BRATISLAVA. Podpora pre neúspešného prezidentského kandidáta Štefana Harabina pri jeho pokuse o návrat do Súdnej rady je neistá. SNS v pondelok ohlásila, že ide o jej oficiálnu nomináciu do najvyššieho sudcovského orgánu, ale z koalície sa zatiaľ ozývajú skôr zdržanlivé vyjadrenia.
Problém s bývalým sudcom by mohol mať najmä Hlas, ktorý dlhodobo prezentuje iné názory než Harabin. Ukázalo sa to aj v prezidentských voľbách, keď Harabin v druhom kole nepodporil šéfa Hlasu Petra Pellegriniho. Odkázal len, že jeho voliči „sú inteligentní a vedia, čo majú robiť“.
Mazáka odvolali z funkcie šéfa Súdnej rady v neprítomnosti. Nechceli mu vraj dať čas, aby prehrabal spisy Čítajte Keď sa potom začala na internete šíriť správa, že Harabin predsa len podporil Pellegriniho, bývalý sudca to dementoval s vysvetlením, že išlo o osobné zlyhanie šéfa jeho volebného štábu Miroslava Jureňu a vyhodil ho. Kedysi boli obaja ministrami za HZDS.
Dnes predstavitelia Hlasu neoficiálne hovoria, že v nominácii Harabina do Súdnej rady vidia problém. Zároveň pre nich otázka zmien v Súdnej rade nie je tým najpálčivejším problémom, a zatiaľ čakajú, ako sa vyvinie.
Naznačuje to aj podpredseda klubu Hlasu Samuel Migaľ, ktorý pripomína, že zatiaľ ešte ani neboli odvolaní dvaja nominanti parlamentu z čias bývalej vlády Ján Mazák a Andrej Majerník. Mal by sa tak stať na schôdzi parlamentu, ktorá prebieha.
„Voľby členov budú zrejme až na ďalšej schôdzi,“ hovorí Migaľ. Dodáva, že na postoji k nominácii Harabina sa s kolegami zatiaľ nedohodli. „Zvoláme si klub, sadneme si a dohodneme sa."
Skeptický k podpore je aj Tibor Gašpar zo Smeru. Pripustil, že nominácia ho prekvapila, hoci sám Harabina „ako odborníka absolútne nespochybňuje“. Práve éra „harabinizmu“ sa pritom spomína v justícii ako označenie obdobia šikany a pomsty kritikom.
„Tá zhoda v jeho osobe asi bude veľmi problematická," povedal Gašpar. „Keďže ide o nominanta za parlament, tak nevyhnutne sa bude musieť koalícia dohodnúť na takých menách, ktoré budú akceptovať všetky tri koaličné strany."
Nominácie Hlasu a SNS
Nomináciu Harabina ohlásil v pondelok na facebooku poslanec SNS Rudolf Huliak a potvrdil aj Harabin. Oslovil ho vraj priamo šéf SNS Andrej Danko. Pred prvým kolom prezidentských volieb sa Danko vzdal kandidatúry v prospech Harabina.
Sudcovia sa ohradili proti ministrovej brožúre. Rada ich dala preveriť Čítajte „Nie je možné byť k tomuto rozkladu (justície) ľahostajný,“ vysvetlil svoje pohnútky Harabin pre portál Aktuality.sk.
Nominácia pôsobí ako známy ťah SNS, ktorá už aj v minulosti obdobne skúšala cez médiá zatlačiť na svojich koaličných partnerov a vylepšiť svoje postavenie v koalícii. V uplynulých mesiacoch sa napríklad spomínala požiadavka Dankovej strany na ďalšie ministerstvo, ak sa Peter Pellegrini stane prezidentom, či jej chuť na kreslo šéfa parlamentu.
Zatiaľ sa však zdá, že Smer ani Hlas nateraz reagovať nebudú. Zatiaľ im stačí odvolať spomínaného Mazáka a Majerníka, ktorých miesta zostanú v 18-člennej Súdnej rade neobsadené. Parlament to môže zmeniť až na ďalšej, teda na júnovej schôdzi, ako aj naznačil Migaľ.
Gašpar v utorok hovoril, že dvoch kandidátov za parlament zrejme nominujú Hlas a SNS, a že Smer nemá v tejto chvíli žiadneho kandidáta.
V zákulisí sa ako dôvod spomína, že Smer stál za novembrovou nomináciou trojice nových členov Súdnej rady, ktorú pretlačila vláda. Ide o notárku Ľudmilu Joanidisovú spájanú s Robertom Kaliňákom a ďalšími tvárami Smeru, o advokáta Martina Bezáka (obhajoval Mariána Kučerku z vojny v polícii) či advokátku Magdalénu Hromcovú, ktorá bola v Súdnej rade už za čias vlády Smeru, SNS a Mosta-Hídu.
V Hlase sa o nominácii strany do Súdnej rade ešte len začína hovoriť, žiadne konkrétne mená sa vraj nespomínajú.
Práve poslanec Hlasu Miroslav Čellár pritom navrhol aj najnovšieho člena Súdnej rady, Jaroslava Klátika. Ide o tretieho nominanta parlamentu v rade, ktorého poslanci zvolili len minulý týždeň, a to na voľné miesto po Alene Svetlovskej.
Radu po odvolaní Mazáka dočasne vedie jej podpredseda Ján Gandžala. Nového predsedu si budú členovia rady vymerať sami.
Prídu pred výbor
Nominácia Harabina okamžite vyvolala nevôľu najmä medzi opozičnými poslancami. Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková z SaS to označila za prihlásenie sa k úplnej deštrukcii právneho štátu spojenej so šikanou.
Pripomenula éru, keď bol Harabin ministrom spravodlivosti, šéfom Súdnej rady či šéfom Najvyššieho súdu.
„Vždy povýšil svoje záujmy nad zákon. Ukážkovým príkladom je nevpustenie kontroly na Najvyšší súd, za čo bol aj disciplinárne potrestaný,“ upozornila Kolíková.
„Harabinizácia justície je dnes už synonymom pre najtemnejšie obdobie, ktoré sme v moderných dejinách Slovenska v justícii zažili,“ dodala poslankyňa PS Zuzana Števulová.
Na zvolenie člena Súdnej rady v parlamente stačí obyčajná väčšina poslancov.
Už v stredu sa pritom očakáva vypočúvanie Mazáka a Majerníka v ústavnoprávnom výbore. Odvolanie dvojice zo Súdnej rady zatiaľ v programe schôdze nie je, môžu ho však doplniť.
Poslanec SNS Roman Michelko hovorí, že tému Súdnej rady by aj SNS chcela uzavrieť ešte pred letom. Teda zvoliť jej nových členov na júnovej schôdzi.
Možnosť predčasne odvolať členov Súdnej rady presadila do zákona Kolíková. V zákone sa nehovorí priamo o dôvodoch, ktoré k tomu môžu viesť.
Pri dvojici Mazák a Majerník spomínajú poslanci „stratu dôvery v svedomitý výkon zverených právomocí“.
Beata
Balogová
