BRATISLAVA. Mladí sú názoru, že informatické vzdelávanie nereflektuje najnovšie trendy a potreby praktického života. Vyplynulo to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v spolupráci so spoločnosťami Slovak Telekom a Accenture.
Prieskum ukázal, že väčšina mladých vo veku 18 – 26 rokov považuje prínos informatického vzdelávania na základnej a strednej škole pre bežný život ako nedostačujúci.
Základné školstvo je ne tom horšie, pričom len desatina ľudí z mladej generácie hodnotí prínos IT vzdelávania na základných školách ako dostačujúci. To, že základná škola naučí základy si myslí 46 percent respondentov a 43 percent si myslí, že ich základná škola naučila len veľmi málo toho, čo by mohli využiť v praxi. Prieskum sa vykonával na vzorke 517 respondentov na prelome februára a marca.
Ministri a poslanci odpovedali študentom na špeciálnej hodine otázok Čítajte Prieskum ukázal, že stredné školy sú na tom s hodnotením prínosu IT vzdelávania o niečo lepšie. Ako informoval IVO, 22 percent opýtaných si myslí, že ich stredná škola naučila veľmi málo. Rovnako dominuje názor, že stredná škola naučí len základy a zvyšok je potrebné naučiť sa inými spôsobmi. Myslí si to 60 percent respondentov. Výsledky prieskumu ďalej hovoria o tom, že 47 percentám mladých chýba programovanie, kreatívne zručnosti, práca s umelou inteligenciou a robotika.
Významnou oblasťou je aj deficit vzdelania v právnej oblasti, ako napríklad povedomie o autorských právach, softvérových licenciách, problematika GDPR či informácie o nelegálnych praktikách v prostredí internetu. To chýba 39 percentám respondentom. Viac ako tretina hovorí, že škola ich nedostatočne pripravila na prácu s rôznymi druhmi softvéru nezávislých na platforme a ďalšej približne tretine chýbajú znalosti princípov bezpečnej elektronickej komunikácie, práca s rôznymi druhmi hardvéru či algoritmické a logické myslenie.
Ako informoval IVO, do popredia sa tiež dostáva problematika takzvaného digitálneho zdravia, a teda to, ako pracovať s technológiami bez negatívnych psychických následkov a tiež problematika závislosti na technológiách. Z prieskumu ďalej vyplynulo, že štvrtina opýtaných sa v škole nedozvedela, ako sa má vyrovnávať s negatívnymi javmi na internete, akými sú napríklad nenávistné statusy a komentáre, kyberšikana, hoaxy, trollovanie, dezinformácie, či konšpirácie.
Autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic priblížil, že mladá generácia vidí ako problém zastarané učebné osnovy. Problémom je podľa nich aj ignorovanie potrieb praktického života, a teda učenie sa veľa teórie na úkor praxe. Ako metodicko-systémový nedostatok vnímajú aj nedostatočný počet vyučovacích hodín informatiky. Ako problém sa podľa Velšica javí aj nedostatok kvalifikovaných učiteľov informatiky.
Líderka pre firemné občianstvo z Accenture na Slovensku Alena Kanabová upozornila, že rastúci tlak na kvalitné informatické vzdelanie vytvára najmä trh práce, čo potvrdzuje fakt, že s požiadavkou na digitálne zručnosti pri hľadaní zamestnania, pri nástupe do nového zamestnania, pri rozbiehaní podnikania alebo živnosti, sa stretlo až 68 percent mladých, pričom 60 percent uchádzačov sa stretla buď s požiadavkou na pokročilé alebo až expertné zručnosti. Takmer štyria z desiatich opýtaných si pre vyššie nároky zamestnávateľa alebo situácie museli svoje digitálne zručnosti zvýšiť či rozšíriť. Spoločnosti Telekom si uvedomuje nedostatok kvalifikovaných učiteľov, a preto pred štyrmi rokmi spustil digitálno-vzdelávací program Enter. „Spolu s partnermi Aj Ty v IT a Učíme s hardvérom sa sústreďujeme na podporu programovania a vytvárania projektov, ktoré majú pomôcť s rozširovaním digitálnych zručností u mladej generácie," uviedla expertka CSR spolčnosti Slovak Telekom Tatiana Švrčková.
