BRATISLAVA. Od sloganu "Do Európskej únie, ale nie s holými zadkami" z predvolebných bilbordov Smeru z roku 2002 sa Robert Fico za 22 rokov prepracoval k výrokom o "diktáte Bruselu" a politike približovania sa k Maďarsku a vzďaľovania od spojencov v Únii.
Dvadsiatemu výročiu členstva Slovenska v Európskej únii predchádzali dve agresívne volebné kampane k jesenným parlamentným a jarným prezidentským voľbám, v ktorých Smer útočil aj na Ukrajinu, Spojené štáty a takisto na inštitúcie Únie v Bruseli.
Od vzniku Ficovej štvrtej vlády premiér hovorí o "nesuverénnej" Ukrajine, "zbytočnej" vojenskej pomoci a volaní po mieri, zároveň však podporuje mierový plán ukrajinského prezidenta Zelenského či vstup Ukrajiny do Európskej únie.
Agentúra NMS Market Research vypracovala pre SME prieskum, v ktorom sa voličov pýtala aj na tri "extrémne otázky" - vystúpenie Slovenska z Európskej únie, vznik Spojených štátov európskych a tiež vstup Ukrajiny do Únie s jej 38 miliónmi obyvateľov.
Z prieskumu vyplýva aj to, že hoci Fico nikdy nepresadzoval vystúpenie Slovenska z Únie, jeho vyjadrenia k tejto možnosti priblížili 47 percent voličov Smeru.
Odpovede z prieskumu na otázku, do akej miery súhlasíte s:
- vstupom Ukrajiny do Európskej únie,
- vystúpením Slovenska z Európskej únie,
- vytvorením spoločnej federácie z krajín Európskej únie (Spojené štáty európske).
1. Aj desiatky tisíc voličov Smeru si želajú Ukrajinu v Európskej únii
V čase, keď Fico pred voľbami 2023 tvrdil, že na Ukrajinu nepošle "ani náboj", už volebná kampaň vrcholila. Ešte predtým opakovanie zľahčoval ruský útok na Ukrajinu.
Tvrdil, že v skutočnosti sú to USA, ktoré nesú vinu za vznik najväčšieho konfliktu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Neskôr, už v úrade premiéra, Fico hovoril, že Ukrajina je "najskorumpovanejšou krajinou na svete".
Aj táto rétorika prispela k tomu, že s členstvom Ukrajiny v Únii skôr alebo rozhodne nesúhlasí 79 percent voličov Smeru.
Fico pritom verejne tvrdí, že členstvo Ukrajiny po riadnych prístupových rokovaniach neodmieta. Tento jeho postoj však vníma len 11 percent voličov strany, teda približne 70-tisíc. S integráciu Ukrajiny do Únie skôr alebo rozhodne súhlasia.
Z vládnych strán sa postojom voličov Smeru približuje SNS, ktorej 72 percent podporovateľov tiež s integráciou Ukrajiny nesúhlasí. Za je 14 percent.
Odstup za vládnou dvojicou majú voliči Hlasu. Štvrtina z nich s Ukrajinou ako členskou krajinou súhlasí, 51 percent nesúhlasí.
Medzi voličmi parlamentnej opozície sú nálady opačné. S Ukrajinou v Únii súhlasí 62 percent voličov PS, 63 percent voličov strany Slovensko, 55 percent voličov SaS a 47 percent podporovateľov KDH (proti je 29 percent).
2. Väčšina voličov Smeru, Republiky a SNS by chcela slovexit
O vystúpení Slovenska z Európskej únie hovorila naposledy extrémistická ĽSNS v čase, keď pôsobila v parlamente. Žiadna zo súčasných parlamentných strán takúto agendu nespomína.
Členstvo Slovenska v Únii má najmenej odporcov medzi voličmi KDH. Tzv. slovexit (podľa výrazu brexit - vystúpenie Spojeného kráľovstva /Británie/ z Únie), podporujú len tri percentá jej voličov. Šesť percent takýchto voličov má aj PS, osem percent SaS a deväť percent strana Slovensko.
Medzi koaličnými voličmi dosahuje podpora budúcnosti Slovenska mimo Európskej únie výrazne vyššiu podporu. Medzi voličmi Hlasu je ich 28 percent.
Až k polovici ich voličov sa však podpora slovexitu blíži u vládnych strán Smer a SNS, ktoré sú k politike Európskej únie najkritickejšie. V Smere je ich 47 percent a v SNS 45 percent.
Smer je navyše jediná strana, kde prívrženci odchodu prevládajú nad podporovateľmi členstva, ktoré podporuje 39 percent jeho voličov. V SNS 48 percent priaznivcov členstva vedie nad odporcami len o jedno percento.
3. K Spojeným štátom európskym majú najbližšie Matovičovi voliči
V parlamente sú tri strany, ktorých voliči skôr alebo rozhodne súhlasia s prehlbovaním integrácie Slovenska s Európskou úniou až do miery, že vytvoria jeden superštát. Medzi voličmi strán Slovensko, SaS a PS je takýto názor väčšinový.
Agentúra NMS sa pýtala na federalizáciu Únie, čo v skutočnosti znamená výrazné oslabenie suverenity členských štátov. S týmto konceptom sa stotožňuje 49 percent voličov strany Slovensko, 42 percent podporovateľov SaS a 41 percent voličov PS.
Z opozičných strán je výnimkou KDH, federalizáciu Únie podporuje 16 percent jeho voličov a proti je 58 percent. V tomto majú voliči KDH bližšie k voličom strán vládnej koalície.
Proti vytvoreniu Spojených štátov európskych je 69 percent voličov SNS, 59 percent voličov Smeru a 50 percent priaznivcov Hlasu.
