BRATISLAVA. Ak by pre voľby do parlamentu platili zákonitosti ako pre eurovoľby, svojho poslanca by mali v Národnej rade aj neúspešné strany Republika, Aliancia, Demokrati či dokonca Sme rodina.
V eurovoľbách má totiž každý hlas výrazne vyššiu váhu preto, že v nich volí aj trikrát menej voličov ako v parlamentných voľbách. Na vstup do europarlamentu potrebujú strany tiež prekročiť hranicu piatich percent odovzdaných hlasov.
Extrémnym príkladom, ako môžu v eurovoľbách uspieť aj outsideri, je výsledok Mosta-Hídu z roku 2014. Strana získala len 32-tisíc hlasov, no aj tak sa stal jej kandidát József Nagy europoslancom.
V parlamentných voľbách o dva roky neskôr by rovnaký volebný zisk netvoril ani jedno percento voličov.
Vo všetkých štvoro voľbách, ktoré sa u nás od vstupu do Európskej únie konali, malo Slovensko najnižšiu účasť spomedzi všetkých 28 krajín.
Aj keď účasť v nadchádzajúcich júnových eurovoľbách môže byť podľa sociológov z prieskumných agentúr dosiaľ najvyššia, stále pôjde o voľby, ktoré ľudí zaujímajú najmenej.
Aj preto majú líder extrémistickej Republiky Milan Uhrík či stranícka dvojka Aliancie József Berényi veľkú šancu, že na rozdiel od parlamentných volieb 8. júna uspejú.
Ktoré ďalšie strany majú šancu uspieť a môže PS či Smer dorovnať rekord, keď víťaz získal v europarlamente päť zo štrnástich kresiel?
V článku sa dočítate:
- prečo môže byť tento rok účasť v eurovoľbách vyššia ako doteraz,
- voličov ktorých strán voľby do europarlamentu zaujímajú menej,
- aká je pravdepodobnosť, že do Bruselu odídu niektorí členovia Ficovej vlády.
1. Do Bruselu posiela svojho poslanca len každý šiesty volič
Keď sa v máji 2014 porátali všetky hlasy voličov, ktorí sa zúčastnili na vtedajších eurovolbách, ich počet nedosiahol ani počet obyvateľov Trnavského kraja – najmenšieho z ôsmich slovenských územných celkov.
