BRATISLAVA. Už mesiac čaká vyše 1,2 milióna voličov - takmer štvrtina všetkých obyvateľov Slovenska - na rozhodnutie svojho neúspešného prezidentského kandidáta Ivana Korčoka, či bude pokračovať v politickej kariére. Ak áno, v akej strane a s kým.
Jeho voliči z druhého kola však budú podľa informácií SME musieť počkať ešte približne mesiac. Korčok sa chystá o svojich zámeroch informovať krátko po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré budú 8. júna.
Korčokovu účasť v politike si pýta väčšina voličov opozičných parlamentných strán Progresívne Slovensko, SaS a Demokrati, ukázal prieskum agentúry Focus pre televíziu Markíza.
Odozva ich lídrov je zatiaľ rozpačitá. Michal Šimečka z PS a Branislav Gröhling z SaS len stroho informujú, že sú s Korčokom v kontakte a chcú s ním spolupracovať.
Korčokovi sa kráti čas (komentár) Čítajte Vstup Korčoka do niektorej zo strán by oslabil pozíciu jej lídra. Ak si však Korčok založí vlastnú stranu, môžu stratiť významnejšiu časť voličov.
Aké možnosti má Korčok a aké majú opozičné strany?
1. Načasovanie: Stať sa straníkom teraz, či až o rok, o dva
Ani po eurovoľbách Korčok podľa informácií SME ešte jasne nepovie, či sa chystá založiť stranu alebo či vstúpi do niektorej súčasnej.
Do straníckej politiky by mal podľa jednej z marketingových poučiek vstúpiť čím skôr, aby nadviazal na svoj volebný výsledok a udržal si voličov, ktorých získal v nedávnej prezidentskej kampani.
"Niektorí mu radia, aby urýchlene založil stranu, aby bol ďalej dôveryhodný," hovorí zdroj z Korčokovho bližšieho okolia.
Ak by tak urobil, napodobnil by postup niekdajšieho prezidentského kandidáta Radoslava Procházku, ktorý vo voľbách 2014 zaostal v prvom kole za druhým postupujúcim Andrejom Kiskom asi len o 50-tisíc hlasov.
Len dni po volebnom neúspechu, ale s podporou vyše 400-tisíc voličov, založil stranu Sieť, ktorá sa takmer dva celé roky od vzniku držala v pásme podpory desiatich až 16 percent voličov. Vo voľbách však prepadla, a len tesne sa dostala do parlamentu.
"Korčok sa stal vďaka prezidentskej kampani značkou. Záujem oňho však bude časom upadať, ak ho nebude verejne vidieť a počuť podobne, ako môžu upadať značky v komerčnej sfére," hovorí politológ a sociológ z Univerzity Komenského Pavol Baboš.
Naopak, v neprospech okamžitého vstupu do straníckej politiky hovorí skutočnosť, že parlamentné voľby by mali byť až o tri a pol roka. Korčok by tak musel byť podľa Baboša aktívny v čase, keď pomerne dlhý čas nebude mať príležitosť doručiť svoju víziu voličom.
Ivan Korčok v politike? Väčšina ľudí ho v nej podľa prieskumu nechce Čítajte Zároveň sa momentom vstupu stane terčom pre svojich oponentov. "Viem si predstaviť komunikáciu od koaličných strán, že vstupom do straníckej sféry potvrdil záujem byť len prezidentom voličov opozície," predpokladá Baboš.
Z toho, kedy sa Korčok do politiky zapojí, tak vyplynie, či je preňho výhodnejšie stratiť rok alebo viac času na mobilizáciu voličov alebo si ich radšej udržať, ale za cenu intenzívnejších protiútokov.
2. Do PS zrejme nevstúpi
Najväčší záujem o Korčokov vstup do súčasnej strany majú voliči Demokratov a SaS. Medzi podporovateľmi strany Jaroslava Naďa je ich polovica, v prípade SaS 52 percent.
"Dá sa predpokladať, že aspoň časť týchto voličov by si želala, aby Korčok vstúpil práve do ich preferovanej strany," vysvetľuje Martin Slosiarik z Focusu.
Pre SaS a Demokratov by bolo výhodné angažovať Korčoka, lebo majú pomerne nízku podporu. SaS dokázala ešte pred dvomi rokmi oslovovať aj 14 percent voličov, od pádu vlády Eduarda Hegera v decembri 2022 však neprekročila osem percent. Na Korčoka naviazaní voliči by SaS mohli vrátiť na dvojcifernú podporu.
Vedenie SaS hovorí o "otvorených dverách" pre Korčoka, ktorého nominovala za ministra zahraničných vecí do vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera (obaja vtedy OĽaNO).
Strana si však len v marci zvolila po 15 rokoch nového predsedu Branislava Gröhlinga, ktorý nahradil Richarda Sulíka.
V SaS si tiež pamätajú, ako pred rokom chceli Korčoka za volebného lídra strany do parlamentných volieb. Nachystali preto aj kampaň so sloganom "Meníme hru". Korčok si však novú pozíciu na poslednú chvíľu rozmyslel.
Gröhling tiež doteraz na rozdiel od Naďa z Demokratov nehovoril o tom, že by Korčokovi prepustil pozíciu predsedu strany.
Spoluprácou s Demokratmi by Korčok zvýšil ich šance získať podporu nad päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti. Aktuálne sa pohybujú okolo troch percent voličov.
V prospech vstupu do SaS je argument, že ide o parlamentnú stranu, ktorá má pozornosť médií aj štátny príspevok za voľby.
Za vstup Korčoka do existujúcej strany je 38 percent voličov PS, 40 percent voličov strany si však myslí, že by si mal založiť vlastnú.
V PS doteraz najmenej jasne komunikujú svoje základné pozície k spolupráci s Korčokom. "Mám istú predstavu," tvrdil Šimečka neurčito minulý týždeň. Ani on nespomenul, že by prípadne uvoľnil Korčokovi predsednícke kreslo.
Cez víkend snem PS Šimečku potvrdil na čele strany, protikandidáta nemal.
"Bolo by prekvapivé, ak by si strana so stabilnou vysokou podporou voličov a množstvom známych osobností a odborníkov vybrala do čela človeka z prostredia mimo nej," predpokladá Baboš.
Prípadné víťazstvo PS v júnových eurovoľbách, ktoré predpokladajú prieskumy, môže strane priniesť ďalších voličov.
"Môžu sa cítiť silní a Korčoka by nemuseli v tejto úlohe prijať ani niektorí členovia. Už teraz viem, že v PS mali silnú diskusiu, ako veľmi otvoriť eurokandidátku ľuďom mimo prostredia strany," hovorí Baboš.
Korčok sa navyše považuje za umierneného konzervatívca, kým program PS je skôr sociálne liberálny.
3. Strana Ivana Korčoka alebo Korčokove SDK
Založením novej strany by Korčok získal najsilnejší vplyv na to, akými ľuďmi sa v nej obklopí a akú politiku bude presadzovať. Nevýhodou by bola nutnosť zháňať peniaze na jej fungovanie a na volebné kampane.
Strana by zároveň zrejme tri a pol roka - do predpokladaných volieb 2027 - bola mimo parlamentu s náročnejším prístupom do médií, nepodieľala by sa na prijímaní zákonov.
Sociológ Slosiarik hovorí, že ak si 40 percent voličov PS, 28 percent voličov SaS, 30 percent priaznivcov strany Slovensko, či desať percent priaznivcov KDH želá, aby Korčok založil vlastnú stranu, neznamená to, že by sa automaticky stali aj jej voličmi.
"Dá sa však povedať, že istá časť z nich si to zrejme vie predstaviť," hovorí.
Práve týmto stranám by mohol brať najviac voličov. Keďže hlavnou Korčokovou motiváciou je poraziť vo voľbách blok strán súčasnej vládnej koalície Smeru, Hlasu a SNS, je otázne, či by sa to mohlo podariť oslabením partnerských strán.
Najmä líder Demokratov Naď hovorí, že Fica dokáže poraziť len spoločný blok demokratických strán po vzore SDK. "Takto neprepadnú hlasy," znie jeden z jeho hlavných argumentov. Pred voľbami 1998 sa rozmanité opozičné strany spojili, aby porazili HZDS Vladimíra Mečiara, k čomu však prispel najmä jeho sporný volebný zákon.
Demokrati, strana Spolu, Modrí Mikuláša Dzurindu či volebná koalícia pod vedením Zsolta Simona sa minulý rok pred voľbami nedokázali dohodnúť na spoločnom postupe.
Ak by si Korčok osvojil plán úzkej spolupráce a chcel mať celý proces pod kontrolou, mohol by ako platformu využiť práve svoju novú stranu.
Vyjadrenie Ivana Korčoka
"Ako som už viackrát povedal, na zásadné rozhodnutie ohľadom môjho verejného angažovania v politickom živote si beriem čas. Je len mesiac po prezidentských voľbách a momentálne nevidím žiadny dôvod moje rozhodnutie uponáhľať.
Bližšie sa k mojej budúcnosti vyjadrím po eurovoľbách. Dovtedy chcem prispieť k tomu, aby nás v Bruseli reprezentovali politici a najmä ženy, ktorým záleží na Slovensku, majú ambíciu zapájať sa do procesov a ovplyvňovať podobu európskej legislatívy, nie outsideri zo zadných lavíc."
