Šikuta: Apelujem na vládnych predstaviteľov, aby nezasahovali do nezávislosti súdnictva. Zdroj: TASR
BRATISLAVA. Tlak premiéra Roberta Fica na súdy sa stupňuje. Po tom, čo pred dvoma týždňami vyzval šéfov Najvyššieho súdu a Súdnej rady, aby odstavili sudcu Juraja Klimenta a jeho kolegu Petra Štifta, sa zapojil do tejto iniciatívy aj minister spravodlivosti Boris Susko.
Ten v utorok poslal na Najvyšší súd kontrolu, ktorou chcel údajne preveriť náhodné prideľovanie spisov na tomto súde. Lenže tá bola podľa predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu len zámienka na to, aby rezort získal prístup ku kompletným spisom, ktoré sú na tomto súde.
„Toto nemá obdobu,“ ohradil sa Šikuta so slovami, že niečo také ešte nezažil ako šéf súdu, ktorým je od roku 2020, ale ani skôr ako radový sudca. „Nepochybne to vnímam ako politický nátlak,“ dodával.
„Razia“ prebehla bleskovo v utorok ráno, a to nielen na Najvyššom súde, ale v rovnakom čase aj na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.
Ministerstvo najprv po deviatej hodine ráno poslalo podľa Šikutovho opisu e-mail na súd, ktorým mu oznámili vykonanie kontroly v rovnaký deň. O hodinu neskôr už prišla na súd štvorčlenná delegácia z rezortu, ktorej správanie opísal predseda súdu ako neštandardné a arogantné.
Mazáka odvolali z funkcie šéfa Súdnej rady v neprítomnosti. Nechceli mu vraj dať čas, aby prehrabal spisy Čítajte Až z ich slov sa Šikuta a vedúce zamestnankyne inštitúcie dozvedeli, že to ani nie je obyčajná kontrola. Úradníci prišli zobrať kompletnú databázu súdnych spisov od roku 2001. Keď zistili, že ide o enormný objem dát, požiadavku zúžili na spisy od roku 2019. Čiže na obdobie, od ktorého sa začali na vyšetrovať veľké kauzy z bývalých vlád Smeru.
Súdy vrátane Najvyššieho počas tohto obdobia rozhodovali o väzbe a vo viacerých prípadoch aj o vine či nevine rôznych politických nominantov či oligarchov. Mnohé z prípadov sú ešte živé.
Predstavitelia Najvyššieho súdu údaje odmietli vydať a Šikuta požiadavku označil za nemysliteľnú. Ide podľa neho nad rámec zákonných právomocí ministerstva.
„Ako predseda Najvyššieho súdu mám zodpovednosť. V tej databáze sú všetky spisy vrátane osobných údajov, vrátane výpovedí a všetkého, čo sa v spise nachádza,“ vysvetlil Šikuta. Dokumentácia sa týkala všetkých káuz, ktoré pred Najvyšším súdom boli alebo aj sú, teda od prípadu Dušana Kováčika až po kauzu aktérov vojny Jána Kaľavského či Mariana Kučerku.
Paradoxne, Šikuta sa proti udalostiam z utorka stihol ohradiť až po tom, čo o kontrole informoval premiér Fico aj s ministrom Suskom a svojimi poradcami, obžalovaným advokátom Davidom Lindtnerom a donedávna stíhaným advokátom Marekom Parom.
Tí však odmietnutie kontroly prezentovali opačne.
„Pýtam sa, prečo (Šikuta) nechcel poskytnúť informácie o tom, ako funguje informačný systém v správe ministerstva spravodlivosti na Najvyššom súde a prečo tento systém 'náhodne' prideľoval veci pánovi Klimentovi?“ pýtal sa Fico.
Na tlačovej konferencii navodzoval dojem, že vedenie súdu takto kryje kraje senát sudcu Klimenta, ktorému vraj účelovo šli všetky politicky citlivé kauzy.
Najprv to skúšali trestnými oznámeniami
Rétorika o obchádzaní náhodného prideľovania spisov nie je nová a Fico ju používa opakovane. Naposledy tak spravil len začiatkom apríla, keď prvý raz vo väčšom zaútočil na Klimenta a vyzval na jeho vyzlečenie z talára.
Konať by podľa neho mali Šikuta ako šéf Najvyššieho súdu a taktiež dnes už odvolaný predseda Súdnej rady Ján Mazák, keďže obaja majú disciplinárnu právomoc.
Harabinov návrat do Súdnej rady je neistý, dohoda v koalícii nie je Čítajte „Jediné, čo môžu (Mazák a Šikuta, pozn. red.) v takomto prípade urobiť, je dať návrh na Najvyšší správny súd a navrhnúť, aby zbavil sudcovskej funkcie tento výkvet slovenskej justície,“ povedal vtedy Fico.
Jeho slová vyvolali pomerne široký ohlas. Ohradil sa voči nim nielen Šikuta, ale aj sudcovská rada Najvyššieho súdu, Súdna rada i združenie Za otvorenú justíciu.
Po stredajšej Ficovej tlačovke Šikuta pripustil, že nový tlak vníma ako pokračujúci tlak na disciplinárne potrestanie Klimenta. Čo však komentovať nechcel, bola osobná zaangažovanosť premiérových poradcov.
Spomínaný Lindtner zo sudcovskej kauzy Víchrica už v minulosti s Parom podávali viacero trestných oznámení, keďže už v rámci vlastných prípadov spochybňovali Klimenta a jeho nezaujatosť. Prekážal im spôsob jeho rozhodovania, ako aj to, že je strýkom prokurátora Ondreja Repu z dnes už zrušenej špeciálnej prokuratúry.
Avšak touto cestou nedosiahli nič a trestné oznámenia boli po vypočutí svedkov odmietnuté. Lindtner to na Ficovej tlačovke vysvetľoval tým, v čase bývalej vlády, ktoré nazval „obdobím právneho temna“, nemohli očakávať riadne vyšetrenie.
„Všetky trestné oznámenia sa skončili odmietnutím, pričom sme poukázali, že je nevyhnutné začať vo veci trestné stíhanie, aby bolo možné použiť inštitút príkazu na zistenie počítačových údajov, hovoril Lindtner.
Druhý pokus o získanie týchto údajov prebieha v čase, keď je obžalovaný exsudca poradcom premiéra a zároveň aj ministra spravodlivosti.
Podobnú rétoriku prezentoval na premiérovej tlačovke aj Para. Ako hotovú vec prezentoval, že „existoval systém zneužívania práva na politické ciele“ a menoval pri tom sudkyňu špecializovaného súdu Pamelu Záleskú aj spomínaného Klimenta.
Záleská napríklad odsúdila Kováčika v jeho prvej korupčnej kauze a súdiť má aj Lindtnera. Klimentov senát zas odsúdil expolicajta Kučerku. Čo však už Para nepovedal, je, že rovnako Klimentov senát dal z väzby prepustiť dnes už ministra obrany Roberta Kaliňáka, keď sa tam dostal pre podozrenia zo založenia zločineckej skupiny.
„Napriek obštrukciám budú tieto veci ozrejmené,“ avizoval Para k téme neúspešnej kontroly na Najvyššom súde.
V Pezinku spisy nežiadali
Kontrolu na Najvyššom súde opísal Fico ako niečo rutinné, k čomu dochádzalo aj v minulosti, či už počas pôsobenia úradníckej ministerky Jany Dubovcovej, alebo jej predchodcov Viliama Karasa a Gábora Gála. Rovnako porovnával kontrolu so špecializovaným súdom, ktorá prebehla taktiež v utorok.
Predseda špecializovaného súdu Ján Hrubala však hovorí, že v ich prípade sa ministerská kontrola zaujímala len o samotné prideľovanie spisov. Na rozdiel od Šikutu nehovorí o kopírovaní celých spisov.
„Kontrolovali chod súdneho manažmentu a chod elektronickej podateľne, najmä to, či v nej nedošlo k nejakým zásahom,“ opísal situáciu Hrubala s tým, že výsledok kontroly zatiaľ nepozná.
To, čo si úradníci zo súdnych databáz reálne zobrali, je možné dohľadať aj spätne.
Aj v prípade špecializovaného súdu sa kontrola ohlásila len asi hodinu pred príchodom. Hrubala pre ňu prišiel z pracoviska súdu v Banskej Bystrici do Pezinka a úradníkom podpísal potrebný protokol.
Exminister Karas hovorí, že určité kontroly chodu informačného systému prebehli aj za jeho éry, no nespomína si na detaily. Pochybnosti by však podľa neho rozohnalo to, keby si súdy spravovali informačné systémy samy.
Na rozdiel od Hrubalu záverečný protokol úradníkom nepodpísal Šikuta. Vysvetlil to tým, že zo súdu musel odísť, keďže ministerská návšteva trvala asi päť hodín.
Vedúca kancelárie Najvyššieho súdu Ľubica Karvayová ponúkla ako kompromisné riešenie úradníkom to, že súd poskytne súčinnosť pri všetkých konkrétnych podnetoch, ktoré vyvolávajú pochybnosti o pridelení tej-ktorej kauzy.
„Ako celok sme databázu odmietli odovzdať a ponúkli sme toto vecné riešenie,“ vysvetlila Karvayová.
Šikuta pritom dodal, že spôsob použitý Suskovými úradníkmi pôsobí ako tzv. fishing expedition, čo je lovenie akýchkoľvek dôkazov. Ide o praktiku, ktorú Európsky súd pre ľudské práva opakovane označuje za nepovolenú. Pravidelne sa na ňu odvoláva práve aj advokát Para.
„Nechceli odkryť karty, o čo ide,“ komentoval Šikuta dojem z úradníkom, keď sa snažil pýtať na konkrétne podozrenia, ak nejaké majú.
Minister Susko napriek ponúknutému kompromisu zo strany súdu nejasne hovoril o tom, že rozbehnuté aktivity plánuje dokončiť.
„Budeme vyvíjať ďalšie kroky k tomu, aby sme kontrolu ukončili,“ povedal Susko.
Fico zas v závere celej tlačovky opätovne prízvukoval, že „jediné, čo môže Šikuta urobiť, je podať návrh na zbavenie sudcovského talára Klimenta“. Sudcu nazval „tieňom na slovenskom súdnictve, aký sme tu nemali dlhé roky“. Urobil tak v čase, keď vládna koalícia zvažuje nomináciu Štefana Harabina do Súdnej rady.
Odpor Šikutu proti vládnej moci by mohol teoreticky vyústiť aj do snahy o odvolanie predsedu Najvyššieho súdu z funkcie. To by však nebolo až také jednoduché. Šéfa Najvyššieho súdu totiž vyberá aj odvoláva Súdna rada. V tej má koalícia aktuálne už silné zastúpenie, ktoré ešte posilní výmenou dvoch členov rady, ktorí sú volení parlamentom.
Beata
Balogová
