BRATISLAVA. Slovenský integračný príbeh bol úspešný, zaujímavý a zostáva inšpirujúcim pre mnohých doma i v zahraničí. Pre TASR to uviedol Ján Figeľ, ktorý bol hlavným vyjednávačom vstupu Slovenska do Európskej únie aj prvým slovenským eurokomisárom.
Slovensko si 1. mája pripomína 20 rokov od vstupu do Únie. Figeľ pri tejto príležitosti spomínal na reformy či obavy, ktoré predvstupové obdobie prinieslo.
"Rozhodujúcim základom pre našu integráciu do Európskej únie pred 20 rokmi bol silný a kontinuálny zahraničnopolitický konsenzus o tom, že miesto Slovenska v politicky zjednotenej, bezpečnostne stabilnej a ekonomicky vyspelej Európe je naším národno-štátnym záujmom. Na tomto základe vznikali mnohé dôležité rozhodnutia a zbližovanie Slovenska s Európskou úniou a NATO," uviedol.
Figeľ mal aj obavy o vstup do EÚ
Figeľ poukázal, že počas tzv. mečiarizmu stratilo Slovensko dôveru, dostávalo diplomatické demarše a vypadlo z hlavného integračného prúdu.
"Nástup vlády širokej koalície po parlamentných voľbách v roku 1998 potvrdil schopnosť Slovenska konať zodpovedne a cez potrebné reformy dynamicky prekonávať svoje demokratické deficity a inštitucionálne či legislatívne zaostávanie," doplnil Figeľ.
Priznáva, že mal aj isté obavy o náš vstup do EÚ. "Obával som sa vnútorných sporov v koalícii, ktoré mohli oslabiť jej stabilitu a výsledky. Náročný bol spor o budúcnosť SDK, teda hlavnej koaličnej strany. Ešte citlivejším bol návrh koaličnej strany SDĽ pod vedením Jozefa Migaša, v tom čase predsedu Národnej rady, na vyslovenie nedôvery premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. Našťastie, ustáli sme to," poznamenal.
Z vonkajších udalostí sa obával tendencie uprednostniť menšiu skupinu krajín pre vstup do Únie. "Bola to aj obava z príliš veľkého jednorazového rozšírenia a následnej zmeny a oslabenia akcieschopnosti Únie. Obmedzené, teda malé rozšírenie EÚ ako preferovaný scenár prevažovalo až do obdobia rokov 2001 - 2002. Tento scenár so Slovenskom nepočítal," vysvetlil Figeľ.
Ľudia na Slovensku už nie sú eurooptimisti, ale Únii veria stále viac ako domácim politikom Čítajte Bezprecedentný výkon vlády a parlamentu
Slovensko muselo splniť množstvo podmienok a urobiť reformy, aby mohlo do Únie vstúpiť.
"Vláda a parlament podávali za vyše päť rokov bezprecedentný výkon. Z výsledkov a zmien v tomto období Slovensko čerpá a žije dodnes. Od priamej voľby prezidenta, cez verejné obstarávanie, kompatibilitu výrobkov, sektorové reformy, vytvorenie regionálnej samosprávy a decentralizáciu až po prijatie pravidiel pre azyl a migráciu, pre voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a pracovnej sily," opísal.
Pre Figeľa to boli najťažšie roky v jeho politickom živote. "Z hľadiska intenzity práce, totálneho diplomatického nasadenia a komunikácie doma i v zahraničí," doplnil.
Vstupu Slovenska do Únie predchádzalo dosiaľ jediné úspešné referendum. Koaliční aj opoziční politici sa na jeho podporu spoločne prešli po Bratislave, na účasť v referende vyzýval aj Vladimír Mečiar.
"Vedeli sme, že na našej ceste do EÚ bude aj dôležité celoštátne referendum. Nechcel som byť hlavným vyjednávačom v procese, ktorého výsledky odmietnu ľudia v referende, ako sa to stalo v Nórsku," uviedol pre TASR Figeľ.
Pamätnú prechádzku po meste si Mečiar užíval. Účet v kaviarni zaplatil Dzurinda Čítajte Najkonsenzuálnejší cieľ politiky
Integrácia bola podľa jeho slov kombináciou zodpovedného politického a odborného konania.
"Aj preto sa slovenská podpora pre členstvo dlhodobo pohybovala na úrovni 60 - 70 percent. Úspešná cesta do EÚ bola najkonsenzuálnejším cieľom našej politiky za celé desaťročie od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Podporovali ho parlamentné politické strany, profesijné združenia a komory, odbory, samosprávy, univerzity, cirkvi, mimovládne organizácie a médiá," pripomenul.
Slovenskú stratégiu vyjednávaní označil za ambicióznu, konštruktívnu a realistickú. "Aj preto bola úspešná," podotkol a pripomenul, že prístupová zmluva bola podpisovaná pod Akropolou v Aténach 16. apríla 2003 za gréckeho predsedníctva Rady EÚ.
"Za Slovensko sú pod zmluvou podpisy prezidenta Rudolfa Schustera, premiéra Mikuláša Dzurindu, ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana a môj ako hlavného vyjednávača. Bola to udalosť historického významu. Pero, ktorým som zmluvu podpísal, mi grécky protokol daroval. Mám ho odložené ako vzácnu spomienku," zaspomínal si Figeľ.
