BRATISLAVA. Aj keď zvolenie Petra Pellegriniho za prezidenta znamená, že čoskoro skončí ako predseda a aj člen koaličného Hlasu, voliči nateraz jeho stranu neopúšťajú.
Vyplýva to z prieskumu preferencií agentúry Focus pre reláciu Na telo s Michalom Kovačičom televízie Markíza. Hlas by v apríli volilo 18 percent voličov. Vzhľadom na odchýlku merania je popularita strany na rovnakej hladine ako v predošlých meraniach od januára.
Hlasu výraznejšie narástla podpora v januári. Od jesenných parlamentných volieb až do decembra oscilovali preferencie Hlasu mierne nad úrovňou 14 percent.
Skok o 3,3 percentuálneho bodu na 17,9 percenta zaznamenal Hlas ešte v januári v čase, keď Pellegrini ohlásil kandidatúru na prezidenta a oznámil zmiernenie úľav pre kriminálnikov vo vládnom návrhu Trestného zákona. Tie sa napokon ukázali byť len kozmetickými.
Pellegrini ako zvolený prezident prišiel na základe ústavy o funkciu predsedu parlamentu a pred inauguráciou 15. júna sa plánuje vzdať nielen funkcie predsedu strany, ale aj členstva v nej.
Z prieskumu Focusu so zberom medzi 17. až 24. aprílom na vzorke 1017 respondentov vyplýva aj to, že slovenskému straníckemu systému dominujú celkovo tri strany, ktoré oslovujú takmer 60 percent všetkých aktívnych voličov.
Najpopulárnejšou je naďalej Smer, ktorý by volilo 21,1 percenta voličov, druhé je Progresívne Slovensko s 19,7 percentami podpory voličov a trojicu uzatvára práve Hlas.
Všetky ostatné strany za nimi zaostávajú v podpore o jedenásť a viac percent hlasov.
Podpora Smeru a progresívcov zamrzla vysoko
Už je to rok, odkedy Hlas po troch rokoch prestal byť najpopulárnejšou stranou na Slovensku, keď ho na jar 2023 predbehol Smer, ktorý sa tak vrátil na pozíciu, ktorú si pred rokom 2020 držal vyše 14 rokov.
Stranu premiéra Roberta Fica nepoškodili u svojich voličov ani zhoršenie vzťahov s kľúčovými spojencami, napríklad Francúzskom a Českou republikou. Fico po stretnutí lídrov krajín EÚ a NATO v Paríži vyzradil a dezinterpretoval úvahu o tom, že by niektoré štáty pomáhali Ukrajine v boji s Ruskom aj prostredníctvom vojenského personálu.
Česká vláda premiéra Petra Fialu zas po 14 rokoch prerušila medzivládne rokovania so slovenskou vládou. Urobila tak v reakcií na čoraz intenzívnejšiu protiukrajinskú a proruskú komunikáciu Ficovej vlády a po stretnutí ministra zahraničia Juraja Blanára (Smer) s jeho ruským náprotivkom zo sankčných zoznamov, Sergejom Lavrovom.
Vzťah voličov Smeru k ich obľúbenej strane neovplyvňujú ani Ficove protirečenia, keď na jednej strane spochybňuje mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymira Zelenského, no na spoločnom stretnutí slovenskej a ukrajinskej vlády tento plán za Slovensko podporil.
Z mierového plánu priamo vypláva stiahnutie sa Ruska zo všetkých ukrajinských území a nepriamo pokračovanie bojov, ak k nemu Rusko nepristúpi. Fico mesiace hlása nutnosť okamžitého prímeria a začiatok mierových rokovaní. Znamenalo by to, že Ukrajina aspoň o časť okupovaných území príde.
Vysokú a stabilnú podporu si udržuje aj Progresívne Slovensko. Od začiatku roka strana viedla opozičný odpor proti zmierňovaniu trestov a premlčacích lehôt pre kriminálnikov a obvinených, organizovala sériu protestov s účasťou desiatok tisíc ľudí.
V prezidentských voľbách podporovali kandidáta Ivana Korčoka a najnovšie chystajú zhromaždenia na podporu RTVS, ktorú chce koalícia do leta zrušiť.
Pelotón menších vedie SaS
Najsilnejšou s ostatných meraných strán v prieskume Focusu je SaS, ktorú by volilo sedem percent voličov. V porovnaní s marcom ide o nárast o 1,6 percentuálneho bodu, a spomedzi všetkých strán ide o najvýraznejšiu zmenu podpory.
SaS je po pätnástich rokoch pod novým vedením. V polovici marca nahradil vo funkcií predsedu Richarda Sulíka doterajší podpredseda Branislav Gröhling.
Vyššiu nameranú popularitu mala SaS v prieskumoch Focusu naposledy ešte v decembri 2022, keď stranu podporovalo 7,7 percenta voličov.
Nad hladinou piatich percent hlasov, ktorá zabezpečuje účasť v parlamente, sú ešte štyri ďalšie strany. KDH by volilo 6,9 percenta voličov, 5,5 percentnú podporu má aj extrémistická mimoparlamentná Republika a SNS by volilo 5,3 percenta voličov.
Štvrtou formáciou so ziskom 5,2 percenta hlasov je strana Slovensko Igora Matoviča. Takýto zisk však dosiahla ako volebná koalícia so stranami KÚ a Za ľudí. Ak by tieto strany opäť kandidovali ako koalícia, do parlamentu by sa nedostali. Kvórum na zvolenie trojkoalície do parlamentu je totiž sedem percent hlasov.
