BRATISLAVA. Odhaľujú pranie peňazí a úplatkárstvo, pomáhajú komunitám, ktoré štát prehliada, oživujú zaostávajúce regióny alebo učia ľudí, ako sa správať udržateľnejšie. Mimovládny sektor je ďalšou oblasťou, na ktorú sa zamerala vládna koalícia.
V záujme zvýšenia transparentnosti financovania chce mimovládkam do názvu pripnúť označenie „organizácia so zahraničnou podporou“. Platiť bude pre tie, ktoré zo zahraničia prijmú za rok viac než 5000 eur.
Zákon o neziskových organizáciách, ktorý mimovládky označuje za zahraničných agentov, platí v Ruskej federácii, ale aj v Maďarsku. Nadácia Zastavme korupciu upozorňuje, že poslanci sa síce inšpirovali susedným Maďarskom, no slovenský zákon je prísnejší. Maďarská vláda totiž povinnosť označovať sa ako „organizácia so zahraničnou podporou“ organizáciám ukladala až pri zahraničnom príjme nad 20-tisíc eur.
Návrh zákona z dielne SNS mal minulý štvrtok prejsť prvým čítaním, v poslednej chvíli však hlasovanie o ňom odložili. Zákon chce koalícia definitívne schváliť v júni. Poslanec Roman Michelko (SNS) cez víkend pripustil, že by sa limit 5000 eur mohol zvýšiť.
Poslanec Samuel Migaľ z Hlasu pripúšťa, že návrh zákona od SNS budú ešte upravovať. Predseda SNS Andrej Danko v stredu priznal, že stále zvažujú aj variant „zahraniční agenti“. Migaľ na otázku, či Hlas takéto označenie podporí, neodpovedal.
Ak prejde zákon o mimovládkach, doplatia naň všetci. Od športových klubov po národnostné menšiny Čítajte Nie všetky mimovládky vnímajú označenie ako hlavný problém. Obávajú sa najmä časti návrhu, ktorá dáva ministerstvu vnútra kompetencie organizáciu zrušiť - napríklad pre administratívnu chybu vo výročnej správe.
Vládna koalícia cieli zákon na „politické nadácie“, teda organizácie, ktoré sa venujú odhaľovaniu korupcie či politických káuz. Názov politické mimovládky pre ne používajú najmä vládni politici, zákon však takéto označenie nepozná.
Zmeny, ktoré SNS navrhuje, by sa tak mali dotknúť všetkých mimovládok bez ohľadu na ich zameranie. Danko pripustil, že z návrhu možno vynechajú cirkevné organizácie - nespresnil však ako.
„Už keď sa tu na jeseň riešilo rušenie dvoch percent z daní pre neziskovky, ktoré nakoniec vláda stiahla, ukázalo sa, že tí, čo o tom rozprávali, absolútne netušili, čo všetko tu tretí sektor pokrýva a ako funguje občianska spoločnosť,“ hovorí riaditeľka združenia CEEV Živica Ivana Poláčková.
Denník SME vybral príklady známych mimovládnych organizácií z rôznych oblastí, ktoré sme oslovili s otázkami o ich aktivitách a výsledkoch.
Živica
Vyškolili už stovky učiteľov, ktorých naučili, ako viesť svoje hodiny pútavejšou formou, vedú ľudí k udržateľnosti a podporujú ich, aby realizovali svoje nápady. Živica v súčasnosti pripravuje otvorenie súkromnej inkluzívnej školy vo Zvolene, ktorá bude bez poplatkov.
Ak by sa malo združenie spoliehať len na finančnú podporu štátu, nedokázalo by prevádzkovať svoju činnosť. Podporujú ho najmä firmy - niektoré aj zo zahraničia. Riaditeľke Ivane Poláčkovej sa zdá smiešne, že by mali za to teraz dostať nálepku od štátu.
Projekt Živice Záhrada, ktorá učí v Sliači. (zdroj: Sme - Marko Erd)Absolventi ich programu Sokratov inštitút prispeli k zlepšeniu recyklácie v Bánovciach nad Bebravou alebo naštartovali prestavbu čakárne v poliklinike Karlova Ves.
Školením Živice prešiel aj Michal Kurtulík. Na hornej Orave založil združenie Živý priestor a zveľaďuje verejný aj komunitný život v regióne. Pri Oravskej priehrade iniciujú napríklad rekonštrukciu parku, kde chcú vysadiť nové stromy a osadiť nový mobiliár a chodníky.
„Otvorili mi dvere do sveta práce s pridanou hodnotou, pomohli mi zorientovať sa v priestore občianskych aktivít a predstavili ma ľuďom, od ktorých sa dá inšpirovať," hovorí.
Nadácia Zastavme korupciu
Ešte v roku 2017 Nadácia Zastavme korupciu upozornila, že finančná správa bezdôvodne tají zmluvy s firmou Allexis Michala Suchobu. Verejné obstarávania na IT systémy firma vyhrala, hoci finančnej správe ponúkala niekoľkonásobne predražené systémy.
Zo zákaziek mali profitovať viaceré osoby, okrem iných aj Jozef Brhel, označovaný za oligarchu v pozadí Smeru, ktorý vo firme figuroval. Viacerí aktéri kauzy boli už právoplatne odsúdení, napríklad aj bývalá prezidentka finančnej správy Lenka Wittenbergerová.
V roku 2019 podala Nadácia podnet na Najvyšší kontrolný úrad v prípade strážnych služieb, ktoré si objednával štát. Z jej analýzy totiž vyplynulo, že za stráženie platili slovenské úrady aj desaťnásobok vyššiu cenu ako za rovnaké služby platili úrady v Českej republike.
Kontrolný úrad potvrdil, že štátne úrady si SBS objednávajú podľa odlišných kritérií. Problémom bol aj certifikát C4, ktorý niektoré esbéesky zvýhodňoval vo verejných obstarávaniach. Na Slovensku ho malo len zopár strážnych služieb, okrem iných aj Bonul spájaný s nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom.
Nadácia podala nedávno podnet aj v súvislosti s predvolebnou kampaňou Petra Pellegriniho. Upozornila na to, že občianske združenie, ktorého štatutárom je exminister za Smer Juraj Draxler, platilo bilbordy, ktoré dehonestovali Korčoka.
Saplinq
Na východnom Slovensku sa LGBTI+ témam venuje len jedna organizácia. Saplinq stojí napríklad za komunitným centrom Prizma, ktoré poskytuje bezplatné právne a psychologické poradenstvo kvír ľuďom.
Pomáhalo aj transrodovej modelke Charlotte Srnčík s právnou tranzíciou, teda aby bola aj pri styku s úradmi vnímaná ako žena. Prizma podľa nej supluje rolu štátu v tejto oblasti.
Každoročne organizuje aj niekoľko školení a vzdelávacích programov, v ktorých sa zameriava na mládež. Učí ich rozvíjať komunikáciu, ako si naštartovať vlastný projekt a vypísať žiadosť o grant alebo ako sa navzájom organizovať a zakladať spolky.
Organizácia mladým ľuďom poskytuje aj možnosť vycestovať za vzdelávaním do zahraničia, čo hradí z rôznych grantov. Pre niektorých účastníkov je to vôbec prvýkrát, keď opustili hranice alebo leteli lietadlom.
„V spoločnosti sme už beztak stigmatizovaní za to, že sa venujeme LGBTI+ témam. Väčším problémom (než označenie podpory zo zahraničia) je, že by štát dostal nekontrolovanú moc rušiť mimovládky,“ hovorí Riaditeľ Saplinqu Róbert Furiel.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka
Novinári z Investigatívneho centra Jána Kuciaka, ktoré vzniklo po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, odhalili okrem iných kauzu prania peňazí Mýtnik, obrovský podvod s covidovými fondmi na úrade práce v Pezinku alebo aktivity zahraničných špiónov a dezinformačných sietí, za ktoré dostali minulý rok novinársku cenu.
„Priniesli sme desiatky domácich aj medzinárodných odhalení a v projekte unikátnej Kočnerovej knižnice spolupracovali novinári naprieč slovenskými médiami,“ hovorí šéfredaktor ICJK Lukáš Diko.
Od minulého roka centrum prevádzkuje platformu Bezpečná žurnalistika, ktorá monitoruje útoky na novinárov a pomáha tým, ktorí im čelia. „Za ten čas sme poskytli pomoc desiatkam novinárov. V rámci vzdelávania sme vyškolili mnohých z nich v investigatívnych technikách v personálnej aj digitálnej bezpečnosti a ďalším novinárom a študentom sme poskytli tréningy v personálnej aj digitálnej bezpečnosti,“ vysvetľuje Diko.
„S ohľadom na to, čomu sa venujeme, sa obávame, že nový zákon bude po prijatí slúžiť na šikanovanie a útoky proti našej organizácii,“ uvádza. Poukazuje na podobné skúsenosti investigatívnych novinárov z Ruska či z Maďarska. Hovorí, že centrum transparentne zverejňuje svojich darcov na svojej webstránke aj na transparentnom účte.
„Musím poznamenať, že takýto zákon, ktorý je v rozpore s ústavou aj s európskym právom, by poškodil nielen ICJK, ale všetky mimovládne organizácie od humanitárnych, cez poskytujúce sociálnu pomoc,“ dodáva.
Festival Fraj
O Rimavskej Sobote sa toho veľa nepísalo, kým v nej skupina rodákov združených okolo Tomáša Bálinta nezorganizovala prvý ročník festivalu Fraj. Festival sem prináša okrem kultúry aj výhody pre miestnych prevádzkarov, ktorým prináša zákazníkov.
Michaela Klučiarová mala vlani na festivale diskusiu o tom, či sa mladým oplatí zostať v Rimavskej Sobote. Mladí podľa nej odchádzajú, pretože tu nenachádzajú možnosti, kde by sa vedeli angažovať a uplatniť.
„Odkedy sem však prišiel Fraj, Sobota je kultúrnejšia a konečne sa tu niečo deje a je to aj príležitosť pre Soboťanov spoznať sa s inými ľuďmi a byť otvorenejšími. Zároveň pre ľudí, ktorí rozmýšľajú nad odchodom, to môže byť jeden z dôvodov, prečo sa tu ešte oplatí zostať a niečo robiť,“ hovorí.
Festival Fraj 2023 (zdroj: FB Fraj)Minulý rok primátor mesta Jozef Šimko s občianskym združením ukončil spoluprácu, čím ohrozil jeho ďalšie fungovanie. Bálintovi vtedy prichádzalo množstvo podporných reakcií a vznikla aj zbierka na fundraisingovej platforme Donio.
Ak by platil návrh zákona od SNS, aj Donio by spĺňalo kritériá "organizácie so zahraničnou podporou". Označenie by sa tak prenieslo aj na všetky združenia a mimovládky, ktoré by mali na platforme výzvu.
Transparency International Slovensko
Pobočka medzinárodnej protikorupčnej organizácie pôsobí na Slovensku už 25 rokov. Pomáhala presadzovať transparentnosť vo verejnom sektore, zasadzuje sa o zverejňovanie dôležitých zmlúv, rozsudkov, poukazuje na rodinné väzby v súdnictve, angažuje sa v ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
„Okrem toho sa sústredíme na presadzovanie verejnej kontroly cez naše analýzy a dátový portál otvorenesudy.sk alebo napríklad v samospráve, formou rebríčkov transparentnosti miest a žúp,“ hovorí riaditeľ organizácie Michal Piško.
Transparency vytvorilo aj portál ktovlastni.sk, kde si ľudia môžu overiť vlastnícke pozadie zariadenia v cestovnom ruchu. Po vypuknutí pandémie vytvorili aplikáciu, v ktorej možno vyhľadávať prijímateľov koronadotácií a odhalili tak podozrivé dotácie za vyše šesť miliónov eur. Časť z nich bola po zverejnení článkov vrátená alebo stopnutá, za zistenia dostali novinársku cenu.
Predložený návrh poslancov SNS Piško považuje za škodlivý a zavádzajúci. Podotýka, že Transparency zverejňuje svojich donorov na webe.
Jediný zmysel zákona vidí v spochybňovaní dôveryhodnosti neziskových organizácií u časti spoločnosti a skomplikovaní ich činnosti byrokraciou, hrozbou pokút a rozpustenia.
Via Iuris
Via Iuris pôsobí na Slovensku už 30 rokov. Zabezpečuje právnu pomoc ľuďom v konkrétnych kauzách. Najznámejšia z nich je Pezinská skládka, na ktorej pracovala ešte ako právnička organizácie Zuzana Čaputová. Obyvateľom Pezinka pomohli docieliť uzavretie skládky odpadov, ktorá by zamorila životné prostredie v meste.
Za angažovanie sa v kauze dostala Čaputová s organizáciou v roku 2016 medzinárodnú cenu Goldman Environmental Prize, ktorej sa hovorí aj "zelená nobelovka".
Obyvateľom obcí v okolí Detvy Via Iuris zasa pomáhala zastaviť povoľovací proces na ťažbu zlata kyanidovou metódou, ktorá je devastačná pre životné prostredie.
Právnu pomoc jej právnici zabezpečovali aj laureátke Bielej vrany Ľubici Lapinovej, ktorá poukázala na zlé hospodárenie štátu s verejnými peniazmi.
Okrem angažovania sa v jednotlivých prípadoch organizácia zvyšuje povedomie a navrhuje reformy v oblasti výberu sudcov vrátane transparentného výberu a vypočúvania sudcov Ústavného súdu. Upozorňujú, ak politici nedodržiavajú zákony a ohrozujú tak fungovanie súdov, prokuratúry alebo nedodržiavajú legislatívny proces.
„V súčasnosti pomáhame obyvateľom obce Janík zastaviť výstavbu splyňovne odpadov, ktorú chce stavať seychelská firma. Neprebehli ani riadne procesy posudzovania vplyvu na životné prostredie,“ hovorí riaditeľka organizácie Katarína Batková.
Návrh zákona považuje za stigmatizáciu aktívnych občanov a organizácie, ktoré sú financované aj zo zahraničia.
„Celá diskusia o tomto zákone a o financovaní zo zahraničia je postavená na hlavu. Dôležité je to, čo organizácie za peniaze zo zahraničia robia,“ myslí si Batková.
IPčko
Od svojho vzniku v roku 2012 IPčko poskytuje anonymnú, bezplatnú psychologickú pomoc. V priebehu roka 2023 pomohlo viac ako tritisíc ľuďom, ktorí si chceli siahnuť na život.
Ľudí v núdzi spájajú z psychológmi z liniek pomoci štyrmi komunikačnými kanálmi - telefónom, videom, chatom a e-mailom v režime nonstop. Psychológovia a psychologičky z IPčka sú k dispozícii aj osobne. V každom krajskom meste organizácia zriadila centrum krízovej pomoci - Káčko, ktoré je kontaktným bodom pre ľudí v krízových životných situáciách.
„Je mostom, ktorý prepája naše linky pomoci a osobnú psychologickú pomoc, o ktorú sa môžu ľudia v ťažkostiach oprieť a nájsť ju priamo u nás,“ hovorí odborná poradkyňa z IPčka Zuzana Juráneková.
Psychológovia z IPčka poskytujú pomoc aj v teréne prostredníctvom Krízového intervenčného tímu na celom území Slovenska. Najčastejšie prichádza za ľuďmi, ktorí sú v akútnej kríze, chcú si vziať život, či k obetiam domáceho a sexuálneho násilia a ľuďom.
Pomáhali aj pri tragédii v Spišskej Kapitule, po zemetrasení na východe, po vypuknutí vojny na Ukrajine či po teroristickom útoku na Zámockej. Od svojho vzniku poskytli viac ako 600-tisíc pomáhajúcich a krízových komunikácií.
„Za týmto číslom sú však skutoční ľudia, ktorí vďaka našej existencii nemuseli zostať so svojimi pocitmi osamote,“ dodáva Juráneková.
Beata
Balogová
