BRATISLAVA. Slovensko v stredu oslavuje 20 rokov od vstupu krajiny do Európskej únie. Slovenská republika sa členom EÚ stala 1. mája 2004.
Prečítajte si, ako na toto výročie reagovali politici a politické strany.
Juraj Blanár (Smer), minister zahraničných vecí
Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie patrí dodnes k najvýznamnejším medzníkom v dejinách našej samostatnej štátnosti, uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer).
Poukázal na to, že cesta Slovenska do Európskej únie nebola priamočiara. "Museli sme prejsť náročným transformačným procesom a splniť politické aj ekonomické kritériá nevyhnutné pre naše členstvo," ozrejmil minister.
Pripomenul, že žiadosť predložila vláda Slovenskej republiky ešte v roku 1995 a o štyri roky neskôr otvorila Európska komisia prístupové rokovania.
"Enormné úsilie, ktoré Slovenská republika vyvinula, umožnilo, že sme úspešne dobehli skupinu štátov, ktoré začali rokovania o dva roky skôr. Podporu vyjadrili aj Slováci, ktorí sa zúčastnili dodnes jediného platného referenda, ktoré sa uskutočnilo na Slovensku, a víziu členstva v EÚ podporilo v roku 2003 takmer 93 percent účastníkov," skonštatoval.
Vstup do Únie podľa jeho slov otvoril Slovensku príležitosti, ktoré naplno využilo. "Prijali sme, čo nám EÚ ponúka, či už je to spoločný Schengenský priestor, jednotný trh, spoločná mena. Toto je naším príspevkom pre fungovanie Európy a toto nás robí silnejšími," povedal Blanár.
Poukázal na to, že vďaka vstupu do Schengenského priestoru sa na 94 percentách našich hraníc zrušili hraničné kontroly. Zavedenie eura v roku 2009 zas podľa neho posilnilo pozíciu Slovenska na európskych a svetových trhoch.
"Euro nás chráni voči kurzovým výkyvom a rovnako uľahčuje cestovanie," doplnil minister.
Mimoriadne špecifickou skúškou v rámci členstva v EÚ podľa neho pre Slovensko bolo úspešne viesť v roku 2016 predsedníctvo v Rade Európskej únie. "Prinieslo nám väčšiu viditeľnosť, ukázali sme schopnosť viesť Európsku úniu a prispieť k riešeniu mnohých problémov. Pod naším vedením sa EÚ podarilo uzavrieť viaceré dôležité dohody, napríklad ratifikovať Parížsku dohodu o zmene klímy či podpísať obchodnú dohodu s Kanadou," vysvetlil.
Dodal, že Slovensku sa rovnako podarilo získať prvú európsku agentúru so sídlom na Slovensku a v Bratislave tak už takmer päť rokov pôsobí Európsky orgán práce.
Cesta, ktorou krajina prešla, je podľa šéfa rezortu diplomacie dôkazom, že Slovenská republika vie bojovať za svoje záujmy. "A práve preto chceme dnes, v procese rozširovania EÚ, pomôcť i ďalším štátom a zdieľať naše skúsenosti z integračného procesu pre našich partnerov, či už krajinám západného Balkánu, alebo našim východným susedom," doplnil.
Slovenský integračný príbeh je podľa Figeľa dodnes inšpirujúci aj pre mnohých v zahraničí Čítajte Sloboda a solidarita
Vstup Slovenska do Európskej únie bol najvýznamnejším míľnikom aj podľa strany SaS. Únia podľa nej síce nie je bezchybná, no našej krajine garantuje slobodu a prosperitu.
Z členstva pramenia aj mnohé ďalšie výhody, dodáva strana.
"Pred 20 rokmi sme presne nevedeli, čo bude pre nás členstvo v EÚ znamenať, no čakali sme, že bude mať pozitívne prínosy. A tak aj bolo, pričom je pre nás priaznivé stále. Preto považujem naše rozhodnutie stať sa členom európskeho spoločenstva krajín, pre takú malú krajinu, akou je Slovensko, za mimoriadne prospešné," skonštatoval líder kandidátky SaS do volieb do európskeho parlamentu Richard Sulík.
Za najpozitívnejšie, čo Slovensku členstvo v EÚ prinieslo, považuje jednotný trh, ukotvenie v právnom rámci aj v silnom systéme bŕzd a protiváh i slobodu pohybu.
Sulík zároveň poznamenal, že treba poukazovať tiež na nedostatky EÚ, aby "bolo aj ďalších 20 rokov členstva Slovenska v EÚ takých výhodných, ako tomu bolo doteraz".
Čo pre nás vlastne Európska únia urobila? Odpovedajú Dzurinda, Káčer či Radičová Čítajte Peter Pellegrini, zvolený prezident
Zvolený prezident Peter Pellegrini chce robiť všetko pre to, aby Slovensko bolo plnohodnotným členom veľkej európskej rodiny. Zároveň deklaroval, že na prvom mieste preňho bude obrana slovenských národnoštátnych záujmov.
Vstup do EÚ považuje Pellegrini za jeden z najvýznamnejších míľnikov histórie Slovenska.
"Želám si, aby nás po júnových voľbách v Európskom parlamente reprezentovali ľudia, ktorí sa neboja prehovoriť vtedy, keď sa treba zastať svojej vlasti a obhajovať jej záujem," dodal na sociálnej sieti.
Hlas
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) je podľa vlastných slov na členstvo SR v EÚ hrdý. "Slovensko je historicky aj hodnotovo pevnou súčasťou európskej rodiny," povedal.
Zároveň skritizoval niektoré návrhy v europarlamente. Na prvom mieste podľa neho musia byť záujmy Slovenska. Členstvo ocenil aj minister investícií Richard Raši (Hlas). Poukázal na prínos európskych zdrojov. "Vďaka EÚ a eurofondom sme vybudovali 238 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest," dodal.
Aj šéf rezortu školstva Tomáš Drucker (Hlas) považuje členstvo v EÚ za kľúčové. Myslí si, že Slovensko sa musí v rámci spoločenstva učiť lepšie presadzovať vlastné záujmy.
"Z pohľadu rezortu školstva je rozhodne najväčšou výzvou odchod množstva mladých ľudí do zahraničia. Aj to je dôsledok slobody, vytvára na nás všetkých tlak, aby sme mladým ponúkali kvalitnejšie vzdelávanie aj lepšie príležitosti na dobrý život," dodal.
Vicepremiér pre eurofondy a plán obnovy Peter Kmec (Hlas) označil vstup Slovenska do EÚ za dôležitý míľnik.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) zase Úniu považuje za spoločnosť, ktorá dokáže budovať prosperitu a stabilitu v Európe.
SNS
Šéf envirezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) vníma členstvo ako príležitosť môcť Európu spoluvytvárať. Treba z toho podľa jeho slov vyťažiť čo najviac.
"Prosperujúca, bezpečná a slobodná Európa, rešpektujúca identitu národných štátov je dobrý projekt, ktorý je však v ohrození," doplnil.
Skritizoval, že EÚ sa začala využívať aj ako nástroj na presadzovanie čoraz absurdnejších politík "proti vôli ľudí a národných štátov".
Progresívne Slovensko
Podpredseda parlamentu a predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka pripomenul, že členstvo Slovenska v Európskej únii nie je garantované ani samozrejmé. Bez členstva by bolo Slovensko omnoho zraniteľnejšou a chudobnejšou krajinou.
Šimečka je presvedčený, že šlo o jednu z najdôležitejších udalostí slovenských dejín, ktorá je porovnateľná so SNP alebo Novembrom '89.
"Členstvo Slovenskej republiky v EÚ je jednoznačne pozitívne a dôležité a je mi ľúto, že 20 rokov po vstupe treba opakovať, aké sú jeho výhody," poznamenal Šimečka.
Poukázal na to, z členstva čerpá Slovensko geopoliticky, ekonomicky, bezpečnostne a spoločensky. Krajina žije v mieri, je rovnocenným partnerom veľkým štátom, má voľné hranice, stabilnú menu a využíva eurofondy.
"Som rád, že si môžeme povedať, že sme hrdým, rovnocenným a vyspelým členom EÚ," skonštatoval Šimečka.
Súčasná vláda podľa neho ťahá Slovensko preč z Únie na východ. Šimečka tvrdí, že Slovenská republika čelí kritike, má konflikt s európskymi inštitúciami a partneri sa obávajú zdieľať so slovenskou vládou citlivé informácie.
"Trajektória je veľmi zlá, skoro by som povedal desivá, a treba si v každej chvíli uvedomovať, že to nie je samozrejmé, garantované a nie je to naveky. Nech nám je Veľká Británia a brexit odstrašujúcim príkladom a mementom," povedal. Zároveň vyzval Slovákov, aby prišli voliť v júnových eurovoľbách.
Kandidátka PS do volieb do Európskeho parlamentu a bývalá diplomatka Ľubica Karvašová priblížila, že po vstupe do Únie začalo Slovensko veľmi rýchlo dobiehať západné krajiny a úroveň v členských štátoch.
"Lebo ako malá a proexportná ekonomika nám svedčí byť súčasťou spoločného európskeho trhu. Aj pracovné miesta, ktoré na Slovensku vznikli od roku 2004, tu máme vďaka tomu, že sme súčasťou Európskej únie a jednotného trhu," podotkla Karvašová.
KDH
Kvalita života na Slovensku sa po vstupe do Európskej únie podľa KDH výrazne zlepšila. Slovensko dostáva podstatne viac peňazí, ako do spoločnej európskej kasy dáva.
"Z európskych peňazí sa stavajú a rekonštruujú školy, škôlky a nemocnice, budujú cesty, modernizujú železnice, zlepšujú zručnosti a kvalifikácia, podporujú pracovné miesta, chráni životné prostredie a realizujú ďalšie projekty, čo napomáha rozvoju krajiny," skonštatovalo opozičné hnutie.
Slovensko podľa KDH profituje z prístupu k jednotnému trhu EÚ, čo znamená voľný pohyb kapitálu, služieb, tovaru a pracovníkov, a to podporuje rast hospodárstva. "Eurom platíme v 20 krajinách a neprerábame na kurzoch. Všade máme jednotnú záruku dva roky, tovar kúpený cez internet môžeme vrátiť do 14 dní, v EÚ sa zrušili roamingové poplatky," vysvetlilo.
Voľný pohyb osôb v rámci EÚ umožňuje Slovákom cestovať a pracovať v iných členských štátoch bez obmedzení. Bez víz sa môžu dostať do 184 krajín sveta vrátane USA a Kanady, priblížilo KDH.
Pripomína, že slovenský pas je vďaka tomu deviatym najsilnejším pasom na svete. Na prácu v Únii tiež nepotrebujú Slováci pracovné povolenie, funguje aj kultúrna výmena a vzdelávanie.
Za výhodu členstva v EÚ považuje hnutie aj mier, stabilitu a prosperitu. Tvrdí, že ide o priestor, kde sa ctí ľudská dôstojnosť, demokracia, ľudské práva, právny štát, rovnosť a sloboda.
Hnutie Slovensko
Pre Slovensko sú európski partneri dôležití. Aj v súčasnosti pomáhajú pri ochrane nášho štátu a stoja pevne na strane demokracie, skonštatovalo hnutie Slovensko.
"Dvadsať rokov sme hrdým členom a zodpovedným partnerom. Spoločne čelíme ťažkým krízam a spoločne prežívame úspechy," skonštatovalo hnutie Slovensko.
Vstup SR do EÚ považuje za úspešný príbeh aj poslankyňa parlamentu a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová.
"Vďaka EÚ sa postavili alebo obnovili stovky kilometrov ciest, zateplili sa budovy, zrekonštruovali sa školy, zlepšila sa ochrana ovzdušia a vôd, vytvorili sa lepšie podmienky pre podnikanie," podotkla. Zároveň skritizovala postoj súčasnej vládnej koalície voči EÚ. Myslí si, že koaliční politici ju vnímajú len ako "dojnú kravu".
Rudolf Schuster, bývalý prezident
Podľa bývalého prezidenta Rudolfa Schustera musí Slovensko poznať svoje miesto vo svete, a to je v Európskej únii. Podľa Schustera by Slovenská republika mala do tohto zoskupenia prispievať námetmi aj objektívnou kritikou.
K vstupu Slovenska do EÚ podľa neho pomohol prostredníctvom komisára EÚ pre rozširovanie Güntera Verheugena aj vtedajší nemecký prezident Johannes Rau, s ktorým mal Schuster dobré osobné vzťahy.
"Verheugen dostal od prezidenta Raua tak trochu úlohu. Pošepkal mi, že ho nesmieme verejne napádať, že on vie, čo má robiť, že nám poradí, ako splniť kritériá," zaspomínal s tým, že tie boli prísne, no Verheugen bol nápomocný.
"Niežeby nám toleroval neplnenie, ale vždy nám pošepkal, kde robíme chyby," dodal. Pripomenul, že bez vstupu do NATO by Slovensko nebolo ani v EÚ.
Významná bola aj spolupráca v rámci V4. "Boli sme jednotní, spolupracovali sme. Pripravovali sme sa, ako to bude fungovať, keď nebudú hranice medzi nami. Mali sme väčšie slovo, keď sme úzko spolupracovali, ako keby išiel každý sám za seba," skonštatoval s tým, že sa aj vzájomne podporovali.
Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil Schuster na 16. a 17. mája 2003. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 percenta oprávnených voličov, pričom súhlas s členstvom vyjadrilo 92,46 percenta hlasujúcich. Doteraz je jediným platným referendom, ktoré sa na Slovensku konalo.
Schuster v neho veril. Pripomenul, že sa podarilo presvedčiť aj expremiéra Vladimíra Mečiara.
"Spočiatku to nepodporoval. Pozval som ho do Prezidentského paláca, naozaj sme sa kamarátsky stretli. Nakoniec prišiel medzi nás aj s tou vlajkou (vlajkou EÚ, pozn. TASR), keď sme sa stretli v Prezidentskom paláci a išli sme referendum propagovať do ulíc. Nikto neveril, že pôjde s nami," povedal s tým, že si to vážil.
Pamätnú prechádzku po meste si Mečiar užíval. Účet v kaviarni zaplatil Dzurinda Čítajte Slovensko by už ako členská krajina EÚ malo podľa Schustera presadzovať aj svoje záujmy. Ak si ako člen plní svoje povinnosti, má mať aj právo na nároky.
"Ten globalizovaný svet a Slovensko ako také, päťmiliónové, si musí vidieť svoje miesto vo svete. Naše miesto je v tej EÚ, ale nielen byť platným členom, ale aj si svoje vyžadovať a kriticky postupovať. Ale musíme byť jednotní, najmä smerom von. Sú veci, kde končí politická strana a kde začína Slovensko. A tam by sme mali byť jednotní. Zatiaľ nám to nefunguje, no budeme sa to musieť naučiť," spresnil exprezident.
V tejto súvislosti dodal, že EÚ nie vždy chápe, akou cestou si Slovensko v rámci bývalých socialistických a postkomunistických krajín prešlo.
"Mali sme nejakú odbočku z vývoja, ktorý nastal po druhej svetovej vojne, a preto by mala byť EÚ voči nám v niektorých veciach tolerantnejšia a pri niektorých krokoch nás skôr pochopiť. Samozrejme, povinnosti si ako člen musíme plniť, tam žiadne výnimky neexistujú. Nemôžeme len žiadať, a keď ide o plnenie, tak byť 'hluchonemí'," vysvetlil Schuster.
