zaradiť do zostavy salto vzad nie je vzbura, ale dôkaz lásky
Alexandra Hagarová. (zdroj: SME/Marko Erd)Piruety, kroky, skoky - na hudbu, v neustálom pohybe a niekedy aj vo fraku či v krásnej ligotavej róbe - toto a omnoho viac je súčasťou krasokorčuľovania, športu, ktorý na nás dokáže dýchnuť krásno.
„Ak sa chce dieťa profesionálne venovať krasokorčuľovaniu, ideálne je začať okolo štyroch-piatich rokov. Vtedy už vníma, čo od neho tréner vyžaduje. V piatich a šiestich rokoch už začínajú súťažiť,“ hovorí v podcaste Vizita bývalá profesionálna krasokorčuliarka a dnes trénerka Alexandra Hagarová, ktorá sa podieľa aj na progrese svojho talentovaného brata Adama Hagaru.
„Dá sa začať aj neskôr, ale potom musí veľmi veľa dobiehať. Je to veľmi náročné a viditeľné pokroky či úspechy sa dostavia až po pár rokoch,“ dodáva.
Vysvetľuje, že pri krasokorčuľovaní platí to isté, čo aj v iných športoch. Päť percent úspechu je o talente, zvyšných 95 percent je tvrdá práca.
Kultúrne tipy
Vo Východoslovenskej galérii v Košiciach sa koná výstava Mucha – Drnek – Epopej/Originál z originálu. (zdroj: Jan Sibik)V Košiciach zaostrujú na detaily Muchovej Slovanskej epopeje, v Bratislave na hravé fotokompozície Horowitza. Kam za kultúrou od 19. do 26. apríla?
Víkendový recept
Cviklový koláč. (zdroj: Fotolia)Čokoládové pokušenie inak. Vyberte si z koláčov a zákuskov s cviklou.
Víkendový kvíz
Spravodajský kvíz denníka SME. (zdroj: SME)Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
