BRATISLAVA. Riešenia eliminácie medveďa hnedého, ktorý svojím výskytom môže predstavovať ohrozenie života, zdravia a majetku, prerokujú poslanci v skrátenom legislatívnom konaní.
Poslanci budú rokovať o novelizácii zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj o novelizácii zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorou bude možné pri výskyte veľkých šeliem vyhlásenie mimoriadnej situácie.
Podľa ministerstva životného prostredia pri riešení situácie veľkých šeliem je potrebné postupovať aj v súčinnosti s inými subjektmi. Novelizácie zákonov umožnia rezortu povoliť výnimku pre tieto subjekty v prípade, ak je vyhlásená mimoriadna situácia.
Dôvody na vyhlásenie mimoriadnej situácie v prípade výskytu šeliem majú byť na základe analýzy územia. Zložky samosprávy preto budú musieť monitorovať výskyt populácie veľkých šeliem.
Ministerstvo dodalo, že ak sa vyskytnú takéto šelmy v intraviláne obcí, samosprávy budú mať možnosť prijať také opatrenia, ktoré zákon o civilnej ochrane už v aktuálnom znení pripúšťa pri vyhlásení mimoriadnej situácie z iných dôvodov.
Envirorezort doplnil, že po vyhlásení mimoriadnej situácie novelizácie zavedú zákaz vytvárania vnadísk a existujúce vnadiská budú musieť byť samosprávami odstránené. Tento krok má prispieť k návratu veľkej šelmy do jej prirodzeného výskytu.
„Ak neexistencia vnadísk nie je príčinou súvislosťou výskytu veľkých šeliem v intravilánoch obcí alebo ich bezprostrednom okolí, táto úprava umožňuje povoliť výnimky na elimináciu problémových jedincov, ktoré svojím výskytom a správaním predstavuje potencionálne ohrozenie života, zdravia a škody na majetku. Zároveň v záujme skrátenia procesu povolenia výnimky správny poriadok sa v tomto prípade nebude uplatňovať na proces povolenia výnimiek. Dôvodom je v čo najkratšom čase vydať výnimku za účelom eliminácie,“ doplnil envirorezort.

Neziskovky sú v druhom čítaní
Novelu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby posunuli poslanci do druhého čítania.
Novela hovorí o zvýšení transparentnosti financovania mimovládnych neziskových organizácií. Zaviesť by sa mohlo označovanie organizácií prijímajúcich financie zo zahraničia cez 5000 eur za rok ako "organizácie so zahraničnou podporou". Upraviť by sa tiež mohol obsah výročnej správy organizácií či občianskych združení aj zverejňované údaje o darcoch.
Návrh kritizovali viaceré organizácie a združenia, označili ho za diskriminačný.
"Cieľom tohto návrhu je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií, ktoré predstavuje kľúčový prvok pre posilnenie dôvery verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám formou zverejňovania informácií o daroch a darcoch, ak ich výška presiahne jednorazovo alebo v kumulatívne zákonom zadefinovanú hodnotu," píše sa v dôvodovej správe.
Rozšíriť by sa mohlo nedobrovoľné zrušenie neziskovej organizácie pri porušení niektorého z nových ustanovení v zákone o registri mimovládnych neziskových organizácií. "Ustanovenie je poslednou z alternatív postihu za nezaplatenie pokuty v určenej lehote alebo nesplnenie si zákonom stanovených povinností," uviedli predkladatelia.
Rovnako by sa mohol rozšíriť obsah výročnej správy organizácie, aby sa zverejňovali aj informácie o darcoch, prispievateľoch a veriteľoch, ktorých dary, príspevky či pôžičky jednotlivo alebo v úhrne za kalendárny rok presiahnu 5000 eur. Obdobne sa navrhuje rozšíriť aj obsah výročnej správy neinvestičného fondu.
Predkladatelia deklarujú, že návrh stanovuje minimálne požiadavky zverejnenia a zachováva požiadavky ochrany osobných údajov. Odôvodňujú to snahou znížiť možnosť zneužitia neziskových organizácií pre nezákonné činnosti. Uviedli, že niektoré ustanovenia týkajúce sa ochrany anonymity darcov sa vypúšťajú, aby sa zabezpečila potreba vyššej úrovne verejnej kontroly nad finančnými zdrojmi. Sľubujú si od toho zvýšenie zodpovednosti darcov.
Novela hovorí aj o právomoci ministerstva vnútra rozpustiť občianske združenie, ak nesplní povinnosti na uloženie výročnej správy do registra účtovných závierok tak, ako je to v prípade iných mimovládnych neziskových organizácií.
Účinnosť by mohla novela nadobudnúť 1. januára 2025.

O FPU budú hlasovať až vo štvrtok
Hlasovanie o novele zákona o Fonde na podporu umenia poslanci opäť posunuli. Procedurálny návrh podal Roman Michelko zo SNS.
Po novom majú o novele hlasovať vo štvrtok o 17:00. Poslanci zároveň schválili, že v utorok o 17. hodine už hlasovať nebudú.
Kompromisný návrh Romana Malatinca z Hlasu podľa Denníka N narazil na odpor ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.
Čo ďalšie poslanci odhlasovali:
- Novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti prerokuje Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní. Novela reaguje na akútny nedostatok pracovníkov v zdravotníctve. Navrhuje sa v nej, aby odbornú pracovnú činnosť v povolaniach praktická sestra - asistent, zubný asistent a sanitár mohli od leta vykonávať aj študenti daných odborov.
- Poslanci posunuli do druhého čítania návrh novely zákona o Horskej záchrannej službe z dielne poslancov SNS. Na jej základe by na lyžiarskych tratiach malo byť nosenie ochrannej prilby povinné až do 18 rokov. V súčasnosti ju musia nosiť lyžiari do 15 rokov.
- Do druhého čítania prešiel aj návrh novely zákona o vysokých školách a tiež novela zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Ak návrhy parlament schváli, na vysokých školách sa upraví prístup k podpore tehotných študentiek a študentov, ktorí sa starajú o deti do troch rokov.
- Poslanci odmietli novelu zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorú predložili opoziční poslanci Jana Bittó Cigániková a Tomáš Szalay zo SaS. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou tak nezíska opäť kompetenciu nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán.
- Rezort financií poskytne farmárom návratnú finančnú výpomoc. Poskytnutá bude prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky