BRATISLAVA. V uplynulých dňoch mal generálny prokurátor Maroš Žilinka ďalšiu z mnohých možností, aby sa vyjadril k spochybňovaniu jeho krokov.
Opoziční poslanci sa ho chceli v ústavnoprávnom výbore pýtať, ako zaraďoval prokurátorov po zrušení špeciálnej prokuratúry na nové miesta.
Žilinka sa však vyhol otázkam poslancov aj médií. Koaliční poslanci zasadnutie sabotovali svojou neúčasťou, a tak trvalo len asi minútu.
Nielen odchod dvojice prokurátorov. Žilinkovi podriadení hovoria o chaose aj pomste Čítajte Namiesto neformálnej diskusie s opozíciou, aká bežne prebieha, ak výbor nie je uznášaniaschopný, Žilinka z parlamentu ihneď odišiel.
V rovnaký deň sa o daných témach predsa len verejne hovorilo. V Slovenskom rozhlase diskutoval prokurátor Ondrej Repa zo zrušenej špeciálnej prokuratúry. Vyslúžil si za to disciplinárny pohovor s vysvetlením, že na mediálne vystúpenie nemal povolenie od nadriadených.
Za týždeň išlo už o druhý disciplinárny pohovor, v pondelok si nadriadení zavolali aj bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Bez predchádzajúceho povolenia poskytol rozhovor rádiu Expres.
„Verejnosť oboznámil so svojimi subjektívnymi názormi na situáciu na prokuratúre,“ píše sa v zázname z pohovoru, ktorý Lipšic zverejnil.
Na umlčanie ľudí zo zrušenej špeciálnej prokuratúry využíva Žilinka interný predpis, keďže po zrušení Lipšicovho úradu sa stal hlavným nadriadeným dotknutej skupiny prokurátorov. To, čo bolo za Lipšica len formalitou, končí teraz zákazmi.
„Začína sa uplatňovať prax, keď budú mať všetci prokurátori zákaz vyjadrovať sa k odborným a profesijným témam bez súhlasu ,vrcholu pyramídy‘ – teda bez súhlasu generálneho prokurátora,“ hovoril Lipšic.
V jeho prípade hovorí Generálna prokuratúra o „protiprávnom konaní“, lebo Lipšic o rozhovore informoval hovorkyňu až dodatočne.
Repa o zamýšľanej účasti v relácii, kde bol so sudkyňou Marcelou Kosovou, informoval hovorkyňu v predstihu. Ani to však nestačilo.
V zázname z jeho pohovoru sa píše, že nedostal súhlas svojho šéfa – riaditeľa trestného odboru Vladimíra Javorského a „výslovný nesúhlas“ mu signalizoval Žilinkov prvý námestník Jozef Kandera.
Repa hovorí, že to nezodpovedá realite, a závery takéhoto úradného záznamu preto odmietol podpísať.
Prešetrujú útoky Fica na sudcov? Žilinka cíti hrubý politický útok najmä na seba Čítajte Namiesto oznámenia majú mať súhlas
Lipšic aj Repa len pár dní pred disciplinárnymi pohovormi podpísali otvorený list, v ktorom jedenásť prokurátorov zrušenej špeciálnej prokuratúry kritizovalo Žilinku za spôsob, akým riadi prokuratúru.
V rozhovoroch v médiách však boli obaja zdržanliví, a najmä Repa zdôrazňoval, že by nechcel používať žiadne silné slová.
„Ten list treba vnímať aj ako taký podnet do diskusie,“ vysvetľoval v Slovenskom rozhlase. Ohlásil, že obsahom listu sa bude zaoberať aj Etická komisia prokuratúry.
„Očakávame poctivú diskusiu, aby sme si možno aj my do budúcna nastavili mantinely, akým spôsobom niektoré veci komunikovať, akým spôsobom niektoré veci kritizovať, či je vôbec možné niektoré veci kritizovať,“ hovoril ďalej Repa.
Rovnako ako Lipšic poskytol rozhovor v čase obednej prestávky. O to dlhšie zostali obaja v daný deň v práci. Záznamy z pohovorov s nimi však osobitne zdôrazňujú, že pracoviská opustili svojvoľne.
Dosiaľ prokurátori postupovali podľa ustanovenia, že „bezodkladne informujú hovorcu o každom, aj plánovanom poskytnutí informácie o činnosti prokuratúry masovokomunikačným prostriedkom.“ Ak teda išli niekam na rozhovor, iba to oznámili hovorkyni či hovorcovi. Samotný generálny prokurátor s tým nič nemal.
Po novom sa Žilinka odvoláva na iné ustanovenie, že o činnosti prokuratúry informuje hovorca, pokiaľ generálny prokurátor v konkrétnej veci nerozhodne inak. Táto pasáž príkazu sa v minulosti využívala len v prípadoch, keď prokuratúra odpovedala na konkrétne novinárske otázky.
Lipšic upozornil, že keby aj Žilinka upravil v budúcnosti interný príkaz v duchu, ako ho začal uplatňovať v poslednom čase, nebolo by to podľa neho obhájiteľné.
„Takáto prax by bola v jednoznačnom rozpore so slobodou prejavu (...) a išla by ďaleko nad rámec zákonných povinností prokurátora,“ povedal Lipšic.
Na pohovore s ním bola okrem priamej nadriadenej aj prokurátorka Lucia Chabadová - sestra premiéra Roberta Fica zo Smeru. Ten patrí k hlavným Lipšicovým odporcom a obhajoval aj rušenie špeciálnej prokuratúry.
Čo čakal Lipšic? Krémeše? (komentár) Čítajte Žilinka nechce, aby znížili jeho vážnosť
Prečo Žilinka nesúhlasí s účasťou prokurátorov vo verejných diskusiách, sa pýtal denník SME Generálnej prokuratúry.
Ešte ako kandidát na generálneho prokurátora sľuboval v roku 2020 väčšiu otvorenosť a zlepšenie komunikácie. Zdôrazňoval tiež, že „by sa malo prihliadať na konzistentnosť názorov kandidátov“.
Dnes Žilinka tvrdí, že „otvorenosť komunikácie prokuratúry nemožno stotožňovať s poskytovaním rozhovorov jej predstaviteľmi“. O svojich podriadených hovorí, že nemusia mať „komplexné informácie“.
„Názorová polemika musí mať svoje náležité miesto, formu a spôsob, aby neznižovala vážnosť prokuratúry a jej vedúcich predstaviteľov,“ povedala hovorkyňa Zuzana Drobová.
Žilinka od svojho nástupu do funkcie koncom roku 2020 odmieta ponuky médií na rozhovor a málokedy umožní novinárom klásť mu otázky. Na otázku, prečo volí tento postup, jasne neodpovedá. Namiesto toho prokuratúra hovorí o počte stanovísk, ktoré ročne poskytuje médiám. V minulom roku ich bolo 1400.
