BRATISLAVA. Európska únia bola od vstupu Slovenska v roku 2004 medzi ľuďmi veľmi populárna a európske inštitúcie si dlho udržiavali vysokú dôveryhodnosť aj keď počet hlasov, ktoré Slováci odovzdali v eurovoľbách, patrí k najnižším v celej únii. V roku 2019 bola účasť len 23 percent. V júnových voľbách by mohla prvýkrát prekonať hranicu 30 percent.
Elity, ale aj obyčajní ľudia oceňovali pomoc Únie pri porážke mečiarizmu a demokratizácii krajiny.
„Bola v pozícii strážcu demokratických hodnôt a právneho štátu, čo bolo vnímané pozitívne,“ hovorí politologička Aneta Világi z Univerzity Komenského.
Členstvo v Únii sa spájalo aj s nádejou na lepší život a ekonomickú prosperitu. Úvahy o tom, že by Slovensko do Európskej únie nemalo vstupovať, boli úplne okrajové. Dá sa povedať, že Slovensko bola jasne eurooptimistická krajina.
Denník SME zozbieral dáta zo všetkých eurobarometrov od roku 2004. Ide o prieskumy verejnej mienky, ktoré sa robia vo všetkých štátoch Únie aj niekoľkokrát do roka. Chceli sme vedieť, ako sa vyvíjal slovenský vzťah k Európskej únii za dvadsať rokov.
Akýsi pomyslený vrchol eurooptimizmu ľudia na Slovensku dosiahli v rokoch 2009 a 2010 po prijatí eura. Únii vtedy dôverovalo 71 percent oslovených, najviac zo všetkých členských štátov.
Potom musela Radičovej vláda riešiť pôžičku Grécku a euroval, na čom sa napokon aj rozpadla. Dôvera k Únii klesla za jeden rok na 48 percent, no stále bola vyššia než vo väčšine iných štátov.
„Pôvodný, až trochu euforický optimizmus vyprchal. Občania zreálnili svoje predstavy o EÚ,“ hovorí prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
Ľudia si stále uvedomovali výhody Únie, no do verejnej diskusie sa začala dostávať aj kritika Bruselu a rôzne euromýty.
Niektoré politické strany sa začali profilovať ako euroskeptické (SaS), extrémisti hovorili priamo o vystúpení Slovenska z Únie (ĽSNS).
Dôvera k Únii sa priblížila k priemeru členských krajín a historicky najnižšia bola v roku 2022, len 37 percent. V tom čase k poklesu prispeli aj rôzne domáce problémy, nízka popularita Hegerovej vlády, covid či vojna na Ukrajine.
Minulý rok už zase stúpla dôvera k Únii zhruba na priemer EÚ (48 percent).
Nie je koho nenávidieť
Dôveru k Únii denník SME porovnal aj s dôverou k slovenskej vláde. Dlhodobo platí, že ľudia dôverujú slovenským politickým inštitúciám oveľa menej ako európskym.
Najvyššia dôvera k vláde (48 percent) bola za prvej Ficovej vlády, najnižšia (iba 14 percent) za Hegerovej vlády.
Anita Világi upozorňuje, že ľudia na Slovensku vo všeobecnosti trvalo vykazujú nízku úroveň dôvery. Najnižšiu v politické strany, najlepšie je na tom súdnictvo.
Európska únia má so súdnictvom niečo spoločné. Oboje si ľudia ťažšie personalizujú. Práve spájanie si vlády či parlamentu s konkrétnymi tvárami politikov, ku ktorým prechovávajú antipatie, sa potom prejavuje aj nižšej dôvere k inštitúcii, vysvetľuje politologička Világi.
Len málokto na Slovensku si pritom dokáže spomenúť na meno šéfa Európskej komisie či europarlamentu.
Na druhej strane sedem z desiatich ľudí hovorí, že Slovensko by na tom bolo horšie, ak by bolo mimo Únie. „Toto môže mať vplyv aj na dôveru k európskym inštitúciám,“ vysvetľuje Aneta Világi.
Úniu vinia aj za zlú životnú úroveň
Za 20 rokov sa zmenili aj dôvody, pre ktoré si ľudia členstvo v Európskej únii vážia. Už to nie sú demokratické hodnoty či prísľub lepšej životnej úrovne.
Ľudia najviac oceňujú dve veci - možnosť cestovať do zahraničia a možnosť študovať či pracovať v zahraničí. Viac ako dve tretiny ľudí považuje oboje za pozitívny vplyv Európskej únie.
Ukazuje to prieskum, ktorý spravila agentúra NMS Market Research pre SME.
Väčšinu iných oblastí, na ktoré sa agentúra pýtala, ľudia hodnotili prevažne neutrálne. Výnimkou boli len dve oblasti.
Až 40 percent ľudí považuje životnú úroveň a 41 percent sociálnu situáciu obyvateľov Slovenska za výsledok zlého vplyvu Európskej únie.
Mesežnikov za tým vidí porovnávanie sa s rozvinutejšími krajinami a slovenské zaostávanie za nimi. „Prejavuje sa tu aj nedostatočná znalosť toho, čo vlastne Slovensko v oblasti ekonomiky dosiahlo,“ myslí si.
Ak by nebolo členom Únie, ekonomické zaostávanie Slovenska by bolo pravdepodobne oveľa väčšie. Za to, že krajina prestala v posledných rokoch dobiehať Západ, môže podľa Mesežnikova zlá hospodárska politika jednotlivých vlád.
Eurofondy prekážajú, lebo ich nevieme minúť
Aj pri regionálnom rozvoji či ochrane spotrebiteľských práv, čo sú akési hlavné piliere Európskej únie, volí väčšina ľudí skôr neutrálne hodnotenie jej vplyvu.
Aneta Világi si spomína na vlastný výskum, keď ju prekvapilo, že ľudia vnímali eurofondy často ako negatívny faktor členstva v Únii.
„Je to tým, že politické elity spájajú často eurofondy s korupciou, prílišnou byrokraciou a s neschopnosťou vyčerpať ich,“ tvrdí politologička Világi.
Aj ochranu spotrebiteľov politici málokedy uchopia ako pozitívny príklad európskej regulácie. Skôr šíria opačné názory. Napríklad kritizujú Úniu za dvojaké štandardy v kvalite potravín a výrobkov.
Aj Mesežnikov upozorňuje na to, že najmä v poslednom čase sa vo verejnej diskusii čoraz častejšie objavujú stereotypy aj mýty o Únii, ktoré sa podľa neho nezakladajú na pravde.
Príkladom je tvrdenie, že Únia na malý štát neberie ohľad a že väčšie štáty nám vnucujú svoju vôľu. Podľa Mesežnikova je to skôr naopak.
„Menšie štáty sú zvýhodňované vzhľadom na ich veľkosť,“ hovorí. Ak by sa napríklad mala striktne posudzovať veľkosť štátov, Slovensko by si v júni nevolilo 15 europoslancov, ale možno len polovicu.
Článok vychádza v rámci projektu spolufinancovaného Európskym parlamentom. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenensie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.
