BRATISLAVA. Filip, Eryk a Iwo sú tri medvede, ktoré odchytili v poľských Tatrách, nasadili im GPS obojky a potom rok či dva detailne sledovali ich pohyb. Filip rýchlo našiel útočisko na Orave a Eryk v Tatrách a na Zamagurí, mladý Iwo si svoj nový domov len hľadal. Dvakrát prešiel Slovensko a dostal sa až na Ukrajinu.
Po množiacich sa stretnutiach s človekom sa medveď hnedý stal hrozbou aj pre koalíciu. Vládna novela umožňuje vyhlásiť mimoriadnu situáciu v prípade, že sa v intraviláne alebo v jeho bezprostrednom okolí objaví medveď, ktorý by predstavoval ohrozenie života, zdravia či hrozbu škody na majetku.
Ministerstvo životného prostredia bude potom môcť rýchlejšie vydávať výnimky na odstrel.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba chcel dokonca pôvodne automaticky strieľať všetky medvede vo vzdialenosti 500 metrov od intravilánu.
Aktuálny návrh je síce miernejší , no aj ten môže byť nebezpečný. Ako ukazujú nasledujúce tri príbehy, medveď, ktorý chodí na kukuricu pri dedine, je pomerne bežný jav a nie je automaticky problémový.
Dočítate sa:
- kadiaľ sa túlali tri medvede,
- v ktorom období života sa medvede pohybujú najviac,
- prečo sú presuny pre medvede dôležité.
GPS obojky
GPS monitoring pohybu medveďov sa robí častejšie v zahraničí ako u nás, no aj tu už takéto výskumy prebehli. Minulý rok nakúpila Štátna ochrana prírody GPS obojky, no až teraz hľadá vhodné medvede, ktorým by ich nasadila.
V rokoch 2014 - 2016 sledovali šiestich medveďov Tomasz Zwijacz-Kozica a Filip Zięba z poľského Tatranského národného parku v rámci projektu Carpathian Brown Bear Project. Preto majú medvede poľské mená.
Spolupracovali aj so slovenským TANAP-om.
Skryť sa, hrať mŕtveho či utekať? Čo robiť, keď je už medveď príliš blízko? Čítajte Medvede odchytili na jar 2014 na poľskej strane Tatier do pasce, ktorá je konštruovaná tak, aby zviera neporanila. Potom ich uspali a nasadili im obojky s GPS modulom. Obojky po nejakom čase automaticky odpadnú, takže nie je potrebné medvede znova odchytávať.
O medveďom triu Iwo, Eryk a Filip napísal prvýkrát v roku 2015 Pavol Lenko zo Správy TANAP-u. Jeho článok nás inšpiroval, aby sme cestu medveďov znova zrekonštruovali, pretože môže poskytnúť dôležitý kontext do súčasnej debaty o regulácii počtu medveďov.
Zozbierané GPS dáta nám poskytol Tomasz Zwijacz-Kozica.
Na základe nich sme zostavili interaktívne mapy presného pohybu všetkých troch medveďov a do máp zaznačili zastavané časti obcí, ku ktorým sa približovali. V texte sme čerpali aj z Lenkových starších článkov a vedeckých štúdií Zwijacza-Kozicu a Ziębu. Na správanie trojice medveďov sme sa potom pýtali ekológa a dokumentaristu Erika Baláža.
Filip, ktorému chutí kukurica
medveď Filip, foto z 29.5.2014 v lokalite Oravice (zdroj: Ján Holma)Dvestodesaťkilový medveď v strednom veku bol v poľských Tatrách odchytený na jar 2014. Počas nasledujúcich ôsmich mesiacov sa objavil v piatich slovenských okresoch.
Prvýkrát prekročil štátnu hranicu pri Tatranskej Javorine v Belianskych Tatrách, no hneď sa vrátil späť do Poľska a v ďalších mesiacoch vyhľadával skôr tichšie lokality v slovenských a poľských Tatrách.
