Nielen odchod dvojice prokurátorov. Žilinkovi podriadení hovoria o chaose aj pomste

BRATISLAVA. Začalo sa to odchodom dvoch prokurátorov známych z kauzy Jána Kuciaka a pokračuje otvoreným listom generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.

Nespokojnosť so Žilinkovým spôsobom riadenia prokuratúry aj tým, ako sa vyrovnal so zrušením špeciálnej prokuratúry, vyjadrilo jedenásť prokurátorov na čele s Danielom Lipšicom.

Píšu o chaose, pomste, ale aj nepochopiteľných Žilinkových rozhodnutiach v konkrétnych situáciách.

„Nebudeme ticho. Ani dnes, ani zajtra. Budeme naďalej vecne kritizovať účelové a netransparentné postupy vedenia Generálnej prokuratúry,“ upozorňujú prokurátori. Žilinkovi pripomínajú, že riadenie nesmie byť "len o moci".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prokurátorov z kauzy Kuciak vyštval Žilinka. Nevôľu pracovať pod ním avizovali vopred Čítajte 

Vystríhajú tiež, že prokurátorov Harkabusa a Mikuláša môžu v dnešných pomeroch nasledovať aj ďalší.

„Je len otázkou času, koľko ďalších prokurátorov tento váš proces normalizácie odradí a znechutí natoľko, že tiež odídu,“ upozorňuje skupina prokurátorov z nedávno zrušenej špeciálnej prokuratúry.

Okrem jej bývalého šéfa Lipšica sú medzi podpísanými aj politikmi často spomínaní prokurátori Michal Šúrek a Ondrej Repa či bývalí dočasne poverení zástupcovia špeciálneho prokurátora Peter Kysel a Ladislav Masár.

Žilinka výčitky označil za „subjektívne názory a pocity“ jedenástich z dvadsiatich ôsmich prokurátorov zrušenej špeciálnej prokuratúry. Na výčitky odmietol reagovať.

„Nepovažujem za dôstojné viesť s kolegami názorovú polemiku prostredníctvom médií,“ reagoval Žilinka. „Snahu o seriózny dialóg a konštruktívnu diskusiu si totiž predstavujem obsahovo, ako aj formálne úplne inak."

Napriek tomu sa témami z listu ešte prokuratúra môže zaoberať. List dostala na vedomie aj Rada prokurátorov, ktorú tvoria zástupcovia všetkých krajských prokuratúr.

Jej šéf Stanislav Jakubčík v pondelok hovoril o tom, že s listom sa oboznamujú. "Ďalší postup vo veci zvážime po vyjadrení jednotlivých členov rady prokurátorov."

Denník SME zhŕňa základné výčitky adresované Žilinkovi a vysvetľuje dianie na prokuratúre.

1. Neriadený/zle riadený chaos

Značná časť výčitiek Žilinkovi sa týka začlenenia ľudí z bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry do štruktúry Generálnej prokuratúry.

Autori listu píšu o tichej podpore Žilinku pri prijímaní novej legislatívy, ktorá údajne pramenila z jeho zlého vzťahu s Lipšicom. Prokuratúra pritom podľa autorov na zmeny nebola pripravená, čo je vraj viditeľné aj dnes, mesiac po zrušení úradu.

Prechod agendy na krajské prokuratúry charakterizujú ako „neriadený (alebo mimoriadne zle riadený) chaos“.

„Väčšina spisov po prokurátoroch ÚŠP bola uložená do suterénu Generálnej prokuratúry, kde si ich museli prokurátori sami triediť a doslova utierať od prachu,“ píše sa v liste.

Spisy sa podľa ich opisu pomiešali, a tak viacerí prokurátori dostali spisy svojich kolegov alebo sa k tým svojim vôbec nevedeli dostať, čo v niektorých prípadoch trvá dodnes. Zaráža ich to o to viac, že spisy predložili Žilinkovej prokuratúre ešte v marci.

Prokurátori píšu, že potom zmeškali viaceré lehoty, o ktorých ani nevedeli, keďže nemali prístup k spisom. Nestihli napríklad podať opravný prostriedok alebo zmeškali lehotu na vyjadrenie.

„Vo viacerých prípadoch sa prokurátori dozvedali o rozhodnutiach súdov až z podaní obhajoby, respektíve až priamo na súde, z čoho je taktiež zrejmé, že absolútne zlyhala koordinácia medzi špecializovaným súdom a Generálnou prokuratúrou, najmä podateľňou,“ napísali.

2. Sľuby sa nenaplnili

Žilnka ešte pred zánikom špeciálnej prokuratúry sľuboval, že jej prokurátori budú môcť dokončiť prípady, ktoré už sú na súde alebo pred podaním obžaloby.

Jeho podriadení teraz upozorňujú, že to neplatí. Výnimky pri určovaní dozoru káuz podľa nich udeľuje Generálna prokuratúra chaoticky a nejednotne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Je jasné, prečo Lipšic skončil mimo, tvrdí Žilinka. Prvý raz prehovoril o zrušenej prokuratúre Čítajte 

V niektorých sú vraj formálne chyby, čím sa stávajú neplatnými, iné výnimky zas dodnes neprišli a prokurátori píšu, že nevedia, či tieto spisy „stále ležia v pivnici Generálnej prokuratúry“, alebo ich už dostali kolegovia z krajov.

Stalo sa tiež, že prokurátorovi z ÚŠP síce zostala kmeňová kauza, ale súvisiaci odčlenený prípad už nie. Napríklad na prípad Zoltána Andruskóa z kauzy Kuciak, ktorý sa priznal a vyčlenili ho na samostatné konanie, Žilinkova prokuratúra výnimku neudelila a preberie ho krajská prokuratúra.

Prokurátori spomínajú aj výnimky, ktoré pôsobia účelovo. Skončili na novozriadenom oddelení závažnej kriminality, ale nie u pôvodných prokurátorov zo špeciálnej prokuratúry, ale u dvojice Žilinkových prokurátoriek Kataríny Habčákovej či Martiny Cibulovej.

„Nie je pochopiteľné, prečo na spis, ktorý pôvodne vybavoval bývalý prokurátor ÚŠP a ktorý má naďalej záujem dokončiť ho, bola uplatnená výnimka, avšak pridelený bol prokurátorke Generálnej prokuratúry, ktorá ho nepozná,“ píše sa v liste.

Podľa informácií SME sa to stalo napríklad s prípadom bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa, ktorý spolupracuje s vyšetrovateľmi. Špičky Smeru vrátane premiéra Roberta Fica ho často označujú za udavača a profesionálneho kajúcnika.

3. Politici by nekonali inak

Prokurátori sa ešte raz vracajú k tomu, kam ich Žilinka po novom začlenil. O mrhaní ľudským a odborným potenciálom hovoril Lipšic už pri rušení špeciálnje prokuratúry, keď jej prokurátorov zaradili na agendu, akú nikdy neriešili.

Tentoraz autori listu priamo reagujú na Žilinkovo vysvetlenie, že „striktne dbal na odbornosť prokurátorov a potreby organizačných zložiek“.

Vyvracajú napríklad Žilinkove slová o tom, že napríklad pri medzinárodnom odbore zohľadňoval jazykové zdatnosti. Realita je podľa listu presne opačná.

Zo štvorice, ktorá skončila na medzinárodnom odbore, aktívne ovládajú angličtinu Harkabus a Kysel a majú skúsenosti aj so zastupovaním prokuratúry na medzinárodnej úrovni. Avšak práve oni skončili na pozícii, kde do styku so zahraničím neprichádzajú.

„Ďalších dvoch, ktorí jazykové znalosti na žiadanej úrovni nemajú a so zastupovaním rezortu na medzinárodnej scéne majú minimálnu skúsenosť, ste zase zaradili na oddelenie európskeho práva, ktorého doménou je aktívna účasť na stretnutiach orgánov Európskej únie, Rady Európy a podobne,“ vyčítajú prokurátori Žilinkovi.

Podobne vnímajú aj zaradenie ľudí na legislatívny odbor a tiež referát väzenstva. Žilinka tam zaradil prokurátorov, ktorí s väzenstvom nikdy nepracovali. Naopak, ich bývalý kolega, ktorý takúto agendu v minulosti riešil, skončil mimo referátu väzenstva.

„Ak by proces prideľovania bývalých prokurátorov ÚŠP riadili niektorí politici, obvinení alebo ich advokáti, tak by nedopadol inak,“ tvrdia prokurátori.

4. Pomsta

Autori listu so znepokojením píšu aj o motíve pomsty, ktorý vnímajú v Žilinkovej personálnej politike. Vracajú sa k tomu, ako Žilinkova prokuratúra už v minulosti zablokovala Ladislava Masára, ktorý sa mal stať Lipšicovým zástupcom, alebo ako zrušila dvojici prokurátorov stáže na špeciálnej prokuratúre.

Nepochopenie v nich vyvolalo to, že Žilinka neumožnil asistentovi prokurátora zo špeciálnje prokuratúry ísť v apríli na odbornú justičnú skúšku, hoci šlo podľa autorov o najskúsenejšieho asistenta, ktorý bol už právnym čakateľom prokuratúry aj policajným vyšetrovateľom.

Podobne si všímajú situáciu na Krajskej prokuratúre Žilina, kam chcela odísť spomínaná dvojica prokurátorov z kauzy Kuciak, no generálny prokurátor ich žiadosti odmietol. Vysvetlil to tým, že v Žiline pre nich nemá voľné miesta.

Vzápätí sa však práve tam stal námestníkom Martin Kováč, ktorý dosiaľ pôsobil na Okresnej prokuratúry v Martine, odkiaľ do Žiliny dočasne pridelili aj prokurátora Dominika Pastiera.

O dočasné pridelenie do Žiliny žiadal aj Harkabus, jemu Žilinka nevyhovel.

„Vyzývame Vás, vážený pán generálny prokurátor, aby ste do Vašich personálnych rozhodnutí nevkladali osobnú nevraživosť, aby boli objektívne a transparentné,“ píše sa v liste.

Žilinka v čase, keď kandidoval za generálneho prokurátor, hovoril, aká dôležitá je personálna politika vedenia prokuratúry.

„Generálny prokurátor je kľúčový pre nastavenie mentality radových prokurátorov. A keď vidia, že nemajú možnosť kariérneho postupu, lebo ten sa deje na inej báze, ako by to malo byť, ani sa nesnažia,“ hovoril Žilinka pre SME koncom roku 2020.

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné