BRATISLAVA. Narodili sa v roku 2004, mimo Európskej únie teda nikdy nežili. Výhody života v Únii si napriek tomu niektorí z nich uvedomujú každý deň.
"Stretávam sa s názorom, že v minulosti sa žilo lepšie. Síce som v tom čase nežila, ale mám o tom prehľad a nemyslím si, že to tak bolo. Páčia sa mi možnosti, ktoré ako mladý človek mám," hovorí pre SME o členstve v EÚ 20-ročná študentka Simona Haláková zo Zvolena.
Slovenská republika si v stredu 1. mája pripomenie dvadsiate výročie vstupu do Únie. Výhody členstva v EÚ najviac oceňujú ľudia vo veku 15 až 24 rokov. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky Eurobarometer pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa v členských krajinách uskutočnia od 6. do 9. júna.

"Až deväť z desiatich povie, že naša krajina z členstva profituje," približuje pre SME sociologička Oľga Gyárfášová z mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky. Vo vekovej kategórii 55 rokov a vyššie členstvo v EÚ ako výhodné označilo 77 percent opýtaných.
Denník SME sa pri príležitosti 20. výročia slovenského vstupu do EÚ rozprával s piatimi 20-ročnými Slovákmi o tom, čo si myslia o členstve Slovenska v Únii, čo sa jej dá vyčítať a ako sa rozprávajú s ľuďmi vo svojom živote, ktorí EÚ kritizujú.
V článku sa dočítate aj:
- čo dvadsiatnici považujú za najväčšie výhody EÚ,
- kto sú euroskeptickí ľudia v ich životoch a ako sa s nimi rozprávajú,
- prečo je pre nich dôležité voliť v eurovoľbách.
Svet bez slobody cestovať poznajú len z rozprávania
Jednou z najväčších výhod Únie je podľa mladých ľudí sloboda cestovať bez víz. Páči sa im tiež, že v rámci schengenského priestoru im stačí len občiansky preukaz.
Alžbeta Strmeňová zo Zvolena tak môže pravidelne navštevovať svoju sestru v Belgicku.
O tom, aké komplikované bolo vycestovať v minulosti, počula Alžbeta v škole. "Učiteľ dejepisu nám napríklad hovoril, že keď chceli cestovať mimo východného bloku, nebolo ľahké dostať sa do západných krajín. Keď chceli ísť k moru, museli čakať na potvrdenia," približuje.
Tímea Tomlanová z Popradu sa zas o tom, ako sa žilo mimo Únie, rozprávala s rodičmi. "Pred vstupom do Únie bol svet, v ktorom žili, oklieštený. Nemali také možnosti, napríklad ísť do zahraničia. Keď chceli cestovať, museli si komplikovane vybavovať povolenia," opisuje.

Adela Kristína Halušková z Jamníka pri Liptovskom Hrádku si zas mohla zadarmo pozrieť viaceré belgické mestá aj francúzsku Riviéru. Podarilo sa jej to vďaka súťaži o lístky na vlak Interrail, na ktorej spolupracovala Európska komisia.
Viacerí spomínajú aj program študentských výmen Erasmus+. Vďaka nemu Ján Lukáč z Košíc ešte na základnej škole vycestoval na týždeň do Švédska, neskôr sa pozrel aj do Portugalska, Grécka či do Turecka.
Maturantka Simona Haláková zo Zvolena by chcela Erasmus využiť na štúdium v zahraničí počas vysokej školy. "Je to možnosť, ktorú by za iných okolností moji rodičia možno nemohli financovať," približuje.