BRATISLAVA. Schválila spojenie poisťovní Dôvera a Apollo, vďaka ktorému si Penta vytvorila zo zdravotných odvodov vyše 400-miliónový vankúš na vyplácanie svojich akcionárov. Bývalá šéfka Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová ju prepustila, lebo tolerovala obchody s mŕtvymi.
Bláhovej nástupca Michal Palkovič však spravil z Jany Masárovej svoju zástupkyňu.
Masárová je sestra bývalého ministra obrany Martina Glváča zo Smeru, ktorý opustil politiku po tom, ako sa prevalila jeho intímna komunikácia s volavkou dnes už odsúdeného podnikateľa Mariana Kočnera Alenou Zsuzsovou.
Palkoviča za šéfa úradu vymenovala začiatkom februára ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková z Hlasu.
Dva mesiace predtým z predstavenstva Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave odvolala uznávaného odborníka na detskú kardiochirurgiu profesora Viktora Hrašku. Nahradila ho kardiochirurgom Ivom Gašparovičom, synom bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča.
Sú to len dva príklady, ako sa ľudia s väzbami na Smer po vlaňajších voľbách vracajú na významné posty v zdravotníctve.
Ministerstvo odpovedalo, že personálne zmeny sú v jeho právomoci. Úrad pre dohľad do uzávierky neodpovedal na otázky o Masárovej. Palkovičova hovorkyňa Monika Hudecová povedala, že jej šéf je na dlhodobo plánovanej dovolenke v zahraničí.
V článku sa dočítate
- kto je sestra Martina Glváča a aké má za sebou kauzy,
- prečo Dolinková odvolala z predstavenstva NÚSCH detského kardiológa Viktora Hraška,
- kto je exprezidentov syn Ivo Gašparovič.
Glváčova sestra
Masárová sa prvýkrát zviditeľnila v roku 2010, keď sa spájali zdravotné poisťovne Dôvera a Apollo. Zlúčenie musel odobriť úrad pre dohľad, ktorý vtedy viedol nominant Smeru Richard Demovič.
Ako šéfka sekcie dohľadu nad zdravotným poistením Masárová nielenže schválila spojenie poisťovní, ale nepreverila ani znalecký posudok k ich spoločnému poistnému kmeňu. Prispela tak k vzniku najväčšej kauzy Penty v zdravotníctve.
Zlúčením s Apollom si Dôvera umelo zvýšila svoju hodnotu. Poisťovni nepribudli peniaze ani majetok, zvýšenie hodnoty bolo len účtovné vďaka spomínanému znaleckému posudku.
"Nová“ Dôvera mala po zlúčení s Apollom o 460 miliónov eur vyššiu hodnotu ako pred zlúčením. Penta si preto mohla zobrať úver, z ktorého vyplácala akcionárov Dôvery.

Keď sa Bláhová v roku 2021 stala predsedníčkou úradu pre dohľad, bola Masárová šéfkou sekcie ekonomiky. Zakrátko po nástupe ju prepustila pre kauzu s obhliadkami mŕtvych, do ktorej bola zapojená aj firma Morat súčasnej ministerky Dolinkovej.
Po príchode Bláhovej na úrad štátna inštitúcia vyjadrila podozrenie, že pätica firiem, ktoré robili obhliadky, uzavrela kartel, vďaka ktorému zarábali státisíce eur. Takmer to spôsobilo ekonomický kolaps úradu pre dohľad.
Podivné nominácie
- Šéf ÚDZS Michal Palkovič vymenoval za svoju zástupkyňu sestru bývalého ministra obrany za Smer Martina Glváča Janu Masárovú.
- Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková vymenovala za člena predstavenstva Národného ústavu srdcových chorôb syna bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča Iva.
V každej župe sa na obhliadky mŕtvych prihlásila len jedna firma, ktorá aj vyhrala konkurz. Dolinkovej Morat robil obhliadky v trnavskej župe.
Úrad platil vysoké ceny za obhliadky, lebo sa vraj obával, že ich nebude mať kto robiť.
Keď prišla na úrad Bláhová, s pomocou ministra zdravotníctva za OĽaNO Vladimíra Lengvarského vrátila obhliadky lekárom, ktorí ich robili do roku 2018. Úrad im za to platil omnoho menej ako súkromným firmám.
Bláhová teraz nechcela komentovať vymenovanie Masárovej za Palkovičovu zástupkyňu. Palkoviča kedysi povýšila za podpredsedu úradu, neskôr ho navrhla za ministra zdravotníctva v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. V čase kauzy s obhliadkami mŕtvych bol Palkovič šéfom patológov na úrade pre dohľad.
K vymenovaniu Masárovej za podpredsedníčku úradu pre dohľad sa vyjadril len bývalý minister zdravotníctva za OĽaNO Marek Krajčí. Dolinková sa podľa neho zjavne dohodla s Palkovičom. "Nič, čo by sa od neho nedalo očakávať," podotkol.
Gašparovič mladší
"Odvolávanie a vymenúvanie členov predstavenstva je vo výlučnej kompetencii jediného akcionára," odpovedala hovorkyňa Soňa Valášiková na otázku, prečo Dolinková k 15. decembru odvolala z predstavenstva národného kardioústavu Hrašku.
Odvolala sa na ministerstvo zdravotníctva. "Personálne otázky sú v kompetencii vedenia ministerstva zdravotníctva," odpovedalo.
"Odvolaný som bol bez uvedenia dôvodu, čo ma zaskočilo," reaguje na to Hraška. "Posledných 24 rokov som pracoval v Nemecku a USA, kde sa kladie dôraz na kultivovanú personálnu politiku. Spätne vidím, že odvolanie bez uvedenia dôvodu je na Slovensku bežná politická rutina tejto vládnej koalície, ktorá nerešpektuje odbornosť a dosiahnuté výsledky."

Hrašku do kardioústavu vymenoval Krajčí. "Stiahol som ho z USA, aby pomohol detskej kardiológii na Slovensku," vysvetľuje. Hraška podľa neho patrí k absolútnej špičke na svete v tejto oblasti. Aj Krajčí je povolaním detský kardiológ.
"Dôvodom môjho odvolania bola nutnosť umiestniť do predstavenstva Dr. Gašparoviča, ktorý je chirurgom pre dospelých, detskej problematike nerozumie a jeho jedinou kvalifikáciou je, že je synom bývalého pána prezidenta," komentuje zmenu Hraška.
"Gašparovič nemá s detskou kardiológiou nič spoločné," vraví aj Krajčí.
Syn bývalého prezidenta sa zviditeľnil v roku 2015 kauzou jeho vily pod vládnym hotelom Bôrik. Bratislavské Staré Mesto aj jeho susedia ho obvinili, že porušil územný plán, lebo jeho dom bol vyšší a väčší, ako stanovovali pravidlá.
Denník SME ponúkol zástupkyni predsedu ÚDZS Jane Masárovej rozhovor o sporných skutočnostiach, ktoré sa uvádzajú v tomto texte. Masárová však rozhovor na túto tému odmietla. Denník SME preto uvádza len písomné stanovisko ÚDZS.
1. Jana Masárová nie je podpredsedníčkou úradu. Zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, ktorým bol úrad zriadený, funkciu podpredsedu úradu nepozná. Jana Masárová bola na základe tohto zákona predsedom úradu vymenovaná za jeho zástupkyňu.
2. Jana Masárová podľa svojich slov nemá žiadne väzby na politickú stranu Smer. „Len zo samotného faktu, že môj brat bol v minulosti vysokým funkcionárom Smeru, predsa nie je možné automaticky vyvodzovať záver o mojich väzbách na túto stranu. Žiadne totiž nie sú. Nikdy som nebola členkou strany Smer, ani jej nominantkou na akúkoľvek verejnú funkciu, a teda ani moje menovanie za zástupkyňu predsedu úradu nie je nijakým spôsobom spojené so stranou Smer.“
3. Nepravdivé a zavádzajúce je aj tvrdenie v článku, že: „Ako šéfka sekcie dohľadu nad zdravotným poistením Masárová nielenže schválila spojenie poisťovní, ale nepreverila ani znalecký posudok k ich spoločnému poistnému kmeňu. Prispela tak k vzniku najväčšej kauzy Penty v zdravotníctve.“ Jana Masárová v roku 2009 nekonala vo veci žiadosti o vydanie predchádzajúceho súhlasu na predaj podniku pôvodnej zdravotnej poisťovne Dôvera zdravotnej poisťovni Apollo, a teda ani neschvaľovala spojenie týchto poisťovní. Rozhodnutie o vydaní predchádzajúceho súhlasu podpísal vtedajší predseda úradu Richard Demovič.
4. Nepravdivé a zavádzajúce je aj tvrdenie, že Jana Masárová nepreverila znalecký posudok k poistnému kmeňu, čím podľa autora článku prispela k vzniku najväčšej kauzy Penty v zdravotníctve. Úrad v čase rozhodovania nemal k dispozícii znalecký posudok, týkajúci sa hodnoty poistného kmeňa zdravotnej poisťovne Dôvera. V období tejto transakcie bolo totiž možné realizovať prevod poistného kmeňa výlučne len bezodplatne. Hodnota poistného kmeňa preto nemohla byť, a teda ani nebola pri rozhodovaní úradu relevantná. Keďže úrad znaleckým posudkom nedisponoval, logicky nemohol ani preveriť jeho obsah. „Posudok, ktorý spomína denník SME, som ako riaditeľka sekcie dohľadu na zdravotným poistením nikdy nemala v rukách. Aj toto tvrdenie v článku je lživé,“ vyhlásila Jana Masárová.
5. Ďalšie zavádzajúce výroky, ktoré hrubým spôsobom zasahujú do reputácie úradu i jeho zamestnancov, sú týkajú obhliadok mŕtvych, ktoré sa vykonávali prostredníctvom súkromných firiem - tzv. organizátorov – a to na základe verejného obstarávania. Príslušnú legislatívu prijal parlament v roku 2017. Úrad si realizovaním verejných obstarávaní teda len plnil zákonné povinnosti. Zároveň treba zdôrazniť, že verejné obstarávanie týchto služieb sa nikdy nestretlo s výhradami zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. Na to, aké obchodné spoločnosti sa do verejného obstarávania prihlásili a aké ceny ponúkali, úrad objektívne nemohol mať a ani nemal žiaden dosah. Ak autor článku považuje realizovanie prehliadok mŕtvych tiel prostredníctvom obchodných spoločností za kauzu, tak to určite nebola kauza úradu.
„Je absurdné a pre mňa nepochopiteľné tvrdenie, že ja ako riaditeľka sekcie ekonomiky alebo priamo ľudia z úradu, ktorí tieto verejné obstarávania organizovali, sme mali tolerovať obchody s mŕtvymi. Takéto vyjadrenia sú ďaleko za akceptovateľnými hranicami, sú nepravdivé a urážlivé,“ povedala zástupkyňa predsedu úradu Jana Masárová.
6. Úrad je v tejto súvislosti nútený s poľutovaním skonštatovať, že autor predmetného článku si nevyžiadal stanovisko úradu, čo je elementárna zásada profesionálnej a objektívnej žurnalistiky. Autor článku sa síce 23.apríla 2024 obrátil na úrad, avšak otázky, ktoré od neho úrad dostal, boli určené predsedovi úradu Michalovi Palkovičovi a netýkali sa závažných tvrdení a obvinení uvádzaných v predmetnom článku. „Po celý čas môjho pôsobenia vo verejných funkciách sa snažím udržiavať s médiami korektné vzťahy. Očakávam teda korektný prístup aj z ich strany. Verím, že denník SME sa teraz zachová čestne a aspoň dodatočne zverejní našu reakciu,“ povedal predseda úradu Michal Palkovič.

Beata
Balogová
