BRATISLAVA. Ústavnému súdu už zrejme nič nebráni rozhodnúť o tom, či novela trestných kódexov je v súlade s ústavou, alebo nie.
K dispozícii má podľa zistení denníka SME zrejme už všetky stanoviská inštitúcií či profesijných organizácií právnikov, ktoré sa bežne v rámci obdobného konania oslovujú.
Časť nielen odbornej verejnosti zrejme prekvapí najmä stanovisko Slovenskej advokátskej komory. Ak by sa ústavní sudcovia riadili jej závermi, kontroverznú novelu, ktorou sa napríklad znižujú trestné sadzby za ekonomickú kriminalitu či skracujú premlčacie lehoty, by nechali v platnosti. A to bez ohľadu na neštandardný spôsob, akým bola prijatá, či na zmätok týkajúci sa jej opráv do poslednej chvíle.

Advokáti vo svojom stanovisku, ktoré má SME k dispozícii, píšu o legitímnom práve vládnej koalície na zmeny v trestnej politike štátu. Oceňujú tiež znižovanie drakonických trestov a zľahčujú aj zrušenie špeciálnej prokuratúry.
Zásadný problém, na základe ktorého by sa dala novela označiť za protiústavnú, nenašli prakticky na ničom z toho, na čo poukazovala prezidentka Zuzana Čaputová či opozícia vo svojich podaniach na Ústavný súd.
Naopak, poukazujú na to, že skôr posudzovanie ústavnosti zmien v trestnej politike štátu nie je štandardné.
„V demokratickom právnom štáte je [takéto posudzovanie] možné len pri extrémnom excese, ktorý by prekračoval akékoľvek štandardy,“ píše advokátska komora. Ako príklad uvádza situáciu, ak parlament odhlasoval beztrestnosť vraždy alebo zabitia, prípadne ak by sudcom zobrali možnosť individualizovať trest. K ničomu takému však nedošlo.
Zásadné problémy nevidia, pozitíva áno
Obidve podania, ktoré má na stole Ústavný súd, sú postavené na dvoch hlavných pochybnostiach. Prvá vyplýva z expresného prijímania zmien, čo koalícia odôvodnila snahou zabrániť údajnému porušovaniu ľudských práv, druhá sa týkala samotného obsahu novely.
Čaputová upozornila ústavných sudcov v pomerne širokej pasáži svojho podania na to, že argumenty na skrátené konanie pôsobia len ako výhovorky koalície, ktorá sledovala politické ciele. Pripomenula, že pri takých závažných zmenách je nevyhnutne potrebná otvorená diskusia. Tá by pritom neprebehla vôbec, keby nebolo opozičnej obštrukcie v parlamente.

„Odborná i laická verejnosť boli ochudobnené o diskusiu o vládnom návrhu zákona, pričom legitimita takéhoto obmedzenia demokratickej diskusie nebola daná,“ upozornila sudcov prezidentka Čaputová.
Advokátska komora to však vidí inak. V úvode svojho stanoviska síce píše o tom, že „hneď na začiatku sa kriticky vyjadrila k skrátenému legislatívnemu konaniu“. Avšak v pasáži týkajúcej sa legislatívneho procesu už naznačuje, že na základe doterajších rozhodnutí Ústavného súdu by rýchle prijatie nových trestných kódexov nemalo byť problém.
Na rozdiel od prezidentky nevidí dôvod spochybňovať dôvody rýchlych zmien.
„Posúdenie, či sú pre takýto postup splnené zákonné podmienky, je primárne vecou zákonodarcu,“ uvádza stanovisko. Právomoc Ústavného súdu nahradiť toto posúdenie svojím vlastným hodnotením prichádza do úvahy podľa SAK len vtedy, ak parlament použil zjavnú a hrubú svojvôľu. Tú však advokáti nevidia.
Napriek „intenzívnym sporom“, ktoré v tejto otázke vnímali, tvrdia, že ju už vyriešil parlament.
„Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie podrobne posúdil, viedol o ňom rozsiahlu rozpravu, hlasoval s plným vedomím a znalosťou predmetu svojho hlasovania, a aj o ňom požadovanou väčšinou rozhodol,“ píše sa v stanovisku.
V parlamente majú pritom už z princípu väčšinu poslanci vládnej koalície, a tak si len ťažko predstaviť situáciu, v ktorej by podľa použitej logiky Národná rada odmietla dôvody na skrátené konanie použité vládou.
K podobným záverom dospela SAK aj pri ďalších sporných otázkach týkajúcich sa napríklad skrátenia premlčacích lehôt, čo označuje za kompetenciu zákonodarcu. Pri otázke rušenia špeciálnej prokuratúry zas píše o „širšej miere regulatívnej voľnosti zákonodarcu“ využívanej pri úprave organizácie prokuratúry.
Problém napokon nenachádza ani pri posúvaní hraníc škody či pri znižovaní trestov. Naopak, tieto kroky SAK skôr vyzdvihuje a píše o priblížení k európskym štandardom.
„Predmetná novela neznižuje trestné sadzby (…) neprimerane, naopak, súčasné neprimerane vysoké trestné sadzby upravuje na ústavne konformnú výšku, ktorá je plne porovnateľná so zahraničnými,“ uvádza stanovisko.
Zmeny odobrila aj UK
Stanovisko SAK je dosiaľ najotvorenejším vyjadrením podpory vládnym zmenám v trestnej politike zo strany komory. V jej vedení sú aj advokáti, ktorí na súdoch obhajujú nominantov predošlých vlád Smeru. Ten dnes zmeny presadzuje z pozície najsilnejšej koaličnej strany.
Už koncom roka, keď boli zmeny v trestnej politike ešte len v štádiu vládneho návrhu, sa však v komore ozvali aj protestné hlasy časti advokátov. Nesúhlasili s mlčaním komory, ktorou sa zaštiťovali vládni politici pri návrhu rušenia špeciálnej prokuratúry, hoci SAK oficiálne nič podobné neodporučila.
Nespokojným advokátom sa zároveň nepozdávalo, keď šéf komory Martin Puchalla podporil cez profil SAK na sociálnej sieti LinkedIn dekana Právnickej fakulty UK Eduarda Burdu, ktorý spomínané zmeny ministerstvu navrhol.
Petíciu s výzvou pre vedenie SAK, aby dodržiavalo apolitickosť organizácie, vtedy podpísalo asi 450 advokátov.
Advokáti nie sú jediní, kto podporil zmeny prijaté koalíciou Smeru, Hlasu a SNS. Stanovisko v podobnom duchu zaslala Ústavnému súdu aj Právnická fakulta Univerzity Komenského, na čele ktorej je spomínaný dekan Burda. Sformulovalo ho sedem akademikov UK.
„Náš záver je taký, že nič protiústavného na novele nevidíme,“ hovorí Burda.
Zaslanie stanoviska k novele na Ústavný súd potvrdili aj Právnická fakulta UPPJŠ v Košiciach, ale aj Najvyšší súd a Generálna prokuratúra. Tie však o samotných záveroch svojich zistení, ktoré posielali do Košíc len tento týždeň, hovoriť nechcú.
„Požadované písomné stanovisko je aktuálne v konaní, ktoré nie je ukončené, a preto nie je možné nateraz poskytnúť bližšie informácie,“ vysvetlila hovorkyňa prokuratúry Zuzana Drobová.
Ústavní sudcovia označili rozhodovanie o novele trestných kódexov za svoju prioritu už začiatkom marca, keď verejnosti oznamovali pozastavenie účinnosti niektorých jej vybraných pasáží.
„Budeme pracovať tak, že budeme merať čas skôr v týždňoch ako mesiacoch,“ povedal vtedy Peter Straka, ktorý je sudcom spravodajcom v danej veci. Dodal, že urobí všetko pre to, aby sa verejnosť dozvedela čo najskôr, či zákon je, alebo nie je protiústavný.
O tejto otázke rozhoduje plénum, čiže všetkých trinásť ústavných sudcov. Zasadajú spravidla každú stredu. Najbližšie dve stredy však pripadajú na štátne sviatky, a tak v prípade, že sa plénum nezíde v mimoriadnom termíne, môže Ústavný súd rozhodnúť v tejto veci najbližšie v polovici mája.

Beata
Balogová
