Vlak sem prichádza z Bratislavy po jednej z najstarších tratí na Slovensku takmer tri hodiny. Rovnako ako pred 40 rokmi. Je to pritom len 159 kilometrov. Richard Sulík v Nitre ešte ako minister hospodárstva v roku 2022 sľuboval, že sem bude jazdiť prvý vodíkový vlak na Slovensku. Spájať mal Nové Zámky a… Prievidzu.
Na hornú Nitru napokon nízkouhlíková premena skutočne prišla. Ale nie s vodíkovým vlakom. Po viac ako sto rokoch tu vlani skončila ťažba hnedého uhlia.
„Chlapi, ktorí strávili v bani celý život, sa na ceremónii neubránili dojatiu. Pre mňa je to skôr historický okamih. Prestáva sa vyrábať elektrina z uhlia, je tu nový moment pre životné prostredie a prichádzajú príležitosti pre región,“ hovorí prednosta Mestského úradu v Prievidzi ALOJZ VLČKO.
„Môžeme len v dobrom prekvapiť,“ odpovedá na otázku, či ešte vládze reagovať na slová pesničky, že Prievidza je najväčšia diera.
„Je to len náhoda, rýmovalo sa to. Pre imidž mesta je to asi nezmazateľné a je to zrejme prvá z vecí, ktorá ľuďom mimo Prievidze napadne. Pred pár rokmi sme vyhrali titul najkrajšie mesto, potenciál má toto mesto veľký,“ myslí si Vlčko.
Ukazuje brožúru Hrdinovia spravodlivej transformácie, na titulnej stránke sa usmieva primátorka mesta Katarína Macháčková. Je v nej sedem príbehov premeny uhoľných regiónov strednej a východnej Európy.
„Primátorka urobila vec, ktorú aj z iných regiónov vnímajú ako akt odvahy. Na centrálnom námestí sa postavila so starostami a firmami a vyzvala vtedajšiu vládu, aby sme ,vyfárali z neistoty‘. To bolo v júni 2017,“ spomína Vlčko.
Signály na to vraj boli, ale všetko sa dialo za zatvorenými dverami. Keď v septembri 2017 radnica pozvala vládu za okrúhly stôl, Hornonitrianske bane Prievidza ho ignorovali a štátni úradníci mali zákaz sa na ňom zúčastniť.
„Ale pre región to bol dôležitý moment. Zúčastnili sa na ňom šéfovia firiem a úradníci z Európskej komisie a téma transformácie sa otvorila,“ vracia sa k historickým okamihom Vlčko.
V rozhovore sa dočítate aj:
- v čom je podľa Vlčka horná Nitra podceňovaná,
- ako aj jeho otec prešiel transformáciou, hoci nebol baník,
- na čom chce, aby bola založená budúca ekonomika regiónu,
- ako mesto vyberalo budúceho dodávateľa tepla a či sa rozhodlo správne,
- ako našli k sebe cestu s baňami, keďže vzťahy mesta a baní neboli ideálne,
- kto a ako sa v regióne môže postarať o baníkov.
Máte rád Prievidzu?
Jasné.
Prečo?
Brat sa odsťahoval, otec sa odsťahoval, ja som tu zostal. Narodil som sa v Bratislave, ale som Prievidžan, keď som mal tri roky, otec ako stavebný projektant dostal prácu v podniku Banské stavby. Mám to tu rád. Mám tu kamarátov aj svoje aktivity ako skauting alebo charita. Je to môj domov. Je tu blízko do prírody, do Bojníc sa dá ísť na prechádzku aj za kultúrou.
Naše slabé miesto je dopravná infraštruktúra. Na všetky strany je doprava komplikovaná. Ale vidíme drobné zlepšenia. Máme aj letisko, investor Brose investoval do pristávacej plochy.
Storočie ťažili uhlie, dnes majú šancu tvoriť aj diamanty. Aká bude Horná Nitra 2.0? Čítajte Ste aj banícka rodina?
Nie sme klasická banícka rodina, kde by bol niekto, kto pracoval priamo pri ťažbe uhlia. Ale uvedomil som si, že aj môj otec bol súčasťou transformácie. Teraz je kňaz. Chcel ním byť už za totality, ale nepodarilo sa to. Stal sa ním po smrti mojej mamy. Pred Nežnou revolúciou bol stavebným projektantom v Banských stavbách, potom si našiel úplne iné uplatnenie na železnici a potom jeho životný príbeh pokračoval takto.
Alebo môj bratranec. Vyrastal na Záhorí a keď prišiel vek vyberať si strednú školu, veľmi chcel byť baníkom. Chodil sem na banícke učilište. Bol postupne baník, banský záchranár a teraz je hasič.
(zdroj: Marko Erd)V čom je horná Nitra podceňovaná?
Nemám rád debaty o tom, že budeme ďalšia hladová dolina. Vôbec to nie je na programe dňa.
O baníkov, ktorí skončili spolu s baňami, je nastavená starostlivosť. Mnohí boli už blízko dôchodkového veku. Majú rekvalifikačný program, kompenzačný príspevok odvodený od toho, ako dlho robili v podzemí, plus odstupné od baní. A v bani stále bežia práce na jej uzatváraní, stále tam sú zamestnanci.
Keď narastie dopyt po sociálnej starostlivosti, budeme tomu venovať pozornosť a budeme sa musieť vedieť dobre postarať o starších ľudí. Sú tu kúpele a môžeme byť región, kde bude príjemné starnúť.
Z baní vidno najčastejšie fotografie baníkov špinavých od uhlia. Ale je tam aj veľa inžinierov, ktorí sa vyznajú v banských inováciách, čo sa stane s týmto dedičstvom?
Bane nedokážu týchto zamestnancov ďalej dlhodobo financovať a zachovať tieto kapacity. Bude dôležité, aké nové prevádzky sa podarí vytvoriť a či tam bude uplatnenie pre takúto pracovnú silu. Ale ak je daný odborník výnimočný, nájde uplatnenie aj v inej lokalite. Už dnes niektorí robia na budovaní ciest či tunelov, aj v zahraničí.
Aké boli vaše pocity z ukončenia ťažby uhlia na hornej Nitre? Čaká nás niečo nové a lepšie alebo nostalgia a vedomie, že je tu aj veľa problémov?
Nestavali sme sa do pozície: Zavrime bane! Pozerali sme na ne s úctou. Bolo tam zamestnaných veľa ľudí a boli sme opatrní v tom, kedy sa majú bane zatvoriť. Tlačiť na čas nám nepripadalo rozumné. Chceli sme reálne časové plány.
U mňa dnes prevláda rešpekt pred budúcnosťou. Je to obrovská príležitosť, ale uvedomujem si, že naša schopnosť využiť zdroje, ktoré sem smerujú, za dodržania všetkých pravidiel, je na nejakej úrovni. Sami si to čerpanie niekedy komplikujeme.
Povedali ste, že deň, keď sa prestalo ťažiť uhlie a vypla sa elektráreň Nováky, bol pre vás historickým.
Je to zaujímavý pocit, keď ste pri novej kotolni a povedia vám: včera sme to prepli, už neberieme teplo z Novák a tisíce domácnosti idú na nový zdroj. Vnímal som to ako zásadný historický moment a mesto sa tým podarilo niekam nasmerovať. Teraz sme ako región v transformácii oprávnení na čerpanie extra zdrojov a verím, že budeme atraktívni pre malých a stredných podnikateľov.
Na čom chcete, aby bola postavená budúca ekonomika regiónu?
Sformulovali sme to ako víziu už v Akčnom pláne transformácie, ktorý vláda schválila v roku 2019. Teraz sa pripravuje jeho veľká aktualizácia, ktorú má schvaľovať vláda, ale vízia sa nemení. Chceme región budovaný v symbióze s čistým životným prostredím a dobre prepojený na iné ekonomické centrá. Chceme, aby nové ekonomické aktivity boli orientované na čistejšie formy výroby. Ale nie sme v pozícii, že si môžeme vyberať. Keď má niekto záujem tu investovať, tešíme sa z toho. Hoci v Handlovej bol zámer na recykláciu pneumatík a verejnosť sa ozvala. Úplne čokoľvek to teda nie je.
Hľadáme aj historické súvislosti – bolo tu rozvinuté ovocinárstvo, ostáva tu chemický závod, máme tu výrobcu okien či strojárstvo. Chceme posilniť to, čo tu je, aj to, čo tu bolo historicky.
Ako je na tom životné prostredie v okolí Prievidze?
Exaktné dáta v mnohých oblastiach nemáme. Skončilo sa vypúšťané škodlivín zo spaľovania uhlia, čo sa určite prejaví na kvalite ovzdušia, hoci regulácia už bola na veľmi vysokej úrovni.
Sú tu envirozáťaže. Starostovia obcí blízko ťažobného územia hovoria, že vyschli potoky a je ovplyvnený manažment vody v krajine. Sú miesta, ktoré boli poddolované a vidno deformácie na povrchu. Máme prachové znečistenie.
Projekty na odstraňovanie envirozáťaží sú veľmi komplikované a veľmi drahé. Vo Fonde spravodlivej transformácie sú na to zdroje, ale nie významné.
Skôr je tu výzva, že zamestnanci, ktorí pracovali v ťažobnom priemysle, sú v istej zdravotnej kondícii. Bude musieť prísť starostlivosť o nich. Na dátach z regiónu vidno odchýlky vo výskyte rakovinových ochorení oproti iným regiónom. Či je to len z baníctva? Bol tu aj chemický priemysel.
Nový zdroj pre centrálne zásobovanie mesta teplom, projekt celkovo za 25 miliónov eur, prišla na konci roku 2023 otvárať aj ministerka hospodárstva Denisa Saková. Pásku strihala spolu s riaditeľom baní Petrom Čičmancom aj s primátorkou mesta. Politici k vám chodia často, pomáha to regiónu?
Len počas tohto projektu sme zažili tri zmeny vlády. V Trenčíne už bolo 12. decembra 2023 výjazdové rokovanie novej vlády, na ktorom bolo schválených niekoľko uznesení týkajúcich sa hornej Nitry. Teraz sa plánuje ďalšie zasadnutie priamo v našom regióne. Boli tu premiér, prezidentka, ministri aj eurokomisárka. Téma transformácie na národnej úrovni je veľmi dôležitá.
Je veľkým politickým aj klimatickým úspechom, že Slovensko prestalo používať uhlie. Ďalšie možnosti dekarbonizácie sú pri obnove budov. Pre mňa je projekt vykurovania obrovský úspech, niekto ho možno nevníma ako náročný, ale bolo za ním veľa rozhodnutí aj rokovaní.
Čo presne považujete za veľký úspech?
U nás bolo hýbateľom rozhodnutia ukončiť výrobu energie z hnedého uhlia preverovanie možnej nepovolenej štátnej pomoci pre bane. Ale nie je veľa regiónov, kde by do toho išli tak rázne. Rozhodnutie a odstavenie sa urobili rýchlo. Napriek tomu sme sa s tým dokázali vyrovnať a náhradu vykurovania vybudovať načas a získať povolenia aj podporu z eurofondov.
V Slovinsku máme partnerské banícke mesto Velenje, ich plánovaný rok odstavenia uhlia je 2034. Majú ešte desať rokov na to, aby sa pripravili na nové vykurovanie alebo zmenu hospodárstva.
Projekt teplárenstva ste realizovali spolu s baňami. Povedzte o ňom viac.
Využíva sa naň brownfield Bane Cígeľ a potenciál banskej vody, čo nie je geotermálna voda. Banská voda gravitačne vyteká z bane, využívajú sa tepelné čerpadlá a biomasová kotolňa, a na bývalom odkladisku uhlia vznikli termosolárne panely určené na dokurovanie. Toto všetko sú obnoviteľné zdroje energie. Ich kombináciou sa vyrába viac ako 52 percent tepla pre centrálne zásobovanie mesta Prievidza.
Druhá časť investície bolo vybudovanie plynovej kotolne, na päte Prievidze. Je to najväčšia eurofondová investícia do obnovy regiónu.
Súbežne sa riešila aj náhrada vykurovania pre mesto Nováky a obec Zemianske Kostoľany, lebo aj tieto boli zásobované z uhoľnej elektrárne Nováky. Keďže potrebný objem tepla v Novákoch bol menší, zdroj pre toto mesto je založený len na obnoviteľných zdrojoch, kombinácii biomasy, tepelných čerpadiel a banskej vody.
Z technickej stránky je to zaujímavý, ale veľmi komplikovaný projekt. Banskí inžinieri využili všetky poznatky, ktoré mali. Potenciál banských vôd využívajú pri pestovaním rajčín a chove rýb - sumčekov afrických, a mali aj menšie projekty v energetike, to všetko zúročili pri budovaní nového zdroja.
(zdroj: Marko Erd)Projekt vykurovania teplom realizuje firma Prievidzské teplárenské hospodárstvo (PTH). Tento projekt uspel pred projektom Slovenským elektrárni, v čom bol lepší?
Oba zámery aj s kalkuláciami posudzovala technická asistencia z Európskej investičnej banky, každý mal svoje silné stránky. V decembri 2020 bolo mestské zastupiteľstvo, ktoré napokon odporučilo realizovať zámer výstavby nového zdroja cez firmu Prievidzské tepelné hospodárstvo, v ktorej má mesto Prievidza majetkový podiel.
Elektrárne chceli vybudovať novú biomasovú a plynovú kotolňu v bývalom areáli elektrárne a dopravovať teplo do Prievidze cez existujúcu infraštruktúru. Zaoberali sa aj možnosťou vybudovania zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu. Pre povoľovacie procesy by to však bolo reálne až tri či štyri roky po ukončení tepelnej elektrárne.
Druhý zámer prezentovali bane a realizovalo PTH, kde je 51-percentný akcionár mesto a 49 percent majú Hornonitrianske bane Prievidza. Silnou stránkou projektu bola napríklad plánovaná výroba tepla bližšie pri mieste spotreby, vďaka čomu sa kalkulovalo s nižšími stratami, alebo to, že sa plánovala používať kombinácia zdrojov, nielen biomasa.
Ako akcionár máme zástupcu v predstavenstve PTH a dvoch zástupcov v dozornej rade. Cez to máme dosah na rozhodnutia vo firme. Aj toto bola silná stránka projektu, majoritný akcionár je samospráva, nový zdroj je vo vlastníctve Prievidžanov, čo je príležitosť aj pre budúcnosť a dosah na kontrolu zo strany mesta.
Je 52 percent z obnoviteľných zdrojov energie konečné číslo?
V lete plynová kotolňa ani nebude spúšťaná alebo len na veľmi malé objemy teplej vody. Slúži na špičky v zime, preto sa aj volá špičkovacia. Reálny pomer výroby tepla z obnoviteľných zdrojov môže byť aj 60 percent. A popritom existujú možnosti na pridávanie ďalších obnoviteľných zdrojov.
Čím menej plynu sa bude využívať, tým bude systém menej zraniteľný voči cenovým výkyvom. Priorita bola preklenúť sa do obdobia po uhlí. Potenciál na pridávanie obnoviteľných zdrojov si uvedomujeme. Je naň možné získať aj podporu z európskych zdrojov.
Na jar tohto roka sme začali diskutovať o tom, že by napríklad dávalo zmysel dobudovať rozvod centrálneho zdroja tepla až do Bojníc. Vďaka tomu by sa mohla z tohto tepla zásobovať aj veľká bojnická nemocnica, priľahlé sídlisko a potenciálne aj budúca nová výstavba.
Počula som tu aj kritiku, že prechod z uhlia na plyn nie je dnes výhra. Prečo ste zapojili aj plyn a nešli ste cestou znižovania energetickej spotreby?
Robilo sa to v napätom časovom rámci. Sme presvedčení o tom, že toto bolo najlepšie možné realistické riešenie. Opatrenia na budovách však plánujeme a uvidíme, ako bude energetická skladba vyzerať o päť či desať rokov.
Ako sa vám spolupracovalo s baňami?
Partnerstvo na tomto projekte bolo výnimočné. Mali sme na návšteve Rumunov a Slovincov a boli užasnutí. Stretli sme sa s ministerstvom, bane, mesto aj mimovládka a komunikovali sme priateľsky.
Ako sa to podarilo?
Nie je tajomstvo, že vzťahy medzi baňami a mestom boli turbulentnejšie. Momentom na spoluprácu bola dohoda na budovaní zdroja cez spoločnú firmu. Naďalej máme niekedy aj iný názor na to, ako bane pristupujú k nejakým témam, ale snažíme sa spolupracovať konštruktívne.
Viete dať návod na takéto dobré vzťahy?
Mesto išlo do premeny regiónu otvorene a participatívne. Dostali sme radu: pozvite všetkých na palubu, nikoho nenechajte za dverami, majte pracovné skupiny, robte brainstorming, definujte aj bariéry. Pri príprave akčného plánu sme mali spolu štyri pracovné skupiny. Ja som riadil skupinu na dopravnú a technickú infraštruktúru. Mali sme každý mesiac stretnutie, vedeli sme o sebe, stretávali sme sa v meste. Vzťahy boli priateľské, išlo o to využiť príležitosť. Na konci sme predložili spoločný návrh.
O premene regiónu sa oficiálne hovorí päť rokov, ale celé sa to vlastne začalo meniť oveľa skôr.
Päť rokov to je téma, ale už po roku 1989 bol úbytok zamestnancov v ťažobnom priemysle realitou, v 90. rokoch postupne klesal. Trápi nás depopulácia. Ale nemáme indikátory, ktoré by hovorili, že budeme hladová dolina. Prišli investori, napríklad firma Brose. Štatisticky nezamestnanosť nie je výrazne vysoká. Prídu iné výzvy, sociálna starostlivosť a odchod mladých ľudí. Toto sú dnes zásadné témy.
Beata
Balogová
