Prasynovec Milana Rastislava Štefánika Peter Kaňka symbolicky odovzdal Kancelárii prezidenta SR do úschovne štátne vyznamenanie Rad bieleho leva vojenskej skupiny I. triedy in memoriam. Autor: TASR
BRATISLAVA. Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v Prezidentskom paláci prevzala z rúk prasynovca generála Milana Rastislava Štefánika Petra Kaňku do úschovy prezidentskej kancelárie Rad Bieleho Leva prvej triedy.
Najvyššie štátne vyznamenanie Českej republiky udelil Štefánikovi in memoriam český prezident Petr Pavel 28. októbra 2023 za zásluhy o vznik Československa a v prospech Českej republiky.
Štefánik ako zosobnenie vlastenectva
Čaputová sa poďakovala za zapožičanie vyznamenania a vyzdvihla význam letca, diplomata a vedca, generála Milana Rastislava Štefánika ako historickej osobnosti, ktorá sa právom teší nášmu veľkému obdivu a rešpektu.
„Vážim si, pán Kaňka, že vyznamenanie ste priniesli sem, do vlasti svojho slávneho predka. Spolu s ním vstupuje do Prezidentského paláca nielen spomienka na generála Štefánika, ale aj kúsok jeho samotného,“ adresovala prasynovcovi Štefánika.
Pripomenula, že táto historická osobnosť je zosobnením vlastenectva, keďže sa pričinil o to, aby sa Slováci štátotvorným národom slobodnej a demokratickej vlasti.
„Rovnako bol stúpencom vzájomnosti medzi Slovákmi a Čechmi. Do tretice bol aj skutočným Európanom a veril v harmóniu a súzvuk medzi národmi v Európe,“ vyzdvihla prezidentka.
Keď chceli komunisti navždy vymazať spomienku na Štefánika, Predmierčania to nedopustili Čítajte 105 rokov od Štefánikovho úmrtia
V sobotu 4. mája uplynie 105 rokov od tragického skonu Milana Rastislava Štefánika. Podľa Čaputovej je to príležitosť zamyslieť sa, ako s jeho odkazom nakladáme dnes a či sme zostali verní jeho ideálom.
„Nepochybne by nám pripomenul, že vlastenectvo neznamená izoláciu, že hrdosť na národ nemá nič spoločné s nevraživosťou k iným národom, že spojenectvo a priateľstvo, ktoré nás viaže k Čechom a ďalším európskym národom i štátom, treba kultivovať,“ prízvukovala vo svojom príhovore.
Peter Kaňka je podľa svojich slov rád, že toto vyznamenanie, ktoré prevzal od prezidenta Českej republiky, môže v roku významného výročia Štefánika zapožičať prezidentskej kancelárii. Zároveň sa poďakoval prezidentke za prijatie.
Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Českej republiky Rudolf Jindrák zdôraznil, že je dôležité si pripomínať takéto významné osobnosti, bez ktorých by nenastali udalosti, ktoré formovali a dodnes formujú našu štátnosť. Pripomenul, že Štefánik patrí spolu s Tomášom Garriguom Masarykom, Eduardom Benešom a Štefanom Osuským k rozhodujúcim osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o vznik Československa.
Na margo aktuálnych česko-slovenských vzťahov povedal, že „aktuálne medzi sebou vedieme diskusie o témach, na ktoré nemáme rovnaký názor“. Tieto vzťahy však podľa neho treba posudzovať v ich celej šírke a historických súvislostiach, a preto je veľmi rád, že český prezident vyznamenal najvyšším českým štátnym vyznamenaním Štefánika.
Kto bol Milan Rastislav Štefánik
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách neďaleko Myjavy v národne uvedomelej rodine evanjelického farára. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Univerzite Karlovej v Prahe.
Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži.
V roku 1912 získal francúzske občianstvo. V rokoch 1914 - 1918 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal spolu s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom hlavným predstaviteľom československého odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného československého štátu.
Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany, od novembra 1918 minister vojny prvej československej vlády.
Štefánik 4. mája 1919 nastúpil na letisku pri Udine do lietadla Caproni 450. Cieľom cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo a náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Všetci v lietadle boli na mieste mŕtvi.
Okolnosti havárie talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, pri ktorom zahynuli generál M. R. Štefánik a ďalší traja členovia posádky, ostali dosiaľ nevyjasnené.
Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle.
