Zbierka na muníciu pre Ukrajinu má na konte už viac ako tri milióny eur a stále rastie. Podľa fundraiserky ZUZANY SUCHOVEJ sa v jej úspechu odráža nálada časti spoločnosti, ktorá chce aj takto vyjadriť svoj postoj k vláde a jej krokom.
"Nepovedala by som však, že motiváciou je hnev, skôr vyjadrenie solidarity," hovorí.
"Na Slovákov a Slovenky sa teraz bude zo sveta nazerať ako na hrdinov, ktorí zobrali veci do vlastných rúk a ukázali, na ktorej strane stoja," dodáva s tým, že to nie je celý obraz o našej spoločnosti.
Slovákov však považuje za dobročinných. "Vidíme to, keď sa udeje nejaké nešťastie. No nevydrží nám to dlho. Pri krízových udalostiach ako pri covide alebo aj pri Ukrajine chuť pomáhať klesá," opisuje.
V rozhovore sa dočítate:
- Či ju prekvapila suma, ktorú zbierka Munícia pre Ukrajinu presiahla a čím si to vysvetľuje,
- čo to hovorí o Slovákoch,
- aký je konečný cieľ zbierky,
- čo podľa nej ľudí motivovalo do zbierky prispieť,
- či stojíme na správnej strane dejín,
- či dokáže neziskový sektor pomáhať Ukrajine dlhodobo,
- čo hovorí na reakciu vlády,
- aká je pomoc štátu ľuďom v núdzi,
- ako vníma návrh zákona SNS o mimovládnych organizáciách,
- kde sa berie dobročinnosť ľudí a čo ich motivuje pomáhať,
- ako sa dostala k práci v Doniu.
Suma zbierky na nákup munície pre ukrajinských vojakov je už za hranicou troch miliónov. Prekvapilo vás to?
Nepovedala by som, že ma to prekvapilo. Je to výsledok našej prípravy na komunikáciu zbierky a zároveň toho, že sa stretla nálada v spoločnosti, ktorá je po parlamentných a prezidentských voľbách taká, aká je.
Myslím si, že ide o akési vyjadrenie postoja k vládnym výrokom na adresu Ukrajiny, tejto iniciatívy, útokov na občiansku spoločnosť, mimovládne organizácie, kultúrne inštitúcie či hodnoty.
Mnohí sú nespokojní s politickým vývojom či s tým, že sa Slovensko nechce pridať k českej iniciatíve nákupu munície. Predsa len, na jednej strane máme susedov, ktorí chcú pomáhať a na druhej tých, ktorí pomoc potrebujú.
Čím si to ešte vysvetľujete?
Ukrajina sa bráni kvázi holými rukami a ľudia to vidia, sú ochotní touto cestou pomáhať. Je to stretnutie nálad v spoločnosti, zároveň sa stretli dopyt aj ponuka. Z vlastných skúseností viem, že podobné zbierky a iniciatívy idú rýchlo a tak som to aj odhadovala.
Zbierka už počas prvých hodín získala veľkú sumu a stále rastie. Čo to znamená?
Znamená to, že je tu časť ľudí, ktorí sú ochotní podporiť Ukrajinu, vidia, čo sa tam deje. Chápu, kto je agresor a kto sa bráni. A sú sklamaní z dvojtvárnej rétoriky našich politikov: na stretnutiach so zahraničnými predstaviteľmi štátov hovoria niečo iné ako svojim voličom a slovenským občanom.
Práca prostredníctvom fundraisingu je práve o komunikácii, o budovaní vzťahov s darcom, o hľadaní nových. (zdroj: Jozef Jakubčo/SME)Čo úspech zbierky hovorí o Slovákoch?
Nechcem to nejako zovšeobecňovať. Sú totiž ľudia, ktorí na muníciu neprispejú, no podporia Ukrajinu inak, napríklad cez humanitárnu pomoc, prípadne prispejú na nákup topánok, heliem či sanitiek. Sú to aktívni občania, ktorým záleží na tom, čo sa deje. Sú to mnohokrát darcovia mimovládok, ktoré v našom priestore pomáhajú v mnohých oblastiach.
Máme tu však aj ľudí, ktorí neprispejú vôbec na nič. Práve ich počujeme najviac kričať: „A nám Slovákom kto čo dá?“
Koľko ste si pôvodne mysleli, že zbierka dosiahne?
Zbierka mala symbolický cieľ získať aspoň milión eur, aby sme sa vyrovnali Slovinsku. To do českej iniciatívy prispelo jedným miliónom. Pozerali sme si aj Island, ktorý prispel dva milióny, a ten sme tiež predbehli.
Nie je to súťaž, no človeka poteší, keď dosiahneme úroveň ako iné štáty.
Aký je konečný cieľ?
Zbierka zatiaľ nemá koniec, rovnako ako ruská invázia. Ľudia sú ochotní prispievať a pomáhať pravidelne, niektorí si nastavili trvalé príkazy. Zostáva tak otvorená.
Zuzana Suchová
- Vyštudovala na Fakulte marketingovej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
- Pracuje v oblasti marketingu, venuje sa práci s neziskovými organizáciami.
- Špecializuje sa na individuálne darcovstvo online, integrovaný fundraising a ich rozvoj v organizáciách.
- Spravuje platformu Donio.
- Pracovala na rôznych kampaniach, napríklad na iniciatíve Kto pomôže Ukrajine či Kto pomôže Slovensku.
- Na platforme Donio prebiehajú viaceré zbierky a výzvy na pomoc Ukrajine.
- Občiansku zbierku na podporu iniciatívy českej vlády v súvislosti s nákupom munície pre Ukrajinu je možné podporiť na municiapreukrajinu.sk.
Financie vieme vďaka spolupráci s českým partnerom Nadační fond pro Ukrajinu, ktorý spravuje Dárek pro Putina, operatívne využiť a nakúpiť čo treba.
Heslom kampane je: „Keď nie vláda, tak my.“ Myslíte si, že práve postoj vlády motivoval ľudí prispieť do zbierky?
Dvojtvárnosť rétoriky vlády voči Ukrajine je veľmi mätúca nielen pre Slovákov, ktorí sa o Ukrajinu zaujímajú, no aj pre partnerov v zahraničí.
Keď vypukla invázia, Slováci chodili nakupovať veci, ktoré posielali na Ukrajinu, nasadali do áut a šli pomáhať na hranice, poskytovali sme ubytovanie tým, ktorí utekali pred vojnou. Pomáhame už viac ako dva roky, či už organizácie, alebo jednotlivci. Ľudí môže nahnevať, že vláda nechce pokračovať v pomoci.
Nepovedala by som však, že motiváciou je hnev, skôr vyjadrenie postoja a solidarity.
O zbierke informovali viaceré zahraničné médiá, ktoré ju vyzdvihovali: ako napríklad BBC či francúzska stanica RFI. Zmení to vo svete naratív o Slovensku, ktoré si zvolilo - ako písali v zahraničí - politikov naklonených Rusku?
Slováci ako občianska spoločnosť vyslali silný a jasný signál. No zároveň si nemyslím, že partneri, ktorí rokujú na úrovni čelných predstaviteľov vlády, zmenia pohľad. Skôr sa bude na Slovákov a Slovenky zo sveta nazerať ako na hrdinov, ktorí zobrali veci do vlastných rúk a ukázali, na ktorej strane stoja.
Nie je to však obraz o celej spoločnosti.
Aj ukrajinské osobnosti poďakovali Slovákom za zbierku. Stojíme tak na správnej strane dejín?
Slovensko už v prvom roku invázie ukázalo, na akej strane stojíme. Prezidentka Čaputová a premiér vtedajšej vlády Heger či minister obrany Naď vyslali Ukrajine pozitívny signál. Aj keď vládnutie predchádzajúcej vlády bolo pre všetkých náročné, ako krajina sme vystupovali jednotne.
To sa však zmenilo po voľbách. Čelíme skôr útokom na základné slobody: vláda chce oklieštiť mimovládny sektor, množia sa útoky na novinárov a novinárky, znepokojivé je dianie v kultúre či v oblasti trestného práva.
Keď bude postoj vlády k Ukrajine aj naďalej taký ako dnes, dokáže mimovládny a občiansky sektor pomáhať Ukrajine dlhodobo?
V Doniu, kde pracujem, sme za dva roky vyzbierali na pomoc Ukrajine takmer päť miliónov eur. Každú chvíľu máme dopyt na vytvorenie či zverejnenie kampaní, ktoré pomáhajú Ukrajine.
Okrem toho tam chodia neziskové organizácie, je tam prítomný Človek v ohrození, Karpatská nadácia z Košíc vyzbierala na veľkokapacitnú práčku do nemocnice, navštevujú miesta, ktoré sú pod paľbou ruských vojsk a vozia humanitárnu pomoc.
Pomoc na jednej strane neutícha, na druhej strane je slabšia. No vďaka občianskej zbierke Munícia pre Ukrajinu sa znovu začalo o invázii hovoriť viac. Téma vojny totiž odchádzala z našich životov, obmedzilo sa to len na prijímanie správ o vývoji z bojov.
Slovensko prispeje na nákup munície pre Ukrajinu, iniciatívu prevzali občania Čítajte Komunikujete aj priamo s ľuďmi na Ukrajine?
Áno. Darí sa nám byť v kontakte s ľuďmi, ktorí za Ukrajinu bojujú. Viera Dubačová a Lucia Štasselová, ktoré sú zakladajúcimi členkami iniciatívy Mier Ukrajine, nakrúcali v dedinách a mestách dokumentárny cyklus Tí, ktorí zostali. Teraz pripravujú celovečerný dokument Ruka na srdci.
To, čo tam odznieva, je hrozné. V dokumente je napríklad svedectvo o tom, ako v jednej ukrajinskej dedine nahnali Rusi do školskej pivnice tristo ľudí. Boli tam starí ľudia, chorí i deti, priestor bol naozaj malý. Niekoľko ľudí zomrelo, nemali tam kde vykonávať základné ľudské potreby.
Rusi im len ojedinele dovolili vynášať mŕtve telá. Keď sa to aj podarilo, museli obete pochovať za hodinu. Popritom ako stihli vykopať len plytký hrob, vojaci na nich strieľali.
To by mal počuť každý, kto pochybuje. Sú to praktiky, ktoré sa vykonávali v koncentračných táboroch.
Zatvára vláda pred takýmito svedectvami oči?
Neviem, či si vôbec uvedomujú, čo sa tam deje. Či vidia tých ľudí, ktorí to prežívajú. Svet bol v šoku, keď sme sa dozvedeli o zverstvách v Buči. No ono sa to tam stále deje.
Neviem, čo sa ešte musí stať, aby sme si uvedomili, že zomierajú muži, ženy, deti. Zomierajú aj Rusi, ale to sú vojaci, nie deti. Akoby nám nedochádzalo, kto je na akej strane.
Prečo by to mal byť práve štát, ktorý by mal v prvom rade Ukrajine pomáhať?
S Ukrajinou máme blízku hranicu a nevieme, kde sa Rusko zastaví. Je lepšie mať za suseda proeurópsky zmýšľajúci štát, ktorý by chcel byť v NATO a EÚ, než Rusko.
Moja stará mama vravieva, že z Ruska nikdy nič dobré nevzišlo, okrem literatúry a umenia. Stačí, ak sa pozrieme, ako Rusko pristupuje k svojim občanom, ako im obmedzuje práva. Takto predsa nechceme žiť!
Nevieme, kde sa zastaví rozpínavosť ruského prezidenta Putina. Nad tým by mal štát rozmýšľať.
Zbierku podporili aj účastník SNP Otto Šimko či prezidentka Zuzana Čaputová. Viete o tom, či ju podporil aj niekto zo súčasnej vlády?
Zatiaľ o tom nevieme. Máme však prehľad, pretože platby overujeme, najmä keď príde vyššia suma.
Zo slov, ktoré odzneli od ministrov Tarabu, Kaliňáka, Tomáša je však jasné, že neprispejú. Niektorí z vlády povedia, že sme v slobodnej krajine a že môžeme prispievať, ako chceme. Snažia sa však upriamiť pozornosť na to, že nebudú podporovať zabíjanie, že budú podporovať niečo iné. Je to celkom paradox, keďže sa snažia zákonmi obmedzovať možnosti mimovládneho sektora, ktorý pomáha v rôznych formách.
Mám však informáciu, že generálny tajomník služobného úradu rezortu kultúry Machala prispel jedným eurom na iniciatívu Otvorená kultúra. Iniciatíva mu ho vrátila.
Je vaša zbierka istým spôsobom novodobé „partizánstvo“?
Už dávno som prišla s výrokom „online partizánčina“. Občianska spoločnosť prevzala zodpovednosť nad našou krajinou. Zobrali sme to do vlastných rúk. Podobne to bolo aj v iniciatívach Kto pomôže Ukrajine či Kto pomôže Slovensku.
Minister obrany Kaliňák pre Markízu povedal, že by radšej prispel na odmínovanie. Je aj taká možnosť?
Cez Donio sa dá nájsť odkaz Spoločne pre Ukrajinu, kde sú všetky aktívne zbierky, a aj všetky, ktoré sa uskutočnili. Doteraz ich bolo viac ako 300.
Ak pán Kaliňák podporí odmínovanie, bude to skvelé, pretože jedna Božena stačiť nebude. Ak zabezpečí ďalšie dve, bude to super. Naša by na Ukrajinu mala vycestovať čoskoro.
Na Doniu je možnosť podporovať Ukrajinu prostredníctvom jednotlivých kampaní. Či už to bola pomoc ukrajinským sirotám, zaslanie Boženy, nákup práčky pre nemocnicu. Znamená to, vôľa pomôcť ani po vyše dvoch rokoch neopadla?
Áno. Nestačí však výzvu vyvesiť na nejakú stránku, treba pracovať na komunikácii: zapojiť svoje okolie, požiadať o zdieľanie komunitu, v ktorej žijeme, fungujeme. Neziskovky majú aj databázy darcov, s ktorými pracujú.
Práca prostredníctvom fundraisingu spočíva práve v komunikácii, v budovaní vzťahov s darcom, v hľadaní nových. Toto robia mimovládne organizácie. Komunikujú aj o tom, ako boli peniaze použité: aj prostredníctvom výročnej správy s účtovnou závierkou. Napĺňame tak literu zákona. Bez komunikácie a príspevkov od darcov by veľakrát žiadna pomoc nebola a to ani v iných oblastiach.
Matky detí s postihnutím: Mala som chuť napáliť to s deťmi do stĺpa, som ako robot, nemám svoj život Čítajte Aké zbierky najviac ľudí mobilizujú? Zarezonovala napríklad pomoc rodinám po tragédii v Spišskom podhradí či ľuďom zasiahnutých ťažkými ochoreniami, alebo inými nešťastiami. Nemal by to byť však štát, ktorý by mal pomáhať?
Mal, ale vo veľa veciach nemá expertízu, nevie ju mať, prípadne ju nechce alebo nemá kapacity a zdroje. Pri dobrej nastavenej spolupráci vie byť tretí sektor dobrým partnerom.
Štát by mal hradiť ľuďom určité lieky a rehabilitácie: je jedno, či ide o dospelého človeka, alebo o dieťa. Mnohí, ktorí majú zdravých príbuzných, si nevedia predstaviť, čím si človek musí prejsť a najmä keď sa stará o blízkeho, ktorý je ležiaci pacient. Neziskovky tak suplujú tam, kde nie sú na pomoc dostatočne vytvorené podmienky.
Aká je teda pomoc štátu?
Nedostatočná. Sú tu sociálne dávky či príspevky, no nie sú postačujúce. Ak napríklad človek na vozíku potrebuje nový vozík, ktorý bude ľahký, flexibilný a nebude ho musieť poháňať rukami, tak na to príspevky nestačia.
Rovnako ak máte zdravotné znevýhodnenie a potrebujete tomu prispôsobené auto, aby ste mohli šoférovať, tak príspevok nepostačuje.
Preto ľudia oslovujú nadácie či verejnosť, aby prispeli. Sú známe prípady, keď lekár predpíše liek na rakovinu a poisťovňa ho neschváli. Silu pomoci verejnosti ukázal aj príbeh hudobníčky Stanky Apfelovej, ktorá vyzbierala na liečbu enormnú sumu.
Dvakrát porazila rakovinu. Pri jej treťom návrate jej už štátna poisťovňa pomocnú ruku nepodala Čítajte Kde sa v týchto prípadoch podľa vás berie dobročinnosť ľudí?
Závisí to od toho, aké motivácie darovania sú. Je to príbeh, ktorý ukáže, o čo ide. Človek vysvetľuje, na čo peniaze potrebuje, ako ich využije. V darcovi, ktorý prispieva, sa to väčšinou spojí s emóciou a hodnotou, podľa ktorých žije svoj bežný život.
Môže to súvisieť s tým, aké má vzdelanie, v akej rodine vyrastal, aké môže mať skúsenosti v podobnej situácii vo svojom okolí alebo čo zažil na vlastnej koži. Motivácie pri darovaní sú rôzne.
Potom to je o tom, ako neziskovky alebo my ako Donio vieme ten príbeh rozšíriť. Z financií, ktoré nám ľudia prispievajú na chod Donia, investujeme naspäť do toho, aby sme získavali darcov prostredníctvom platených reklám, komunikovali s nimi. Je to taký kolobeh, bez ktorého sa to nedá.
Čo keď sa niekomu nepodarí vyzbierať sumu, akú potrebuje?
Človek po nejakom čase vie, čo si dokáže z vyzbieranej sumy pokryť, aj keď sa mu nepodarí získať cieľovú sumu. Ak stále potrebuje pomoc, tak si otvorí novú výzvu alebo hľadá zdroje inde.
Oveľa smutnejšie je, keď sa peniaze vyzbierajú a človek dovtedy zomrie. V poslednom období nám zomreli minimálne štyria ľudia, ktorí zbierali peniaze na liečbu rakoviny.
Ako v takých prípadoch postupujete?
Peniaze sú získaný dar pre človeka, ktorý ich potreboval. Má ich potom rodina, ktorá z toho zaplatí náklady, ktoré boli spojené s liečbou, pohreb a rozlúčku. Zvyšok peňazí si nechajú alebo ich dajú na iné výzvy, alebo sa ich rozhodnú vrátiť darcom.
Preto otázkou je, či je pre onkologického pacienta tá pomoc dostatočne rýchla, keď potrebuje silu na liečbu, ale venuje ju zháňaniu finančných prostriedkov. Stretávajú sa s tým viaceré organizácie, ktoré robia podobné zbierky.
Skladajú sa aj ľudia v zahraničí, rovnako ako na Slovensku, keď niekto potrebuje lieky alebo pomoc po nešťastí?
V zahraničí fungujú rôzne platformy, najznámejšou je GoFundMe. Ľudia sa skladajú aj na rozbeh projektov. Sú aj platformy, ktoré pomáhajú neziskovkám mať nástroj, ako pracovať s darcami v online prostredí. U nás je to napríklad darujme.sk.
Stal sa však aj z toho v zahraničí štandard ako u nás?
Nechcela by som, aby sa to u nás nazývalo štandardom. Chcela by som, aby sa to menilo, aby sme v tom nezostali zaseknutí. Takto by to nemalo fungovať. Mnohé lieky, ktoré majú predpísané onkologickí pacienti, by dostali, ak by mali trvalé bydlisko v Čechách alebo v Rakúsku.
Avšak aj v zahraničí pomáhajú neziskovky konkrétnym prípadom.
Sú to práve neziskové organizácie, ktoré sa snažia pomáhať a vo veľa veciach suplujú štát. Prečo podľa vás štát proti nim zbrojí?
Mimovládny sektor sa zúčastňuje na rôznych rokovaniach ministerstiev. Prichádzajú aj s rôznymi návrhmi pri tvorbe zákonov, napríklad ako pri zákone o dobrovoľníctve, ochrane prírody a podobne.
Neziskový sektor tvorí s biznisom a verejnou správou pomyselnú trojnožku, bez ktorej nemá spoločnosť stabilitu. Vláda by sa mala skôr pozerať na to, akú expertízu vie od mimovládok získať a podľa mňa by mali za ňu mali organizáciám aj zaplatiť, lebo vykonávajú prácu, ktorú štát nerobí.
Je to môj postoj, možno sa niekomu bude zdať radikálny. Pred pár rokmi som bola v nórskom Osle na študijnej ceste a chcela som sa dozvedieť, ako Nóri robia fundraising. Stretla som sa so siedmimi neziskovkami. Všetkých sedem bolo financovaných v nejakej forme štátom.
Štát mal totiž istotu, že zabezpečia niečo, čo on zabezpečiť nevie. Zároveň čerpá od nich dôležité dáta o menšinách či o rozvoji, alebo o ohrozených komunitách. Takto to majú rozdelené, funguje im to. Určite stoja pred nejakými výzvami, no stojí to za inšpiráciu.
Práca Suchovú stále baví a má motiváciu v nej pokračovať. (zdroj: Jozef Jakubčo/SME)Hovoríte, že neziskový sektor tvorí so štátom a biznisom trojnožku. Môže ju však štát useknúť?
Môže ju výrazne oslabiť, useknúť však nie. Predsa len, vo veľa veciach ho supluje. Zamýšľam sa nad tým, čo by sa stalo, keby na týždeň prestal neziskový sektor pracovať. Ako by na to štát zareagoval.
Mimovládny sektor prispieva k tomu, že ľudia majú prácu. Funguje v ňom množstvo ľudí a pomáhajú vo veľa oblastiach, realizujú rôzne projekty. Pomáhajú vo vzdelávaní, starajú sa o chorých, starých ľudí, zachraňujú zvieratá či životné prostredie.
Keby sme len na týždeň vypadli, mnoho ľudí by trpelo.
SNS navrhuje v novele zákona o mimovládnych organizáciách, aby všetky občianske združenia či neziskové organizácie, ktoré dostanú od zahraničných darcov viac ako päťtisíc eur, boli označované ako „organizácie so zahraničnou podporou“. Ako to vnímate?
Donio je čiastočne financované z Česka. Máme tam majiteľa a máme od nich peniaze na chod, takže sa automaticky stávame mimovládkou financovanou zo zahraničia. Tým, že by sme podliehali tomuto označeniu, by podľa zákona podliehali rovnako aj mimovládky, ktoré by u nás realizovali výzvu. Nemuseli by pritom prijať ani cent zo zahraničia.
Neviem, čo tým vo vláde sledujú, no nedosiahnu to, čo chcú. Tak, ako je ten zákon napísaný, poškodí všetkých. Sme za transparentnosť, no dá sa robiť iným spôsobom ako reštrikciami. Veď mimovládky robia výročné správy, účtovné závierky, majú povinnosti voči štátu a zákonom.
Máme aj neziskové organizácie, ktoré pozerajú na prsty politikom v otázkach korupcie, tvorby zákonov či organizácie, ktoré dohliadajú na transparentnosť volieb, alebo sa venujú ochrane prírody. Nerobia nič nekalé. Nie sú len u nás, fungujú po celom svete.
Ak prejde zákon o mimovládkach, doplatia naň všetci. Od športových klubov po národnostné menšiny Čítajte Zo svojho dlhodobého pozorovania práce v Doniu viete povedať, či sú Slováci dobročinní?
Sú. Stále máme čo doháňať napríklad za českými susedmi, no chcú pomáhať. Dokazujú to mnohé výzvy. Vidíme to, keď sa udeje nejaké nešťastie. No nevydrží nám to dlho. Je to však prirodzené: ukázali to situácie pri covide alebo pri pomoci Ukrajine, že chuť pomáhať klesá.
Je to aj vplyvom toho, ako sa vyjadrujú čelní predstavitelia na adresu mimovládneho sektora, no aj vplyvom dezinformačnej scény.
Čo vie spoločnosť robiť, aby to tak nebolo?
Dôležitá je práve komunikácia, byť čo najviac transparentným, čo neziskovkám ide. Potrebujeme pomoc médií, ktoré sú ochotné o takýchto témach písať. V neposlednom rade je to o jednotlivcovi, ktorý by mal vnímať, čo sa deje v jeho okolí.
Veľa ľudí totiž netuší, že v ich okolí možno pôsobí aj päť mimovládnych organizácií. Už len rodičovské združenie či detský krúžok môžu byť neziskovkou. Treba otvoriť oči aj pri znevýhodnených ľuďoch: pýtať sa, kto im pomáha, zaujímať sa o nich. Ďalej overovať fakty a mať kritické myslenie, čo nie je samozrejmosť.
Čo vás motivovalo k práci v Doniu?
Mám skončenú marketingovú komunikáciu v Trnave. V roku 2009 som začala pracovať v menšej firme, ktorá sa venovala fundraisingu prostredníctvom listových zásielok a poštových poukážok. Mojimi klientmi boli práve neziskovky.
Prešla som z veľkého korporátu do malej agentúry a tam som si uvedomila, že so svojím vzdelaním a s tým, čo ma baví, viem robiť veci tak, aby to pomáhalo. Viem využívať marketing pre dobrú vec a postupom rokov som si prešla rôznymi projektmi, mimovládnymi organizáciami, kampaňami.
Z Čiech zrazu prišla prosba, že chcú spraviť rešerš o online fundraisingovom prostredí na Slovensku. Moja reakcia bola: "Dobre, a môžem u vás pracovať?"
Tak som sa dostala do Donia. Môj zámer, ktorý som objavila v roku 2009, môžem ešte zo širšia napĺňať. Je to náročné, no stále ma to baví a stále mám obrovskú motiváciu.
Beata
Balogová
