"Nie sme uhoľný región zmysle, že by tu bola ťažba. Ale sme ňou zasiahnutí. Ťažbou aj spaľovaním uhlia," hovorí prednostka Mestského úradu Partizánske DÁŠA JAKUBÍKOVÁ.
Socializmus priniesol mestu Baťovany nielen nový názov, ale aj vedľajšie efekty slávneho rozmachu baníctva na Hornej Nitre.
"Emisie zo spaľovania hnedého uhlia zasahovali aj Partizánske. A chemička v Novákoch tiež urobila na rieke Nitra svoje – vypúšťaním odpadových vôd," vysvetľuje Jakubíková.
Dodáva, že v Nitre sú dodnes uložené nánosy ťažkých kovov aj toxických látok a podpísala sa na tom aj popolčeková tragédia z roku 1965 v Zemianskych Kostoľanoch. Opisuje, ako sa vtedy do okolia i do rieky Nitra dostalo 1,5 milióna metrov kubických popolčeka s vysokým obsahom toxických prvkov. Štyria ľudia vtedy zahynuli. “Sme bohužiaľ na začiatku slovenských štatistík v ochorení rakoviny. Región je znečistený," konštatuje.
Po revolúcii sa mestom prehnala divoká mečiarovská privatizácia a v slávnej obuvníckej fabrike dnes bývajú aj holuby. Nevyhlo sa mu ani “farebné” zatepľovanie, ktoré neobišlo ani vzácne baťovské domčeky.
Jakubíková hovorí, že dnešná doba znamená veľkú ekonomickú transformáciu. V Partizánskom si želá ozdravenie podnikania založeného na baťovských princípoch a zachovanie a prezentovanie funkcionalistickej architektúry.
V samospráve je už štrnásty rok. Páčia sa jej možnosti vymýšľať nové veci a posúvať tak mesto dopredu. Takým je i ambiciózny projekt tepelného hospodárstva 4.0 – nízkoteplotné vykurovanie so zahrnutím bezemisných zdrojov.
Projekt transformácie centrálneho zásobovania mesta teplom a teplou vodou dokonca zaujal Brusel. Mesto sa zaujíma o možnosti jeho podpory z Európskej investičnej banky. Jakubíková hovorí, že nevie o inej samospráve na Slovensku, ktorá by išla cestou Partizánskeho.
V rozhovore sa dočítate aj:
- čím je projekt nového teplárenstva výnimočný,
- prečo ide mesto do 40-miliónového projektu, ktorý výrazne presahuje volebné obdobie v samospráve,
- pred čím má Jakubíková v projekte najväčší rešpekt,
- kedy bude mesto ako Zlín,
- aké su skryté poklady Partizánskeho.
V apríli ste boli v Česku na ceste za príkladmi dobrej energetickej praxe, ktoré realizujú mestá. Čo zaujímavé ste videli?
Cesta nám ukázala, že zapojenie tepelných čerpadiel do centrálneho vykurovania, ktoré pripravujeme aj my, nie je žiadny experiment. Videli sme 20-ročnú prevádzku tepelného čerpadla na tepelnom vrte v Dečíne.
Pozreli sme si využívanie vody z Vltavy na vykurovanie historickej budovy Národného divadla v Prahe. Na pražskom Smíchove sme sa zoznámili s vizionárskym projektom vykurovania celej štvrte vodou z rieky.
Obdivovali sme odvahu odborníkov pracujúcich na výskumnom projekte ukladania energie do horniny, na ktorom sa podieľa aj radnica v Litoměřiciach.
Teraz späť do Partizánskeho. Ako a kedy ste začali pracovať na projekte nového systému dodávky tepla pre mesto?
V roku 2022 nás oslovila mimovládna organizácia Priatelia Zeme-CEPA. Pôvodne ponúkli projekt Prievidzi, ale tá išla do spolupráce s baňami. Priatelia Zeme našli financovanie a prišli za nami s hotovou štúdiou.
Čo v nej je?
Štúdia hovorí, ako transformovať tepelné hospodárstvo mesta Partizánske. Uvádza solárne pole aj jamový zásobník energie, ktorú solárne pole vyrobí primárne v lete, či využitie existujúceho geotermálneho vrtu.
Ide o prechod na nízkoemisné, takmer bezemisné vykurovanie, kde sa eliminujú tradičné zdroje ako plyn a štiepka sa a nahrádzajú sa zdrojmi bez spaľovania.
Naše tepelné hospodárstvo je dnes prevádzkyschopné, ale pozeráme sa do budúcnosti. Partizánske vlastní a prevádzkuje dodávky tepla prostredníctvom Technických služieb, spoločnosti vlastnenej stopercentne mestom.
Projekt je o 40-miliónovej investícii. To číslo vás ovalí aj napriek tomu, že ide o postupný a dlhodobý zámer. Som manažérka a praktička a mesto nemá šancu to zvládnuť bez fondov, je to obrovská suma.
Storočie ťažili uhlie, dnes majú šancu tvoriť aj diamanty. Aká bude Horná Nitra 2.0? Čítajte Pre tento projekt ste na meste vytvorili aj novú pozíciu, manažéra pre nové teplárenstvo mesta.
S pomocou Priateľov Zeme-CEPA. Máme s nimi podpísané a poslancami schválené memorandum o spolupráci.
Nový zamestnanec je takmer stále v teréne, úzko spolupracuje s Technickými službami, tvorí mapy rozvodov a detailne analyzuje technický stav jednotlivých kotolní. Aby sa údaje dali použiť do štúdie uskutočniteľnosti, ktorá nás čaká. Nemá presnú náplň, takéto pozície na radniciach nie sú. Manažuje sa sám, vie, aký má cieľ a kroky.
Máme aj podporu z MIRRI a dostali sme informáciu, že projekt tak, ako je navrhnutý, zaujal aj v Bruseli. Aktuálne rokujeme s Európskou investičnou bankou o možnosti získať podporu vo forme technickej asistencie.
Projekt budeme v júni prezentovať na medzinárodnej konferencii zameranej na transformácie v teplárenstve v Rotterdame. Stále sme len v prípravnej fáze, ale ideme sa pravdepodobne nadýchnuť do veľkého projektu.
Spomenuli ste geotermálny vrt. Ten sa dnes nevyužíva?
Nie. Ale máme pripravenú spoluprácu so Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra, pretože na vrte sa musí urobiť hydrodynamická skúška. Čakáme na výzvu Veda, výskum, inovácie z Plánu obnovy. Sme pripravení žiadať podporu. Expertný tím bude potom skúmať parametre tohto a ďalších vrtov v okolí a bude vyhodnocovať, či je vrt využiteľný a schopný dodávať potrebný objem tepla stabilne, bez zmeny parametrov a bez vplyvu na ostatné vrty v území.
(zdroj: Marko Erd)Máte alternatívu, ak vrt nebude vyhovovať?
Alternatív je viac, tepelné čerpadlá dnes fungujú aj na odoberaní tepla zo vzduchu. Preverujeme aj alternatívu, či sa dajú zužitkovať na teplo kaly z čistiarne odpadových vôd. Cesta k nášmu cieľu ešte môže byť rôzne kľukatá.
Projekt nového teplárenstva nás už dnes vedie k iným obzorom a na veci sa pozeráme z pohľadu väčšieho cieľa, ktorý nás čaká do budúcnosti.
Dnes je Partizánske zásobované plynovými kotlami?
Máme dva samostatné okruhy. Okruh na sídlisku Šípok je vykurovaný biomasou, plyn je tam ako špičkový zdroj, keď biomasa nestíha. Centrum mesta so sídliskami Luhy je zásobované plynom. Dnes sa intenzívne zaoberáme prepojením týchto okruhov.
Štúdia hovorí, že projekt zrealizujete o desať rokov, vyzerá to byť veľmi ďaleko.
Je to aj o tom, že sa musia urobiť energetické opatrenia na strane spotrebiteľov. Nahrádzate zdroje a zároveň znižujete množstvo energie, ktorú potrebujete vyrobiť. Na budovách sa urobia opatrenia energetickej efektívnosti. Len potom bude možné nízkoteplotné vykurovanie.
Množstvo súkromných vlastníkov musíme presvedčiť, aby v projekte videli zmysel a išli do toho. A samozrejme, stojí to nemalé peniaze. Takže sa to nedá celé zrealizovať okamžite.
Popri iných projektoch mesto pripravuje projekt komplexnej obnovy budovy mestského úradu, ktorý bude znamenať významnú úsporu energií a počíta na streche s fotovoltikou a zeleňou.
Keď som projekt transformácie vykurovania videla prvýkrát, povedala som si dokonca, že za desať rokov sa to ani nedá urobiť. Nemáme toľko financií. Teraz sa ukazujú podporné programy a tak to možno bude hotové do desiatich rokov a možno o päť. Nevieme to povedať.
Volebné obdobie v samospráve je kratšie ako desať rokov. Kde máte istotu, že sa v projekte bude pokračovať?
Istota nie je. Tá je vždy len v tom, ako je nastavený súčasný manažment a poslanci mestského zastupiteľstva. Myslím si však, že by boli hlupáci tí, ktorí by nechceli v projekte pokračovať. Samozrejme, ak to bude nastavené tak, že to bude dávať zmysel a bude financovanie.
Neviem si predstaviť, že by tento projekt potom niekto nechcel realizovať. V súčasnom nastavení, keď hrozí klimatický kolaps planéty a každý by sme sa mali nejakým spôsobom snažiť prispieť k tomu, aby sa to zvrátilo.
A obyvatelia? Vedia, že na niečom takomto pracujete?
Zatiaľ to nie je intenzívne komunikované. Musíme zvoliť vhodnú komunikačnú stratégiu, lebo vieme, ako veľmi dokáže verejnosť zamávať rôznymi projektami a my chceme mať obyvateľov mesta na palube.
Dnes ešte nevieme povedať, čo projekt bude znamenať pre občanov z hľadiska ceny tepla. Sme vo fáze hrubých výpočtov a mohlo by to zavádzať.
Riešime na meste problém rekonštrukcie jednej ulice a parkovania na nej a ani po niekoľkých rokoch sme sa nevedeli s občanmi dohodnúť na výsledku. Rozhodli sme sa do témy angažovať organizáciu Spolka, ktorá sa zaoberá participáciou a myslím, že sa nám postupne ich metódami darí získavať dôveru obyvateľov. Komunikovali oni, ako tretí subjekt. Urobili terénny prieskum a získavali názory obyvateľov, aby sme vytvorili podklad pre budúce riešenie. Vieme, že komunikácia je kľúčová a dávame si na to pozor.
Otázka na cenu tepla od obyvateľov bude určite prvá. Ako ich presvedčiť, že má zmysel, aby mesto do projektu išlo?
Ísť do toho má zmysel, keď bude externé financovanie. Vplyv na obyvateľa vtedy bude minimálny alebo možno stúpne jednotková cena tepla, ale tým, že sa urobia opatrenia z hľadiska spotreby, celkový náklad klesne.
V projekte musí byť benefit pre obyvateľa. A nielen klimatický, že odídeme od spaľovania a znížime emisie CO2. V jednej alternatíve je to viac ako 80 percent, čo je dnes nepredstaviteľné.
Obyvateľ pri rovnakom tepelnom komforte nesmie platiť viac alebo bude platiť len o toľko viac, ako by platil pri súčasnom neustálom trende zvyšovania sa cien. Určite to nemôže byť postavené len na ideáloch.
Zároveň projektom ako mesto získame plnú kontrolu nad zdrojmi tepla, ktorú dnes nemáme. Nevieme si vyrobiť plyn ani biomasu.
Z čoho máte dnes najväčšie obavy?
Či dokážeme správne ohodnotiť riziká. Práve preto potrebujeme expertný tím, o ktorého podporu sa usilujeme cez technickú asistenciu z EIB. Experti cez multikriteriálnu analýzu zhodnotia realizovateľnosť a výhody a nevýhody jednotlivých alternatív. Prípravná fáza je extrémne dôležitá a musí sa urobiť správne.
(zdroj: Marko Erd)Čo hovoria v Partizánskom v meste na tento projekt kuvičie hlasy?
Sme na začiatku a tak na ne nebola veľmi príležitosť. Kritické hlasy nateraz hovoria, či geotermálny vrt bude dostatočný a či získame na projekt dostatok zdrojov.
A zamestnanci Technických služieb sa obávajú, čo to pre nich bude znamenať. Kurič má dnes nastavenú prácu na plynovom kotli, po novom bude fungovať inak. To je však v každom projekte, ktorý prináša zmenu.
Je projekt nového teplárenstva pre slovenskú samosprávu výnimočný a ak áno, v čom?
Určite a hneď v niekoľkých aspektoch. Je to téma, v ktorej nie je veľa skúseností a bude znamenať veľa pilotných riešení a tým pádom veľké množstvo aktérov z rôznych oblastí. Výsledok projektu bude mať výrazný vplyv na kvalitu životného prostredia a zasiahne veľký počet obyvateľov. A samozrejme, realizácia znamená veľký finančný rozsah, s ktorým sme sa doteraz nestretli.
Vysvetlili ste mi, prečo ste tiež uhoľný región, hoci nemáte bane a nemali ste v meste ťažbu uhlia. Máte kvantifikované, ako veľmi je ťažbou uhlia a jeho spaľovaním v okolí Partizánskeho znečistené životné prostredie?
Nemáme kvantifikované, koľko je v pôde napríklad síry. Ani to nie je úlohou samosprávy. Ukazovateľom stavu regiónu je ale napríklad množstvo onkologických ochorení, v ochorení hrtana sme vysoko na špici v slovenských štatistikách.
Trápi nás najmä rieka Nitra. Primátor mal snahu zapojiť do riešenia Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý sa stará o vodné toky. Rozbory ukázali, že sú tam toxické látky. Je to však rovnako pilotná téma, ako bezemisné vykurovanie. Ani SVP nemá predstavu, ako vyčistiť koryto Nitry, je to zložité a drahé. Štát sa tu zrejme bude spoliehať na to, že príroda urobí svoje. Ryby v Nitre obsahujú toxické látky, nedá sa zobrať si ich domov, ale už tam aspoň sú.
Koľko má dnes Partizánske obyvateľov a ubúdajú?
Odchádzajú aj sa sťahujú do okolitých dedín. Pre dostupnejšie nehnuteľnosti aj kvalitu bývania. Do mesta však chodia za prácou. Mestá sa tak stávajú viac centrom diania, administratívy či biznisu. V počte obyvateľov sme niekde tesne pod 21 000.
Máte rada toto mesto?
Áno, som takmer rodáčka, narodená v Bojniciach, rodičia bývali v Čavoji, čo je dedinka za Nitrianskym Rudnom. Väčšinu života som prežila tu, na strednú školu som chodila do Trenčína a na vysokú školu v Bratislave. V roku 2000, keď sa nám narodila dcéra, sme sa vrátili naspäť. Posledných 23 rokov bývam tu.
Prečo máte rada Partizánske?
Nechcela som zostať v Bratislave, chcela som sa vrátiť do malého mesta, kde máte rodinné zázemie. Cítim sa tu bezpečnejšie, vzdialenosti, ktoré prekonávate, sú omnoho menšie a tak máte bližšie k ľuďom.
Bolo to teda dobré rozhodnutie, vrátiť sa.
Na sto percent.
Keď sa povie Baťa, skôr človeku napadne Zlín ako Partizánske. Čo sa s tým dá robiť?
Na tom sa snažíme pracovať už niekoľko rokov. V Zlíne boli už v 90. rokoch vyhlásené národné kultúrne pamiatky a prestavby červených baťovských domčekov sa mohli diať len podľa nastavených pravidiel. Pamiatkar tam sedí priamo na mestskom úrade.
Dlhé roky sa hovorí o tom, že niektoré budovy v bývalej obuvníckej fabrike sa majú vyhlásiť za národné kultúrne pamiatky. V roku 2011 sem prišla riaditeľka pamiatkového úradu so svojím tímom a s návrhom na vyhlásenie veľkej časti pôvodného mesta za pamiatkovú zónu. Ale kde sú k tomu peniaze na rekonštrukcie budov?
Zlín sa môže pýšiť mrakodrapom, lebo Zlínsky kraj a štát ho zrekonštruovali. Tu chýba vstup štátu a regiónu.
Záchrana jednej fabrickej budovy je dnes súkromná iniciatíva. A mesto kúpilo aspoň Baťov poldomček na Červenej ulici, ktorý sme zrekonštruovali a prispievame na jeho prevádzku ako informačného bodu.
Je v Partizánskom nejaký skrytý poklad, niečo, o čom svet nevie, ale chceli by ste, aby to ľudia poznali?
Náš Kostol Božského srdca Ježišovho má výzdobu od významného slovenského sochára Tibora Bártfaya. Robil ju v čase, keď bol študentom a veľmi málo sa o tom vie.
Málo sa vie aj o termálnom prameni a kúpeľoch v Malých Bieliciach. Určite doporučujem sprevádzanú exkurziu po meste, ktorú robí Katarína Janíčková z Fabriky umenia, mesto a jeho história vám dajú po nej úplne nový zmysel.
Aj stále žijúci absolventi Baťovej školy práce by mohli byť naším skrytým pokladom. Sú doteraz vitálni a stále nasiaknutí Baťom.
Beata
Balogová
