Po sto rokoch vychádza po koľajniciach spod zeme posledný vozík s hnedým uhlím. Presne o pol jednej popoludní sa 20. decembra 2023 baníci lúčia na Bani Nováky so svojou prácou, mnohí z nich sa do podzemia už nikdy nevrátia. Denne ťažili 924 ton.
„Pre každého, kto robí desiatky rokov v baníctve, nie je takýto deň radostnou udalosťou,“ hovorí KARSTEN IVAN, ktorý pracuje v baniach 27 rokov. Na hornej Nitre je 17 rokov, predtým pracoval desať rokov na bani v Hodruši-Hámroch.
Jeho kolega JOZEF HALMO, ktorý v baniach pracuje už 46 rokov, dodáva, že situáciou, ktorá nastala vlani v decembri, sa on zaoberal už od júna 2020. Vypracoval projekt na využívanie banskej vody. "Pre banskú činnosť je voda veľkým negatívom, ale my sme si teraz povedali, dobre, že ju máme," hovorí. Bane chcú vytvoriť v hĺbke 300 metrov pod zemou megazásobník vlažnej vody – pre budúcu výrobu tepla a teplej úžitkovej vody.
„Priemyselná ťažba uhlia sa tu zásadným spôsobom podpísala na rozvoji regiónu, umožnila rast energetického a chemického priemyslu. Prispela aj k demografickému rozvoju, ľudia mali kde bývať a mohli si dovoliť viac detí,“ vymenúva Halmo, čo podľa neho bane znamenali.
Halmo a Ivan sú dvaja zo štyroch projektových manažérov Hornonitrianských baní Prievidza, nástupcu štátneho banského podniku. Denne riešia projekty transformácie spoločnosti. Od pestovania paradajok cez energetické zámery až po domov dôchodcov.
Bane sa na hornej Nitre nezatvorili úplne. Až do roku 2027 sa do podzemia bude pravidelne vracať dvesto pracovníkov, ktorí ich budú likvidovať.
Vo februári 2024, už na povrchu, ukončili ťažbu aj slávnostne. V Dome kultúry v Handlovej generálny riaditeľ baní Peter Čičmanec zhasol banícky kahanec a „sklopil kladivká“.
„Bol som na tomto ceremoniálnom zhromaždení osobne, inú takú veľkú banícku akciu som nezažil,“ hovorí Ivan. Vysvetľuje, že keď napríklad zomrie člen baníckeho spolku, koná sa zádušný šachtág (banícka slávnosť s určitými tradičnými postupmi, pozn. red.) a symbolicky sa rozbije jeho pivný krígeľ nad sudom, cez ktorý sa skáče cez kožu.
Dodáva, že aj slávnostné uzatvorenie baní bolo plné symbolov. Otočenie kladivka a želiezka – baníckych insígnií, hore držadlami, znamená, že baňa prešla do neaktívneho stavu. Stáročia sa takto označujú tie, ktoré už neťažia.
V rozhovore sa dočítate aj:
- v čom je projekt zatopenia bane najväčší v Európe,
- ako sa likviduje baňa,
- aká teplá je banská voda a ako sa z nej dá vyrobiť teplo pre domácnosti,
- aké veľké územie by bane vedeli zásobovať teplom,
- koľko bude projekt na banskú vodu stáť.
Ukončenie ťažby v bani je zároveň začiatkom jej likvidácie. Ako likvidácia bane vyzerá?
Jozef Halmo: Baňa Nováky začala s ťažbou v júni 1940. Vyťažilo sa tu 95 miliónov ton hnedého uhlia a stavom, ktorý teraz nastal, sa zaoberám od júna 2020.
V banskom ponímaní likvidácia bane znamená, že sa z nej vyberú všetky technické, technologické a materiálové záležitosti, ktoré je možné zhodnotiť. V podzemí sú kilometre medených káblov, potrubí, rozvodov, výstuží či koľajovej dopravy. Ide o to, z banských diel demontovať a vyniesť na povrch to, čo ešte možno využiť.
Banská organizácia sa musí po ukončení ťažby vyrovnať s existujúcimi stavbami na povrchu aj s banskými dielami v podzemí, ako sú šachty, chodby či vrty.

Vy sa však zaoberáte alternatívou, ktorá sa pohybuje medzi likvidáciou a zabezpečením Bane Nováky. Čo to znamená?
JH: Už v júni 2020 som vypracoval materiál, ako začať využívať banskú vodu a na to využiť to, čo je 300 metrov pod zemou – lineárne banské dielo, ktoré je s povrchom zvislo spojené šachtami, čiže jamami. Tie máme štyri.
Na banské diela v podzemí možno alternatívne pozerať ako na objekty, ktoré spolu s banskými vodami môžu mať významný vodohospodársky a energetický potenciál.
Karsten Ivan: Preto vypracovali naši experti hydrogeologickú štúdiu o bilancii a potenciáli banskej vody. Dokončená bola v decembri 2023.
Čo je banská voda?
JH: Je to voda, ktorá sa samovoľne infiltruje do banských diel. V decembri 2023 sme síce ukončili dobývanie, ale banská činnosť pokračuje a naďalej prevádzkujeme hlavné čerpacie stanice. Voda do banských diel neprestala stekať.
Pre banskú činnosť je voda veľkým negatívom, ale my sme si teraz povedali: dobre, že ju máme! Spravíme zásobník, akoby veľkú studňu, do ktorej tá voda bude vtekať, či už z podložia, alebo nadložia. Keď bude treba, budeme ju čerpať, keď nebude treba, čerpať ju nebudeme.

Je táto voda teplá?
JH: Nie je to klasická termálna voda, ako ju chápu laici, teda žiadna horúca minerálka. Teplota postupne vsakujúcej banskej vody stúpne na každých 17 hĺbkových metrov cestou nadol o jeden stupeň Celzia. Teplota horniny v hĺbkach okolo 300 metrov, kde máme hlavné chodby, je 25 stupňov a teplota vody sa tu pohybuje od 20 do 25 stupňov.
Banskú vodu v podzemí berieme jednak ako zdroj vody. Nájsť niekde na Slovensku len tak zdroj podzemnej vody v množstve 200 litrov sekundových nie je jednoduché, dokonca si dovolím tvrdiť, že nemožné. A potom, túto vodu, keďže má svoj teplotný potenciál, vieme využiť na energetické zhodnotenie. To je podstata zámeru, ktorý v súčasnosti spracovávame.
Koľko tepla by ste vedeli z banskej vody vyrábať?
JH: Pri čerpanom množstve 150 až 200 litrov za sekundu môže banská voda z Bane Nováky produkovať 17 až 23 MW tepelnej energie. Podľa nás je optimálne, z nízko až stredne termálnych vôd, vyrábať teplo aj teplú úžitkovú vodu. Navrhované riešenie je v súlade s opatreniami na riešenie energetických kríz, zmeny klímy, hroziaceho nedostatku vody aj preferovania výroby čistej a obnoviteľnej energie.
KI: Na teplo treba mať samozrejme odber, lebo ho musíte niekam dávať. Ideálne do systému centrálneho zásobovania teplom a ten tu v regióne už vybudovaný máme, keďže uhoľná elektráreň v Novákoch v nedávnej minulosti vykurovala Nováky a Prievidzu. Infraštruktúra na rozvod tepla a teplej vody tu teda existuje, a tak by nebolo treba budovať potrubia nanovo.
Výpočty nám ukázali potenciál pre zásobovanie teplom pre celé Nováky. Pre Prievidzu je to celoročná dodávka teplej vody, v prípade dodávky tepla v zimnom období by sme museli zapojiť aj štiepkovú či plynovú kotolňu.
Na výrobu elektrickej energie vám už výpočty nevychádzajú?
JH: Na Slovensku, a to je môj osobný názor, nie sú podmienky na to, aby sa z geotermálu vyrábala elektrina. Na výrobu elektriny potrebujete teplotu pary asi 350 stupňov a vyrobiť takúto teplotu pomocou tepelných čerpadiel je energeticky prakticky nemožné. Elektrinu z horúcej vody je možné vyrábať v Kalifornii či na Islande. U nás majú vody z vrtov hlbokých do päť kilometrov len okolo 120 stupňov. Elektrinu vyrábať z banskej vody nikdy nebudeme, ale teplo na vykurovanie miest, priemyselných podnikov či na výrobu chladu, to z banskej vody vyrábať môžeme.
Na kumuláciu banskej vody by ste využili banské chodby. Mám si to predstaviť tak, že prestanete odčerpávať vodu, ktorá do bane prirodzene presakuje, a baňu zatopíte?
JH: Áno. V podzemí vieme využiť asi pätnásť kilometrov hlavných dopravných chodieb. Objem priestoru, v ktorom by sa dala voda kumulovať, je až 200-tisíc kubických metrov.
Keby sme chceli baňu zlikvidovať klasicky, tak by sme chodby jednoducho zasypali. Popola zo spaľovania uhlia z elektrárne v Novákoch na to máme dosť. Ale chceli by sme zachovať banské chodby aj niektoré jamy, ktoré ich spájajú s povrchom. Je to neopakovateľné originálne dielo.
Banské diela chceme transformovať na diela vodohospodárske.
Ako dlho by ostal systém využívania banskej vody v podzemí funkčný?
KI: Tisíc rokov nevydrží, ale sto by mohol. Možno o päťdesiat rokov už budú iné systémy obnoviteľných zdrojov energie. Tiež môže byť suchšie, a ak sa aj nebude využívať teplo banskej vody, môže sa voda používať na zavlažovanie polí. Voda ako taká teda využitá bude.
Na systém v podzemí má vplyv veľa faktorov, napríklad koľko snehu v zime napadne na horách aj dlhodobo celkový vývoj klímy. Roztopený sneh steká podzemím dole do kotliny niekoľko rokov a plní systém banských diel. Premenných je tam však oveľa viac. Ale minimálne najbližšie storočie budeme vedieť využívať energiu banskej vody či samotnú vodu.
JH: Nevyužiť existujúce 300- až 330-metrové vrty by dnes bola jednoducho škoda. V profile majú päť metrov. Cez ne sa vie mierne teplá banská voda dostávať z podzemia hore na povrch a tu sa zhodnocovať. Navyše sú veľké prierezy existujúcich šácht veľmi „pohodlné“ na montáž čerpacích agregátov.
Ktoré lokality by ste vedeli zahrnúť do systému využívania banskej vody?
KI: Je možné, že v budúcnosti sa budú tvoriť systémy centrálneho vykurovania aj vo väčších obciach, nie iba v mestách. Takto rozmýšľajú napríklad v neďalekej Lehote pod Vtáčnikom. Dúfame tiež, že v regióne budú vznikať aj nové podniky a tie bude tiež treba vykurovať.
Rezerva na Bani Nováky je veľká, až 200 litrov sekundových. Aj keby sme rovno začali vykurovať celé Nováky, nevyužijeme tento potenciál. Pri tuhej zime potrebuje mesto približne 20 MW. Navyše, možno v budúcnosti budú ešte výkonnejšie tepelné čerpadlá, vývoj v tomto ide veľmi rýchlo dopredu.
Na Bani Handlová využívame tretinu potenciálu samovoľne vytekajúcej banskej vody na rybiu farmu, zvyšok tečie do potoka. Keď sa mesto Handlová rozhodne, že chce odísť od plynu, je možné ho pripojiť do tohto systému. Kapacity tam sú.
Na Bani Nováky voda na povrch gravitačne vytekať nebude. Bude sa vo veľkých objemoch sústreďovať v podzemí a na povrch čerpať podľa potreby tepla. Takýto systém bude podstatne flexibilnejší a bude vedieť lepšie reagovať na aktuálne počasie.

V lokalite Laskár, ktorá je súčasťou systému Bane Nováky, už teraz pestujete paradajky. Je aj tam potenciál na rozšírenie?
JH: Áno. Projekty na rozšírenie už existujúceho skleníkového hospodárstva máme pripravené. Zaoberal som sa tým už pred dvadsiatimi rokmi, skleník je dnes v prevádzke zhruba pätnásť rokov. Primárne je vykurovaný geotermálnou vodou z vrtu, to je iný zdroj ako banská voda. Ale zároveň bolo možné od začiatku systém vykurovania prepnúť na teplo získavané z banskej vody cez tepelné čerpadlá. Ten tu využívame ako záložný.
Čo sú najväčšie prekážky využívania banských vôd, či už na výrobu tepla pre obyvateľov, alebo na rozšírenie pestovania paradajok?
JH: Technicky aj právne je využitie banských vôd veľmi komplikovaná vec. Technicky musíme napríklad nahrádzať staré čerpacie stanice, ich prevádzka je veľmi nákladná, až tak, že už nie je ekonomicky udržateľná. Potrebujeme nový moderný systém. Je nám však úplne jasné, aký je v obnoviteľných zdrojoch potenciál z hľadiska ekonomiky.
Pre lokalitu Laskár, kde pestujeme paradajky a dopestujeme ich 1500 ton ročne, máme spracovaný projekt na rozšírenie rozlohy skleníka o dva nové hektáre skleníka, nemali sme však na to dostatok zdrojov zemského tepla. Vybudovaním podzemného zásobníka tepla by sme tento problém definitívne vyriešili.
V akej fáze realizácie projektu ste?
JH: Čaká nás ešte dlhá cesta. Naša štúdia preukázala, že banskej vody, teplej 25 stupňov, budeme mať dosť, aj že ju vieme za prijateľných ekonomických podmienok dostávať 300 metrov hore na povrch.
Vieme tiež, ktoré jamy chceme nechať v prevádzke a ktoré zasypať. Lebo zasypať ich je jednoduché, ale vyhĺbiť 300-metrovú jamu s priemerom päť metrov, to už dnes v Európe prakticky ani nejde urobiť. Bolo by to enormne drahé.
Záleží aj, ako sa k tomu postaví štát. Generálny riaditeľ baní tento projekt podporuje. Či sa do toho pustíme, budeme vedieť ešte tento rok. Firma, ktorá je v likvidácii, ťažko nájde vlastné prostriedky na to, aby takýto zámer, relatívne inovatívny a zaujímavý, avšak nákladný, zrealizovala. Dodávanie tepla z projektu banskej vody je len otázkou množstva investícií a získania potrebných povolení.
KI: Hornonitrianske bane Prievidza vedia teraz dostať z fondov EÚ 40 percent, 60 percent môžu byť vlastné zdroje alebo bankové pôžičky. Ideálne by bolo, keby miera spolufinancovania z Fondu pre spravodlivú transformáciu pre veľké podniky bola aspoň 50 percent, ideálne však 60 či 70.
Koľko by projekt vybudovanie podzemného zásobníka mal stáť?
JH: Podzemie čiastočne pripravujeme z príspevku na likvidáciu. Za približne sedem miliónov eur by sme vedeli vybudovať prípravy na čerpadlá a podobne.
A aká je návratnosť tejto investície?
KI: Tú budeme rátať následne. Vstupovať do toho budú hlavne ceny čerpadiel a náklady na prevádzku, teda elektrická energia. Popri ekonomickej stránke je tu však iná silná stránka, obrovská nezávislosť zdroja. V takomto rozsahu sa to v Európe ešte neriešilo, je to prakticky transformácia baní na energetickú firmu.
JH: Napríklad projekt na paradajky sme financovali z úveru a návratnosť investície bola šesť rokov, čo je slušné.

Kde ešte využívajú banskú vodu na energetickú účely?
KI: Takéto projekty robia aj zahraničí, ale v malom. My už na systéme vykurovania s pomocou aj banskej vody fungujeme od decembra 2023 vo veľkom. Na Bani Cígeľ vyrábame z banskej vody 4 MW. Na Laskári je v súčasnosti možnosť využívať z banskej vody od 2 do 2,5 MW. Riešenia sú známe už storočie, ale my sme si povedali, že nie je nutné „trocháriť“.
V nemeckom Bochume už majú vykurovanie budov teplom z banskej vody, ale vykurujú v malom, pár budov. V takom meradle, ako to máme my už fungujúce, aj ako to plánujeme zväčšiť, to nemá založené na báze banskej vody v Európe nikto. Dané je to veľkosťou podzemia, a to je u nás obrovské. A tiež tým, že sa pokúsime likvidáciu bane usmerňovať smerom na jej využívanie ako megazásobníka vlažnej vody.
JH: V Nemecku v tamojších baniach tiež nezasypú hlavné banské jamy, zatopia ich. Niekde to nerobia pre energetické využitie, ale zachovanie banskej stavby, keby náhodou... A náhodou je teraz, lebo ťažia 60 miliónov ton uhlia ročne.
Aké iné projekty máte ešte v HBP pripravené?
KI: Už keď sa začalo hovoriť o transformácii, pripravili sme 25 projektov v hodnote 280 miliónov eur. Ale sme realisti. Na celú hornú Nitru príde približne 226 miliónov, nemôže si náš podnik robiť nárok, že dostane všetko. Je tu veľa malých a stredných podnikov, startupov či škôl. V realite budeme radi, keď z fondov EÚ získame 26 miliónov.
Pripravené máme energetické projekty, priemyselné vízie rozvoja železničnej dopravy, opravu vagónov či lokomotív aj sociálne projekty ako je výstavba domova dôchodcov v Prievidzi. Máme štúdie na rozšírenie skleníkov či rybej farmy v Handlovej alebo na založenie sadu rakytníka na banských hlušinách.
JH: Vedenie baní tieto aktivity podporuje a predprojektovú prípravu si hradíme z vlastných zdrojov, ale prídeme do štádia, keď na to ďalej nebudeme mať.
KI: Európska únia sa spolieha na to, že úlohu veľkých podnikov v regióne, ako je náš, preberú malé a stredné podniky. Obávam sa, že to v praxi a hlavne u nás, na Slovensku, fungovať nebude a startupy transformáciu nevyriešia. Európska komisia podľa mňa v tomto maľuje vzdušné zámky. Je to viac politické ako odborné rozhodovanie. Transformáciu potiahnu a vyriešia podľa nášho názoru hlavne veľké podniky, ktoré majú určitú bázu odborníkov, vedomostí a dát z minulosti.

Beata
Balogová
